Call me maybe 33 .. THE END

Konečne som to dopísala .. tak to je posledná časť ..dosť krátka ale nevadí .. to bude dobré hlavne si to neškrabte :D :D :D

O pár mesiacov neskôr.
Sedím doma na gauči. Bojím sa víjsť von pretože mám strach že sa podo mnou podlomia schody či spadne výťah. Vážim zrejme tonu. Malý Liam mi robí príťaž ale je to môj poklad. Pfuu som smädná. Postavila som sa šla si po ňu.
„ Auu Liam ty ale kopeš. Auu to bolelo trochu viac. " chcela som sa niečoho chytiť ale nemala som sa čoho. Dotackala som si znova na gauč a chytila sa za brucho. Pochytili ma hrozné bolesti.
„ Harry kde si keď ťa najviac potrebujem. "
„ Tu som zlato potrebuješ niečo ? Melón, čokoládu či zmrzlinu ??"
„ Harry ja asi rodím ."
„ Rodíš ?"
„ Buď to alebo som sa počúrala ."
„ Ja neviem čo mám .. Ja no .. Môžeš vstať ?”
„ Myslím že áno. " chytil ma za ruku a podopieral ma .. Odviedol ma k autu a posadil ma tam. Na rad prišli opäť ukrutné bolesti . Dostali sme sa do nemocnice kde ma rovno poslali na pôrodnú sálu. Zažívala som veľké bolesti. Dosť ma to vyčerpalo. Po pôrode som zaspala.
Pomaly som otvárala oči. Zobudil ma neznámi šuchot a plač dieťaťa. Keď som už normálne videla izba bola plná. Bola tam Kate s Nialom , Liam s Sofie, Zayn s Perrie, Louis z mojou sestrou Norou a môj milovaný Harry.
Sestrička mi položila malého Liamka do náručia. Hoci ešte dobre nevidel ale obzeral si všetkých naokolo.
„ Pozri tam je tvoja kŕsna a teta. Dokonca dve .” prihovárala som sa mu.
„ Môžem ?” spýtala sa ma Perrie.
„ Samozrejme .”  vzala si do naručia Liama a niečo mu mrmlala. Prišla knej aj Nora a Sofie. Harry si sadol ku mne na posteľ a pobozkal ma do vlasov.
„ A teraz je rad na otecka. ” Harry držal Liama ako by to bola bábika z porcelánu .
„ Je taký drobnučký.”
„ Ako sa volá ?” spýtal sa Nial.
„ Liam. ”  začervenala som sa.. Ešte chvíľu sme sa rozprávali. Potom mi Harry vrátil Liama do náručia pobozkal ma a potom všetci odišli.

O 3 roky neskôr ..
Zvony zvonia.. Mladomanželia si vravia áno.
Ja a Harry sa berieme. Moje snehobiele šaty sa krásne niesli nad zemou posiatou lupeňmi kvetou ktorú rozhadzoval náš syn.
Bola to naozaj krásna svadba.

NEVER TO GIVE UP 30

Naliala som si plný pohár toho perfektného čaju, vypila ho a postavila sa. 
"Tak ideme??" prehodila som smerom k Liamovi.
"A vy dvaja stopujte, a nie že budete podvádzať," povedala som s namrzeným pohľadom Lukasovi a Kris. Tí sa len usmiali a popohnali nás smerom ku skriniam. 


