NEVER TO GIVE UP 10

To, aká hnusná bude Laura v tejto časti k Harrymu, by som chcela akože vyvážiť alebo ako to povedať týmto songom... Cause Love is easy ;)

"Keď som už dostal tú facku tak nech na to je aj pádny dôvod." Silno ma potiahol za ruku a pritiahol k sebe.
"A za čo by si ju chcel dostať??" Stála som oproti nemu a pozerala mu do očí.
"Presne za toto," povedal a vyhodil si ma na plece.


Vyhodil si ma na plece a ja som jačala ako zmyslov zbavená.
"Okamžite ma pusti!! Okamžite ma polož na zem, ty jedno hnusné, namyslené, nadržané prasa!!! Čo si to o sebe myslíš??!! Že si môžeš robiť čo sa ti len zachce??? Ak ma teraz hneď nepustíš na zem budem vrieskať ešte viac ako doteraz.. A nemysli si, že sa to nedá!!!"
"Ale, sweetie.. To mi snáď neurobíš. Predsa nechceš, aby nás tu naháňal zástup mojich verných ctiteliek??"
"Presne to, by mi teraz padlo vhod, ty nafúkané prasa. Prečo si ma ešte nepustil na zem??"
"Mám ťa pustiť na zem?? PUSTIŤ?? Tak dobre. Ako chceš." Ani som nestihla zareagovať a letela som vzduchom na zem. On ma normálne bez výčitiek svedomia pustil na zem!!! To nie je pravda!!!
"Budem sa zase opakovať, ale TY jedno hnusné hovado!! Prečo si ma pustil na zem?? Nemohol si ma zložiť normálne??"
"Veď ty si chcela, aby som ťa pustil na zem. Tak prečo hysterčíš??" spýtal sa ma a usmieval sa sladko a nevinne, akoby nič nespravil. A ja som sa rozhodla zmeniť taktiku. Týmto spôsobom mu určite zdrhnem a ani si to nevšimne. Už som sa milo, sladko a nevinne usmievala aj ja.
"Hmmm... A kde odišiel Louis?? Nikde ho tu nevidím. Azda nás tu nechal samých??" Harry bol najprv zaskočený zmenou mojej nálady, ale potom to prestal riešiť a zdá sa mi, že ho to aj potešilo. 1:0 pre mňa.
"Síce má rád zábavu, ale pre istotu sa stiahol, pretože si dokázal predstaviť, čo sa tu bude diať." To, ako sa usmial ma trochu vystrašilo. A potom mi došlo na čo myslí a ja som bola nesmierne rada, lebo mi to hralo do karát. 
Pomaly, ležérne som sa usmiala. "Tak to je perfektné." Pomalým krokom som sa blížila k Harrymu a ten sa stále viac usmieval. Keď som bola asi 30 centimetrov od neho, začala som dvíhať ruky a chytila ho okolo krku. Ten triumfálny úsmev na jeho tvári ma ešte viac povzbudil a prirátala som si ďalší bod. 2:0 ešte stále pre mňa, ty prasa!! Táto myšlienka ma z neznámeho dôvodu rozosmiala. Pomaly som sa  približovala k Harryho úsmevu a musela som sa postaviť na špičky a vytiahnuť sa hore k jeho hlave a k tomu egoistickému úsmevu. 
"Tak?? Čo budeme teraz robiť??" prerušil moju cestu k úteku Harry.
"To nechaj na mňa," povedala som a žmurkla naňho.
 Bože zachráň ma. Ty vieš, že som to nikdy nechcela urobiť, ale nemám na výber. Liam odpusť mi a dúfam, že sa toto k tebe v živote nedostane. Koniec monológu a ide sa na vec.
S úsmevom som sa pricapila na Harryho pery a začala som ho bozkávať. Najprv prekvapene nespolupracovala, ale po pár sekundách sa spamätal a začal ma  bozkávať aj on. Po pol minúte som sa musela od neho odlepiť, lebo som ledva dýchala a on, ako sa zdalo, tiež. Po rýchlom nádychu sa asi zľakol, že by som mu utiekla, tak sa rýchlo vrátil k mojim perám a ja som neverila vlastným nervovým zakončeniam, ústam a všetkému, čo som cítila, že bozk môže byť taký úžasný. Ešte chvíľu som sa pohrávala s jeho jazykom a potom som sa odtiahla. Že nadýchnuť sa. Verím tomu, že presne táto myšlienka preletela Harrymu hlavou. A pokiaľ sa on slastne usmieval a lapal dych, ja som mu stihla dať druhú facku za tento večer a utekať pokiaľ mi nohy a samozrejme moje prázdne pľúca stačili. 
Vďaka bohu za moje prirodzené bozkávacie schopnosti, inak by som teraz nemohla zdrhať pre tým nadržancom. V behu som sa ešte stihla otočiť a zbadala som, ako tam zarazene stojí a pozerá za mnou s neveriacim pohľadom. Nemyslela som si, že sa to dá, ale v behu som sa tak rozosmiala, že som nemohla pokračovať ďalej. Keďže som bola mimo jeho dosahu, mohla som si dovoliť zastaviť sa a nadýchnuť sa. Nenormálne šťastná som sa pohla z miesta a zamiešala sa do davu ľudí, kde ma už len tak ľahko nenájde. 

