Call me maybe 14

Po náročnom ráne plnom doktorov a právnikov som konečne doma. Už aj s darčekom pre Molly. Oblečená, nafintená a ták, ako sa na detskú oslavu patrí, som taxíkom, pretože som Paulovu ponuku na odvoz odmietla, a Louisa som k takejto ponuke ani nepustila, prišla konečne tam. Pred obrovský dom s ešte väčšou záhradou, plnou deciek s balónmi, s tými smiešnymi vecičkami na hlave. Všetci pišťali a jačali, a zrejme im bolo fajn.
Videla som veľkú kopu darčekov naukladaných na kope, lenže ja som tam ten môj nemohla dať. Tak som sa aj s darčekom posunula k Paulovi a jeho rodine, na privítanie, a odišla som do práce. Hej, dostala som pekne mastnú robotu. Budem stáť pri tej veľkej debne s héliom a deckám fúkať balóniky na požiadanie.
Celý čas som sa obzerala či niekoho z chalanov neuvidím, no všade boli iba samé deti.
Keď som si myslela že zásoby balónov konečne dôjdu, všetci sa zhŕkli okolo kopy darčekov, a čakali kým ich Molly rozbalí. Otvorila asi milión darčekov, a všetkých bozkávala, a stískala a opakovala "Ďakujem" ako pokazená platňa. Bola rozkošná.
Keď sa pomaly vzdialila od veľkej kopy, teraz už len rozbalených hračiek a papierov, videla som že ide k 5- tim chalanom. Nie! Musím ju zastaviť po ceste. Vzala som svoj darček a vhupla jej do cesty.
,,Jéé, ahoj teta Rose." usmievala sa na mňa bezzubým úsmevom.
,,Hi babe, a nehovor mi teta. Všetko najlepšie." podávala som jej krabicu. Keď si všimla že na vrchu sú dierky, oči jej zažiarili.
,,Ocííí, ocííí, pozri, teta Rose mi doniesla nejaké zvieratko." zložila krabicu na zem, rovno pred Paula. Ten ma prebodával pohľadom.
,,Jééééééé, tu je malá mačička." poskakovala Molly. ,,Je krásna. Je to dievčatko alebo chlapček?"
pýtala sa celá bez seba.
,,Je to kocúrik, vyrastie z neho poriadny chlap." videla som že Paul si vydýchol. Zrejme čakal šteňa, lenže to by som mu nespravila.
,,Keď to je kocúrik, bude sa volať Harry." hrdo vyhlásila malá už aj s Harrym v náručí.
,,Prečo Harry?" počula som Harryho hlas. Prichádzali oni k nám, keďže Molly sa k ním nedostala.
Po Harryho otázke sa Molly poriadne začervenala.
Len som sa zasmiala. Videla som že ma Louis prepaľuje pohľadom. Sľúbila som predsa, že dnes im to o nás povieme. Poriadne som sa nadýchla a prehupla sa k nemu. Viditeľne sa uvoľnil. Objala som ho a pobozkala. Doslova som cítila tie začudované pohľady. Nikto sa nič nepýtal, nič nehovoril. Každý to bral tak ako to bolo, a za toto im budem ešte dlho vďačná.

.
.
.

