O pár mesiacov neskôr.
Sedím doma na gauči. Bojím sa víjsť von pretože mám strach že sa podo mnou podlomia schody či spadne výťah. Vážim zrejme tonu. Malý Liam mi robí príťaž ale je to môj poklad. Pfuu som smädná. Postavila som sa šla si po ňu.
„ Auu Liam ty ale kopeš. Auu to bolelo trochu viac. " chcela som sa niečoho chytiť ale nemala som sa čoho. Dotackala som si znova na gauč a chytila sa za brucho. Pochytili ma hrozné bolesti.
„ Harry kde si keď ťa najviac potrebujem. "
„ Tu som zlato potrebuješ niečo ? Melón, čokoládu či zmrzlinu ??"
„ Harry ja asi rodím ."
„ Rodíš ?"
„ Buď to alebo som sa počúrala ."
„ Ja neviem čo mám .. Ja no .. Môžeš vstať ?”
„ Myslím že áno. " chytil ma za ruku a podopieral ma .. Odviedol ma k autu a posadil ma tam. Na rad prišli opäť ukrutné bolesti . Dostali sme sa do nemocnice kde ma rovno poslali na pôrodnú sálu. Zažívala som veľké bolesti. Dosť ma to vyčerpalo. Po pôrode som zaspala.
Pomaly som otvárala oči. Zobudil ma neznámi šuchot a plač dieťaťa. Keď som už normálne videla izba bola plná. Bola tam Kate s Nialom , Liam s Sofie, Zayn s Perrie, Louis z mojou sestrou Norou a môj milovaný Harry.
Sestrička mi položila malého Liamka do náručia. Hoci ešte dobre nevidel ale obzeral si všetkých naokolo.
„ Pozri tam je tvoja kŕsna a teta. Dokonca dve .” prihovárala som sa mu.
„ Môžem ?” spýtala sa ma Perrie.
„ Samozrejme .” vzala si do naručia Liama a niečo mu mrmlala. Prišla knej aj Nora a Sofie. Harry si sadol ku mne na posteľ a pobozkal ma do vlasov.
„ A teraz je rad na otecka. ” Harry držal Liama ako by to bola bábika z porcelánu .
„ Je taký drobnučký.”
„ Ako sa volá ?” spýtal sa Nial.
„ Liam. ” začervenala som sa.. Ešte chvíľu sme sa rozprávali. Potom mi Harry vrátil Liama do náručia pobozkal ma a potom všetci odišli.
O 3 roky neskôr ..
Zvony zvonia.. Mladomanželia si vravia áno.
Ja a Harry sa berieme. Moje snehobiele šaty sa krásne niesli nad zemou posiatou lupeňmi kvetou ktorú rozhadzoval náš syn.
Bola to naozaj krásna svadba.