Len čo sme vstúpili s Liamom do skrine dvere sa za nami zabuchli a počuli sme, ako niekto podkladá stoličku pod dvere. Jasné. Tí blázni sa poistili, aby sme nemohli utiecť skôr. Pfff.
"Už nám beží čas??" zakričala som k dverám, chrbtom k Liamovi.
"Nieeee," zakričal Lukas so smiechom v hlase, "až keď Liam povie, aby sme začali stopovať."
Otočila som sa k Liamovi s vražedným pohľadom a chcela som mu povedať, aby okamžite povedal, že maj začať stopovať. Ale akosi som sa zasekla na pol ceste k tomu, aby som mu to povedala. Pozerala som naňho a povedala som si ´Veď prečo nie? Za pokus to stojí.´ a pomalým krokom s úsmevom na perách som sa pobrala k nemu.
"Môžme začať," povedala som s úsmevom a on sa na mňa pozeral neveriacim pohľadom. Kývla som hlavou dozadu smerom k dverám skrine a on pochopil.
"Začnite," zakričal a chytil ma za pás a pritiahol si ma k sebe.
"Tak čo to bude dnes, sweetie??" zašepkal mi do ucha.
"Niečo poriadne," stihla som ešte zašepkať predtým, ako sa prisal svojimi ústami na môj krk. A ja som tam len stála s blaženým výrazom na tvári. Odlepil sa od môjho krku a so zdvihnutým obočím na mňa pozrel. Prikývla som. Presunul svoje pery k mojim a začal ma jemne bozkávať. Keď už to vyzeralo, že sa to rozbehne, niekto začal búchať na dvere a kričať.
"What the ...." zamrmlal si pre seba Liam, keď sa odo mňa odtrhol. Ja som zostala omámene stáť, rozmýšľajúc nad tým, čo sa vlastne stalo. Veď som s ním nechcela ísť do tejto mojej skrine. Prečo som tu?? Moje úvahy prerušil Krisin smiech a Lukasov hlas.
"Koniec zábavy, decká," povedal. "Ideme hrať ďalej." Až teraz som si uvedomila, že mám vyhrnuté tričko. Sakra. Kedy to všetko Payne stihol?? Nad tým som nemala čas sa zamýšľať, lebo ma stiahol na zem a usmieval na sa mňa aj s Lukasom.
"Trošku pozmeníme pravidlá a tým aj celú hru," povedal tajomne Liam.
"Nebude to už pravda a skutok, ale radšej vyzliekaná," doplnil ho Lukas.
"Áááá, sakra," plesla som si dlaňou po čele. Myslím, že za ten čas, čo sme boli v skrini ja som vytriezvela a Lukas poriadne opil Kris. Vlastnú sestru. Ešte stále tomu neverím.
"Naleješ mi niečo??" kmitala som očami z Lukasa na moje prázdne poháre. Ten od čaju aj na poldecák od vodky. Zobral obidva a vrátil mi ich plné. Naliala som do seba vodku zapila čajom a zase sa predo mnou objavila vodka. Veď prečo nepokračovať v tomto tempe?? Začali sme hrať, točiť, vyzliekať sa, piť a stále dookola a posledné, čo si pamätám je to, že som toho nemala na sebe veľa a nebola som sama.


Auu. Moja hlava. A celé moje telo. Niečím ma privalili. Skriňa!! Určite to je skriňa. Preboha. Čo sme včera robili?? 
Ležala som tvárou k posteli v mojej izbe. Cezo mňa bola prehodená tá slávna skriňa. Možno aj dve a ešte aj paplón, deka alebo niečo teplé. Začala som sa hrabať spod tejto hromady a vtom som prišla na to, že mám na sebe veľké nič. Ležala som vo svojej posteli nahá. Sakra. Zabijem ich. Liama, Lukasa a asi aj Kris. Pomaly som sa snažila dostať z tej hromady, keď vtom sa niečo na mne pohlo. Skriňa to nebude. Pretočila som sa na chrbát a uvidela, čo je tá "skriňa" zač. Boli to ruky alebo nohy alebo všetko dohromady a nevedela som určiť, ktorá časť tela komu patrí. Rýchlo som vyliezla z tej hromady tiel a končatín. Po celej izbe boli porozhadzované šaty, ktoré sme mali včera oblečené. Hodila som očkom na posteľ a videla všetkých troch. Lukasa, Liama a Kristen. A pred malou chvíľou som tam bola aj ja. Bleskovo som sa obliekla a čo najtichšie som bežala do kuchyne. Sedel tam Zayn s Louisom.
"Čaute. Máme niečo na hlavu??" Louis sa pozrie na Zayna a ústa sa mu roztiahnu do širokého úsmevu.
"Hej. Teba," povie a obidvaja sa na jeho vtipe smejú.
"Haha. Veľmi vtipné." Výraz v mojej tvári nezodpovedá tomu, čo som povedala a hneď im zamrzne úsmev. 
"V tretej skrinke sú nejaké tabletky. Skús si niečo vybrať," poradí mi Zayn s úsmevom. 
"Ďakujem." Lou tam sedí a usmieva sa. Nedokážem pochopiť, čo je také zábavné. Spýtavo sa naňho pozriem, zatiaľ čo si do pohára nalievam minerálku. Mám pocit, akoby som bola týždne na púšti bez vody.
"Keby si vedela, čo ste stvárali v noci tiež by si sa smiala," prehodí nenútene a ja vypleštím oči a voda z mojich úst je po celej kuchyni. Zase sa mi smejú. Toto z nich musím dostať!! 