S pocitom výhry a úsmevom na perách, ktoré prednedávnom bozkával Harry (a vcelku schopne) som sa asi 3 hodiny prechádzala. Po vyčerpávajúcej prechádzke som sa vrátila späť do hotela. Na recepcii som si vypýtala kľúče a vybrala som sa vstupnou halou smerom k výťahom. Obzerala som sa po ľuďoch, ktorý v pokročilú nočnú hodinu sedeli v pohodlných kreslách, ticho konverzovali a popíjali. V tmavom rohu som zbadala dve nehybné postavy, ale radšej som ich neriešila a snažila som sa nemyslieť na to, že jedna z nich má účes ako Harold.  
V izbe som sa snažila zaspať, ale nedarilo sa mi to, tak som zapla svoj notebook a pozrela novinky na facebooku a twitteri. Prečítala som si maily a zaujal ma ten od Liama. 

Ahoj, zlato. 
Prosím, dávaj si na seba pozor. Hazza a Lou sa pred dvoma dňami odhlásili z hotela v Miami a zdá sa, že išli do Jacksonvillu. Nemyslím si, že by boli schopní niečo ti urobiť, ale pri tých dvoch nikdy nevieš. Keby sa ti náhodou ozvali tak mi prosím daj vedieť. Oni dvaja spolu  sú ako časovaná bomba. Nikdy nevieš kedy vybuchne. Nieže zostaneš teraz zavretá celé dni medzi štyrmi stenami. Len buď trošičku opatrná. 
    Love you so much - Liam ♥

Po prečítaní tohto mailu ma chytil nekontrolovateľný záchvat smiechu. Ach Liam, keby si ty len vedel. Až mi tiekli slzy z toho ako som sa smiala. Vyrušilo ma však zaklopanie na dvere. 

Hahaha :D Dúfam, že sa páčila... ;) 

NEVER TO GIVE UP 9

Došla som do izby a sadla si na posteľ. Vybrala som jeden z odkazov a otvorila ho. Stálo na ňom: "Ruské koleso   H.S." Otvorila som druhý, keďže tento mi vôbec nedával zmysel. Na druhom bol podobný nezmysel:" 21:12   L.T." Fakt by som chcela vedieť, kto si zo mňa robí blázna.