Aleluja!! Konečne som sa dostal k tomu, aby som to tu zverejnila :) Po 100 rokoch :) 

Ľúbim Vás a dúfam, že budem mať dosť nápadov na ďalšie časti ;) 

Pralinká není za čo :P 

Hi girls :)

I´m back! Viem, že som tu nebola trilión rokov, ale zaujímalo by ma, či by niekto ešte čítal moju story? :) Pokračovať v nej bude pre mňa sakra náročné, lebo neviem, čo ďalej, ale keby mal niekto vážny záujem tak sa strašne teším a píšem to hoci aj pre dvoch ľudí len. :)
Pokračovanie by bolo asi také, že by som dala pár zážitkov z prázdnin (2-4 časti) a potom by som nabehla na školu zase. :) A samozrejme rozlúskli by sme, čo sa stalo v tej skrini a po nej :)

A kto má záujem o story píšte ďakovné komentáre mojej najsladšej Pralinké, ktorú mám strašne rada a na jej pokyn a prosbu začnem zase písať :)

                                                              I love you, my unicorns :-*

Oznam

Takže, zrejme je tu teraz naozaj skutočne mŕtvo, čiže tu nikto nechodí, nikto nečíta, nikto nepridáva.....a teraz dúfam že to vidí #Dida Mihalčinová, autorka story #Never to give up, ktorá sa z nám neznámych dôvodov zasekla na 30tej časti. Čiže, toto je oficiálna výzva tebe, aby si láskavo pokračovala. Ľudia to čítali a komentovali a tu skákali celkom pekné čísla zobrazenosti, čo bolo ako chvíľka fatamorgány v púšti pre moje suché nesledovanosťou trpiace srdce.

Taktiež vďaka #Kabelke, mojej ex kolegyni ktorá sa sama a s veľkým nadšením pustila do story s ktorou jej občas pomáham.
So ladies, here you go!

With love, Pralinka Sladká.

P S . Enjoy lasting summer and get ready for school. :-)

NEVER TO GIVE UP 29

"Čo si vravela??"
"Že tu zostaneš len vtedy, keď vymyslíš, čo budeme robiť," ziapala som naňho, ako keby bol hluchý. 
"Pchee," hodil rukou, "to je už dávno vymyslené. Lukas poď so mnou prosím po poháre a fľaše. Hneď sme tu zlatíčka." Kris sa na mňa pozrela a v očiach som jej videla milión otáznikov.
"To keby som ja vedela," odpovedala som na jej nevyslovenú otázku.


Vrátili sa asi o 5 minút. Lukas niesol štyri poháre a v každom jednom bol ešte menší pohár. Poldecák. Nechápala som načo ho tu nesie, veď neideme piť. Ale odpoveď som uvidela v jeho druhej ruke a aj v Liamovej. Ten niesol v jednej ruke čaj a v druhej fľašu. Vodka. No fasa. Keď už chcú niečo piť, prečo to nemôže byť ten obyčajný čaj?? Prečo vodka?? Nemohli doniesť niečo jemnejšie?? Hneď, ako sa sformulovala táto otázka v mojej hlave, vyslovila som ju nahlas. 
"To chceš, aby sme my dvaja s Lukasom popri vás popíjali baileys napríklad?? Si sa skonila Laura alebo čo?? Máme vodku, všetci s tým súhlasia ako vidím, tak sa nepýtaj a pi. Lukas poháriky a ideme," zavelil Liam a Lukas ho okamžite poslúchol.
"Lukas!!" zvrieskla Kris a ja som až podskočila. "Si sa úplne pomiatol alebo čo?? Neideme domov čírou náhodou autom?? Alebo ma chceš odvliecť domov na chrbte celkom opitú?? Lebo ako vidím Liam nemieni spomaliť."
"Neideme domov," povedal jednoducho Lukas a zase nalieval.
"A to už ako??" zvolala Kris hlasom, ktorý nezniesol odpor.
"Čo si myslíš??" odpovedal Lukas hlasom, ktorý Kris ešte viac dvihol náladu.
"Nenaťahuj ma, ty spratek. Odpovedz normálne!!" Fííha. Panovačný tón som u nej ešte nepočula, ale sedelo jej to. By ma zaujímalo, či to tak majú aj doma.
"Ja, že som spratek?? Pi!! A až POTOM ti poviem, že ako." Lukas prišiel k nej, strčil jej do ruky poldecák a stál nad ňou dovtedy, pokiaľ to nevypila.
"Zostávate tu," nevydržal to Liam so širokým úsmevom.
"To jak myslíš??" zapojila som sa do debaty svojou úprimne nechápavou otázkou, ktorá vyvolala výbuch smiechu. U všetkých troch. Pozrela som na nich vražedným pohľadom, ktorý vyvolal ďalší, ešte väčší výbuch smiechu. Postavila som sa na odchod, ale pri dverách ma zastavila Liamova ruka. 
"Nikam neideš. Proste tu zostávajú spať. Chápeš už??" usmieval sa na mňa jemne Liam a druhou rukou ma hladkal po chrbte. "A daj si panáka, zlato. Urobí ti dobre."
"Nehovor mi, čo mi urobí dobre. Rozumieme si Payne?? A chcem vedieť, akú činnosť si vymyslel, lebo inak okamžite odchádzaš, ani nestihneš žmurknúť," povedala som s vážnou tvárou.
"Fľaša."
"Ja viem, že máš fľašu. Ale ja chcem vedieť tú činnosť, ktorú si vymyslel," povedala som trpiteľsky a môj výrok zase spustil vlnu smiechu. 
"Začne ma tu niekto brať vážne??" spýtala som smutne a sadla si na zem do tureckého sedu presne tam, kde som pred dvoma sekundami stála. Tvár som si zaborila do dlaní a začala sa tváriť úplne smutne a myslela som aj na to, že sa rozplačem.
"Ale Laura." Liam sa ku mne sklonil a jemne ma hladil po ramene. "Neber to tak. My ťa berieme vážne, ale tebe to tak pomaly myslí.." Zdvihla som k nemu tvár s vražedným výrazom. "A to je tak roztomilé," snažil sa zachrániť situáciu. "Len vieš.. Všetci to hneď pochopíme a ty si taká rozkošná, keď sa hneváš. Myslel som fľašu ako hru. Pravda a skutok. Alebo niečo podobné. Chápeš??"
"Hej, hej. Už mi to nejak došlo. Mohol by si ma pustiť, naliať mi čajíček a aj niečo do toho poldecáka?? Možno mi to zapáli a nebudete sa na mne musieť smiať. S čím chceš vlastne hrať tú fľašu??" spýtala som sa, lebo som si všimla, že nemáme prázdnu fľašu. 
"Trošku odpijeme a krútime s touto nie??" ukázal na vodku a hneď aj každému nalieval.