Prečítala som jednu knihu a prešla asi 200 kilometrov, kým som na hodinkách zbadala čas 21:05. V diaľke som videla vrch ruského kolesa a nijak som sa nesnažila ponáhľať sa. Ani som netušila, kto by to mohol byť, tak som si pomaličky prešľapovala z nohy na nohu. O 21:15 som bola asi 40 metrov od ruského kolesa a netušila som, kto z ľudí stojacích okolo neho by to mohol byť. A bolo ich tam teda dosť.
Postavila som sa neďaleko ruského kola a čakala... Asi o 3 minúty mi niekto zakryl oči a nejaké ďalšie ruky mi chytili tie moje. Fakt som nevedela kto to za mnou je, ale počula som tichý chichot akoby bolo niečo zábavné na tom, že sa ma niekto snaží uniesť, či čo to so mnou robia. A ešte som sa aj čudovala, že nikomu z okolostojacich alebo idúcich ľudí vôbec nezaujíma, čo sa deje. Všetci sa starajú len o seba. Tsss!!
Neviem ako ďaleko ma Niekto s Niekým tlačili, ťahali a vláčili za sebou, ale bolo tam oveľa tichšie.
Niekto, ktorý mi držal oči a bol na mne zozadu nalepený sa potichu Niekoho niečo spýtal. Aj keď som stála totálne a úplne blízko pri nich, nič som nerozumela.
"Ehm... Prepáčte, že vás ruším, ale nemohli by ste ma pustiť?? Netuším kto ste, uniesli ste ma alebo čo ste to vlastne urobili, tak ma, dočerta, pustite!!!" Takáto nahnevaná som nebola dosť dlho a to, ako som vybuchla prekvapilo aj mňa samú.
"Of course, sweetie," začula som za ľavým uchom a ruky som mala odrazu voľné.
"Thanks. A mohli by ste ešte prosím aj zasvietiť??"
"Čože??" Tentoraz sa hlas ozval z inej strany a bol totálne nechápavý.
"Či by Niekto mohol zložiť tie paprče z mojich očí. To hovorím po maďarsky??"
"A čo za to dostanem, zlato??" Zas ten úžasný hlas spoza ľavého ucha.
"A čo by si chcel, ty vydierač?? Uniesli ste ma a ešte za to niečo chcete?? Tak toto je veľa aj na mňa!!"
"Ale, sweetie. To budeš na mňa takáto zlá celý čas, ktorý tu budeme spolu?? To hádam nemyslíš vážne."
"Daj tie paprče preč. Možno sa ešte rozmyslím a budem milšia..."
"A nechceš si najprv aspoň tipnúť, kto tu je s tebou??"
"NIE, nechcem!!! A daj tie ruky konečne preč."
Cítila som, ako sa pomaly uvoľňuje tlak na mojich očiach, ale nechala som ich zatvorené, aby som nevybuchla. Keď som už na tvári necítila ruky pána Niekto, tak som sa rýchlo otočila o 180°.
"Ďakujem!!" Povedala som, ale pri tej rýchlej otočke som ešte dvihla ruku a z celej sily som zasiahla tvár Niekoho. Za mojim chrbtom sa ozval výbuch dievčenského smiechu a potom mi došlo, kto je momentálne za mojím chrbtom a kto mi držal ruky. Presne v tom istom momente som si spomenula aj na tie dva odkazy. L.S. mal byť Louis Tomlinson. A H.S. tým pádom jeho nerozlučná polovica Harry Styles. Prečo mi to, došľaka, nedošlo skôr?? Prečo som si nespomenula na toho vtipného Louisa?? Na Harryho som si spomenúť veľmi nemala ako, keďže som ho veľmi nestretávala a nedokázala som si teda predstaviť, že by to mohli byť oni. Viem, že mali byť tiež na Floride, ale aká je pravdepodobnosť, že sa stretneme?? Myslím, že nie veľká a my sme sa predsa stretli.
"Oh my God!! I´m sorry Harry. A vieš čo?? Ani ma to nemrzí... Čo ste si mysleli?? Že môžete len tak prísť a urobiť to, čo ste urobili??"
"Za ten pohľad, ako si mu dala tú facku to stálo," dostal zo seba Louis. Ešte stále sa prehýbal od smiechu a bolo mu úplne jedno, že ja som totálne vytočená a nahnevaná, a že Harry si drží líce, akoby dostal kladivom po hlave.
"Aj mne to urobilo dobre. Čo si budeme klamať... Však, Harry??" Poslednú vetu som adresovala Harrymu, pretože som mala chuť vytočiť ho ešte viac.
"Máte obaja pravdu. Neuveriteľná sranda. Prečo si nedala takú facku aj jemu??" Harry stál asi meter a pol odo mňa držal si líce a kýval hlavou smerom k Louisovi.
"Pretože ty si stál bližšie a pretože jeho tiež niečo čaká," povedala som a potmehúdsky som sa usmievala.
"A čo také milé ma čaká??"
"Nechaj sa prekvapiť," vyplazila som jazyk a otočila sa na odchod.
"Kam si sa teraz vybrala, sweetie??"
"Kam asi?? Čo si myslíš?? Do hotela. Nepotrebujem sa tu s vami vykecávať o ničom a strácať čas nezmyslami."
"Tak to teda nie," povedal Harry a už som cítila jeho ruku na mojom zápästí.
"Keď som už dostal tú facku tak nech na to je aj pádny dôvod." Silno ma potiahol za ruku a pritiahol k sebe.
"A za čo by si ju chcel dostať??" Stála som oproti nemu a pozerala mu do očí.
"Presne za toto," povedal a vyhodil si ma na plece.

Totálne som sa nemohla donútiť k tomu, aby som napísala túto časť :D 

A som zvedavá čo sa stane v ďalšej časti ... Lebo ani ja to zatiaľ neviem :D 

P.S. Neviem ani kedy bude ďalšia časť :D

P.P.S. Dúfam, že sa páčila ;)