Po hodine rozprávania sa a pitia, sme mali vypité asi tri štvrtiny z fľaše a mohli sme začať hrať. Pravidlá boli jasné. 
1. Keď na nikoho nepadne, tak točí najstarší a potom zostupne. 
2. Otázky na určitú osobu sa musia vždy striedať. Pravda - skutok - pravda - skutok - .....
3. Točí vždy ten, kto odpovedal na otázku.
4. Otázku dáva ten, na koho ukáže dno fľaše. Keď nevie otázku, môže ju niekomu predať, ale pod podmienkou, že vypije.
Ešte som si musela odskočiť na wécko, pretože z toho čaju sa mi strašne chcelo cikať. Za hodinu som bola asi tri krát. Všetci sa smiali stále, keď som sa postavila, ale toto prišlo vtipné aj mne.
"Tak hráme??" spýtala som sa, keď som otvorila dvere, do ktorých som samozrejme najprv musela vraziť, aby som si uvedomila, že tam sú. Všetci sa dosmiali a svorne prikývli.
Prvý točil Lukas, lebo bol najstarší. Sedeli sme do kríža. Kris pod oknom, napravo od nej sa o skriňu opieral Lukas, pri dverách sedel Liam a ja som sedela pohodlne opretá o kopu vankúšov pri posteli. Kris do mňa stihla ešte kopnúť, aby som jej nejaký vankúš podala. Hodila som po nej dva a Liam na mňa pozrel zamračeným pohľadom.
"Čo je??" spýtala som sa.
"Vankúšová vojna je na programe až neskôr," povedal s úplne vážnou tvárou.
"Chápem," pritakala som taktiež už úplne vážne.
"Môžem??" zamiešal sa medzi nás Lukas.
"Hej, hej. Toč," povedala som a fľaša sa už točila.
Dno Kris a vrch samozrejme Liam. Výraz jej tváre hovoril za všetko. Nič mu nedaruje. Ja som sa začala usmievať, pretože som vedela, že Kris dokáže vymyslieť všeličo. "Pravda alebo skutok??" spýtala sa ho. Usmievala sa ako nejaký psychopat.Liamov obozretný pohľad, následne odpoveď:"Pravda" a Krisin sklamaný pohľad."Sakra," zamrmlala si popod nos, ale hneď nahodila úsmev a asi pol minúty rozmýšľala nad otázkou.
"Musí to byť otázka, na ktorú sa odpovedá áno alebo nie??" spýtala sa ma predtým ako položila svoju otázku.
"Presne tak. To bude piate pravidlo." Ďalšia pol minúta ticha a Liam začínal byť nervózny. Na Krisinej tvári sa objavil úsmev, akoby práve objavila Ameriku.
"Dal by si práve v tejto chvíli Luare poriadneho francuzáka??" Liam sa pozrel na mňa s úsmevom od ucha k uchu a ja som sa pozrela na Kris s vystrašeným pohľadom a na čele som mala na 100% nápis: Are u f***ing kidding me?? Ona sa len usmiala a čakala na Liamovu odpoveď.
"Hej," povedal jednoducho Liam a stále sa usmieval tak nechutne milo. Zatočil fľašou. Lukas sa pýtal mňa.
"Pravda alebo skutok??" spýtal sa so zdvihnutým obočím, čo neznačilo nič príjemné. Nechcela som nijakú otázku na telo, preto som povedala:"Skutok."
Lukas pomaly otočil hlavu smerom ku Kris, tá prikývla, nalial jej a na tvári sa jej objavil úsmev."3 minúty v skrini. Ty a Liam. A, samozrejme, aj ten francuzák, o ktotom bola predchádzajúce otázka."
"Nie, nie a nie. Toto určite nespravím. Nemôžeš vymyslieť niečo normálnejšie??" spýtala som sa s nádejou v hlase.
"Nie, nemôžem. A buď to urobíš alebo odchádzaš z tejto izby a do zajtra sa tu neukážeš. A potom ťa budeme ešte aj ignorovať, lebo si nám pokazila zábavu," vysypala zo seba jedným dychom. Naliala som si plný pohár toho perfektného čaju, vypila ho a postavila sa. 
"Tak ideme??" prehodila som smerom k Liamovi.
"A vy dvaja stopujte, a nie že budete podvádzať," povedala som s namrzeným pohľadom Lukasovi a Kris. Tí sa len usmiali a popohnali nás smerom ku skriniam. 

Tak čo, jednorožce?? ;) Ako vidíte pokračovanie Vy?? :D 

U mňa je to celé zlé .. Napísala by som niečo štipľavé, ale akosi na to nemám žalúdok.

Nenašiel by sa niekto?? :D :D Ľúbim Vás :-**

NEVER TO GIVE UP 28

"Laura!! Laura, vstávaj," kričal na mňa Liam. Bola som vo svojej posteli a nechápala som, prečo na mňa zase kričí. So všetkým je koniec.
"Kde je Harry??" spýtala som sa Liama. 



"V nemocnici predsa. Kde by si ho chcela mať?? A čo sa ti vlastne stalo?? Kričala si akoby ťa na nože brali. Zlý sen??" opýtal sa, podľa mňa blbo, Liam.
"Čo si myslíš ty??" spýtala som sa už úplne prebratá.
"Zlý sen," odpovedal tentoraz už bez toho otáznika na konci.
"Bingo. Skús si podať športku. Možno vyhráš."
"Nebuď taká."
"Aká??" 
"Taká!! Ideme za Harrym?? Aspoň mi uveríš, že žije. Čo sa ti to vlastne snívalo??"
"Nič podstatné. A už vypadni, aby som sa mohla obliecť," povedala som a hodila po ňom vankúš.
"A načo by som išiel preč?? Veď som ťa už nahú videl." 
"Mňa to nezaujíma, honey. Ideš preč. Počkaj ma dole, dobre, zlato??" Nahodila som najsladší úsmev a on sa neochotne pobral preč. Po pol minúte, ale predsa nakukol. 
"Vypadni, Payne, lebo ma už v živote neuvidíš. A myslím to, sakra, vážne." Môj (anti)talent na akýkoľvek šport a pohyb sa prejavil, keď som hodila do dverí vankúš, ktorý tie dvere samozrejme minul. Liam so smiechom zavrel dvere. Ja som sa rýchlo dala do poriadku, nahodila na seba niečo pekné a mohli sme vyraziť. 

Dve hodiny v nemocnici s Harrym a potom tri v nákupnom centre. Zabijak s názvom opätok s výškou 11 centimetrov a ďalší štyria vrahovia, ktorí mi vôbec nepomohli, ale namiesto toho ma vláčili kade tade. Stavím sa, že to bol zámer. So Zaynom som si kúpila niečo na seba, s Louisom sme boli všade, kde väčšinou chodili malé deti, s Niallom som sa až prežrala a Liam chodil všade za mnou ako tieň. Ale dá sa povedať, že aj s ním som sa zabavila. Kozmetika s Paynom je fakt zaujímavá. Človek sa dozvie toľko vecí. Niektoré z nich by som radšej nevedela, ale čo sa dá robiť.

Domov som sa vrátila totálne doriadená a unavená. Došla som do izby a zvalila sa na posteľ. Vyzliekať sa?? Veľmi náročné. Vyzuť tých vrahov?? Náročné, ale užitočné. Dať si čaj??
"Liaaaaaaaaaaaaaaaaaam," kričať som ešte vládala.
"Čo chceš??" Liamova hlava vo dverách, telo za dverami. 
"Spať," vyplazila som naňho jazyk. 
"A som tu pretože...??"
"Pretože chcem čaj a chcem, any si zavolal Kris nech príde. A čaj uvaríš aj jej. Rozumieme si??"
"A čo z toho budem mať ja??"
"Dobrý pocit. Tak švihaj a možno ti dám pusu na dobrú noc." Odišiel a o 2 minúty bol späť.
"Čo si zabudol??"
"Spýtať sa, že aký čaj chceš, aby som uvaril. Máš nejakú špeciálnu požiadavku??"
"V skrini na vrchnej polici je veľká krabica. V tej krabici je šesť menších. Vyber, čo uznáš za vhodné. Hlavne nie ten, čo je v tej čiernej. Keby si uvaril ten, tak by som ťa zabila." Ležala som roztiahnutá na posteli, tvárou k posteli, čiže som nevidela, čo ten kretén robí. 
"Koľko by si chcela toho čaju??" 
"Toľko, aby sme to vypili, ale zároveň sa z toho nepocikali."
"Dobre. Kristen je tu o chvíľu a je možnosť, že príde aj ten tvoj Lukas."
"Aký čaj si zobral??" spýtala som sa pre istotu.
"Zelený. Aby si bola zdravá ako ryba. Keby som zobral biely, asi by si tu zaspala ešte skôr, ako by stihla prísť Kristen."
"To máš pravdu. Tak šup šup. Ja už čakám na ten čajík."
Uvariť čaj trvalo 15 minút a Kris trvala cesta pol hodiny. Prišiel aj Lukas. Keď sa dozvedel, že by mal sedieť s nami v izbe a rozoberať babské veci, hodil prosebný pohľad na Liama. 
"Keď chcete Lukasa, tak musíte zobrať do partie aj mňa." Prečo sa ten kretén zjaví všade tam, kde nemá?"Budeš sedieť ticho alebo si nebodaj vymyslel nejakú zábavnú a vtipnú činnosť??" Hovoriť s hlavou zaborenou de periny je naozaj sranda. Liam mi nerozumel a tak prišiel ku mne a prevrátil ma. 
"Čo si vravela??"
"Že tu zostaneš len vtedy, keď vymyslíš, čo budeme robiť," ziapala som naňho, ako keby bol hluchý."Pchee," hodil rukou, "to je už dávno vymyslené. Lukas poď so mnou prosím po poháre a fľaše. Hneď sme tu zlatíčka."Kris sa na mňa pozrela a v očiach som jej videla milión otáznikov.
"To keby som ja vedela," odpovedala som na jej nevyslovenú otázku.

Po neuveriteľne dlhej dobe nová časť. Strašne sa ospravedlňujem každému, koho nudilo to čakanie a dúfam, že budete čítať moju story aj ďalej .. ;))

Ľúbim Vás ♥ :-*

NEVER TO GIVE UP 27

"Harry," jemne som ho pohladila po ramene, "vstávaj, spachtoš." Lenivo otvoril oči a keď ma uvidel, na tvári mu hneď naskočil ten jeho typický úsmev.
"Good morning, sweetie.



"Bré ránko, Harry. Zaspala som tu s tebou. Vieš o tom??"
"Hej, viem. Vieš ako sladko si vyzerala??"
"Presne na tieto tvoje sladké rečičky teraz nemám čas, pretože je viac ako pravdepodobné, že keď prídem domov Liam ma zabije. Čiže sa neuškŕňaj, pretože mi budeš musieť dosvedčiť, že som tu spala. Jasné??"
"Rozkaz, šéfe. Dáš mi aspoň pusu na rozlúčku??" spýtal sa ma s milým úsmevom a ja som sa zatvárila, že musím?? 
"Ja by som si dala povedať," ozvala sa sestrička od dverí, na ktorú som zabudla.
"Dofrasa dobre. Ale len jedna a žiadne naťahovačky. Rozumel si mi dúfam?"
"Jasné. Tak už poď ku mne, sweetie," natiahol ku mne ruku a ja som sa jej chytila. Jasné. Chcieť od Harryho Stylesa jeden rýchlo bozk nad rozlúčku bolo určite nad jeho sily, pretože si ma pritiahol a začal bozkávať viac, ako len rozlúčkovo. Rýchlo som sa odtiahla.
"Styleees," povedala som a zatvárila sa naoko nahnevane.
"Musím už fakt ísť, lebo Payne ma zabije. A ty to vieš, tak ma pustíš a nebudeš mi vyčítať, že som ťa tu nechala samého," povedala som a Harry sa zatváril nahnevane, pretože som od neho chcela, aby nerobil to, čo chcel on. 
"Tak dobre. Ale prídeš poobede. Dobre??"
"Noo.. Tak dobre."
"Sľubuješ??" zatváril sa ako nevinné šteniatko a ja som vedela, že opak je pravdou. Teraz ma dostal, ale nabudúce mu to neprejde. 
"Sľubujem," dostala som zo seba nakoniec neochotne. 
"Super. Tak sa maj," povedal naradostene a už ma vyháňal.
"Dajte mu nejaké tabletky na spanie," zašepkala som, keď som prechádzala okolo sestričky.

Pamiatky Londýna boli oveľa lákavejšie, ako predstava Liama, keď zúri a pýta sa ma, kde som celú noc bola. Zašla som si kúpiť nejakú bagetu na raňajky a pomaly som sa vybrala k domu hviezd. Otvorila som dvere a potichu sa začala vyzúvať v hale. 
"Laura??" niesol sa ospalý Liamov hlas medzi stenami.
"Uhmmm," pritakala som s plnými ústami.
"Kde si bola?! Celú noc som ťa čakal, vyvolával ti a bál sa o teba a ty?? Ty si bohvie kde a ktovie s kým..."
"Bola som s Harrym v nemocnici," prerušila som ho s bagetou ešte stále v ústach aj v ruke a s výrazom, že poker face. 
"To ti mám veriť??" spýtal sa ma s pochybným výrazom, teraz už celkom čulý Liam.
"Kľudne mu zavolaj. Všetko dosvedčí. Ešte aj sestrička ma ráno budila, čiže svedkov je neúrekom.  Máš ešte niečo na srdci alebo si môžem ísť ľahnúť?? Na Harrym sa síce spalo príjemne, ale nebola to moja posteľ. Tak sa maj," povedala som a odkráčala kade ľahšie. 

Poobede ma Liam zobudil krikom, búchaním, že okamžite musím vstať, a že ideme za Harrym, pretože má problém. Vraj volali z nemocnice. Rýchlo som sa obliekla. V živote som nevidela Liama tak vystrašeného. Sadli sme do auta a uháňali tak rýchlo, ako sa na poobedie v Londýne dalo. Cesta nám trvala dosť dlho. Asi pol hodiny. Pred nemocnicou sme zaparkovali a všetci vyskákali von. Rozbehli sme sa nemocnicou smerom k Harryho izbe. Tam nás zastavil jeho ošetrujúci lekár. Liam naňho pozrel vystrašeným pohľadom, aký som ešte nevidela.
"Je mi to strašne ľúto..." povedal doktor.
"Čo mu je ľúto?? Liam!! Čo sa stalo??" zúfalo som sa snažila dostať odpoveď od všetkých. Chalani stáli blízko pri sebe a videla som v ich tvárach zúfalstvo. 
"Tak dozviem sa čo sa tu, preboha, stalo??" zakričala som, na čo sa ku mne všetci otočili.
"Harry.." povedal potichu Liam, ale hlas sa mu zlomil. Nemohol pokračovať a mne konečne došlo, čo chcel doktor povedať.
"Nieeee... To nemôže byť pravda." Začala som kričať, hysterčiť, kopať okolo seba a plakať. 
"Slečna, upokojte sa, prosím." Doktor si ku mne prisadol a chlácholivo so mnou rozprával, ale ja som nič nevnímala. Harry je pre. Môj Harry je preč. Čo budem teraz robiť?? Rozplakala som sa ešte viac. Všimla som si, ako doktor kývol hlavou smerom k sestričke a tá prišla ku mne a niečo mi pichla. Asi niečo na upokojenie. Po troch minútach som zaspala.

"Laura!! Laura, vstávaj," kričal na mňa Liam. Bola som vo svojej posteli a nechápala som, prečo na mňa zase kričí. So všetkým je koniec.
"Kde je Harry??" spýtala som sa Liama. 

Prosím.. Neukameňujte ma, zlatíčka. Ja Vás mám fakt rada. Toto ešte nie je koniec. 

Usmejte sa a vedzte, že to bude mega, a že Harry bude OK :)