Malá Molly aj s kocúrikom Harrym a celým detským štábom pomaly odchádzali. Stmievalo sa a detské atrakcie pomaly nahrádzali viac dospelácke atrakcie. Chalani sa vyparili tak rýchlo ako aj prišli.
Ostala som tam len tak sama stáť. Ľudia prichádzali a nevšímali si ma. Zasvietili svetlá na javisko, chalani naskočili ako akčné postavičky a srdečne vítali ich hostí. A blá, blá, blá. DJ Malik sa ujal svojho remesla a začal hrať poriadne hity. Ľudia tancovali, olizovali sa (niektorí doslova), pili, a tí, ktorých som nevidela, ani nechcem vedieť čo robili. Občas som zazrela blonďákovu hlavu vrtiacu sa medzi masou dievčat. Asi takto tancuje niekde s niekým aj Louis. Fajn, na toto mu nezabudnem.
,,Nechceš si zatancovať?" jeden z chalanov , ktorých nepoznám, si na mňa trúfol. Fúú, však musím vyzerať ako zombie.
,,Nie, vďaka." snažila som sa ho milo poslať do pekel .
,,Som výborný tanečník." nedal sa odbiť.
,,Lenže ja nie."
,,Mne to nevadí, budem ťa viesť."
,,Haha, si vtipný. Sorry, fakt nie, no, vieš...mám...hmmm...problémy s kolenom a ták."
,,Tak si so mnou aspoň niečo vypi." neprestával.
,,Nepijem." odvetila som.
,,Tak načo tu si?" zrejme som ho zaskočila.
,,No....som tu len...no...s priateľom." vykoktala som.
,,A kde je?" neveril mi.
,,Práve na javisku." samoľúbo som sa usmiala. Chalani práve začali jednu zo svojich dokonalých piesní.
Nezmohol sa na viac ako na odchod s otvorenou hubou. Toto sa mi páči.
,,Prosím o pozornosť." žiadal Niall. ,,Teraz začínajú- piesne s venovaním."
Dievčatá dole pod javisko nadšene tlieskali dúfajúc že im niektorý z nich niečo venuje.
,,Rád by som aj začal." žmurkol  . ,,Toto je pre Írsko. Už sa teším domov."
Začula som prvé tóny WMYB. Hej, Írsko je fakt krásne.
Keď dospievali, ostalo pomerne ticho v očakávaní ďalších venovaní. Dopredu prišiel Zayn.
,,Pre moje ségry." pri tónoch I got a feeling sa na mňa veľavýznamne pozrel. Je to miláčik.
,,Pre najúžasnejšie dievča v mojom živote." venoval pieseň Liam, všetci vieme komu.
,,Pre dievča, ktoré má moje srdce." poslal mi vzdušný bozk Louis. Pri jeho speve mi srdce búšilo ako o preteky.
Dospieval, zoskočil z pódia a prišiel ku mne. Predral sa cez celý ten dav, patrí mu môj obdiv.
,,I love you." šepol mi pred tým ako ma pobozkal.
Chytil moje boky, ja som ho objala okolo krku a začali sme sa na sebe maximálne nalepení pohybovať sem a tam bez toho, aby hrala hudba.
Harry si jemne odkašľal do mikrofónu, aby upriamil pozornosť na seba. Ja som ho nevnímala až kým nepovedal : ,,Myslím, že komentár je zbytočný. A ešte, keď sme túto pieseň písali, nemyslel som si že to všetko aj raz prežijem."
Začala hrať hudba a chalani bez Louisa spievali.
Ja som spolu s Louisom tancovala no jedným okom som ho sledovala. Ako zatváral oči keď spieval, ako sa na mňa nenápadne pozerala ako to všetko prežíval. Do očí sa mi tlačili slzy.


I feel the beat of my heart getting louder 
Whenever I'm near you. 


Jeho pohľad ma zabíjal. Stláčala som Louisove plece najviac ako to šlo, len aby som sa nerozplakala. Dúfala som, že nespieva o mne. 


But I see you with him slow dancing 
Tearing me apart 
Cause you don't see 
Whenever you kiss him 
I'm breaking, 

Slová piesne dokonale sedeli k tomu čo sa dialo. Harry spieval zo srdca a ja som to cítila. Mojím srdcom.


He looks at you 
The way that I would 
Does all the things, I know that I could 
If only time, could just turn back.

Slzy premáčali Louisove tričko. Ak by sa na mňa tak nedíval, neprežíval by to tak, možno by som si dokázala nahovoriť že to spieva o niekom inom.


Oh how I wish that was me 
Feel with my hands on your waist 
While we dance in the moonlight 
I wish it was me 
That you call later on
Cause you wanna say good night. 

Celou váhou som sa o Louisa opierala, a cítila som že by sa chcel pozrieť na to, ako chalani odspievajú záver piesne, no moje telo, ktoré sa nedokázalo pohnúť , mu to nedovolilo.

Oh how I wish, that was me.


Dospieval. Prehrabol si vlasy a jedna obrovská slzy mu kvapla na tričko. Sklonil hlavu a odišiel z javiska.
Musím ísť za ním. Lenže, čo mu poviem? Čo urobím? A čo Louis? Bláznivo som si utierala slzy, aby to Louis nevidel. Zbytočne by sa pýtal, a ja nepoznám odpovede.

Love yá hazza! :-* 

Call me maybe 13

Príliš dlho som bola mimo. Áno, s takouto myšlienkou som na seba nahodila bielu blúzku, čiernu vysokú sukňu a lodičky na ešte vyšších opätkoch. Po dlhšej dobe idem zasa poriadne pracovať.
Cez mail som Paula presvedčila že mi je fajn, veď otec už je doma a dokonalý Louis na určitý čas vymazal z mojej hlavy spomienky na Bena.
Nasadla som do taxíka a nadiktovala adresu.
Celý Londýn sa mi zdal iný. Louis ho zmenil, zmenil celý môj život.
Celú cestu výťahom som bola trocha mimo. Určite som sa priblblo usmievala kedže som si v hlave premietala ...no povedzme rôzne okamihy.
Vošla som dnu a pohľad mi padol na nejakú ženskú stojacu pred mojím stolom.
,,Dobrý, môžem Vám nejako pomôcť?" nevyzerala byť odo mňa neviem ako staršia, ale ja som sa radšej držala etikety a začala som zdvorilým vykaním.
,,Volám sa Megan Flack. Teší ma. " jej hlas sa k jej výzoru dokonale hodil. Vyzerala ako modelka.
Bola odo mňa vyššia aj keď som mala opätky,  jej neskutočne dlhé a príťažlivo opálene nohy mala podobne ako ja, oblečené len v krátkej sukničke, aj keď jej sukňa vyzerala exkluzívnejšie a drahšie. Kašmírovú košieľku mala oblečenú úplne iným štýlom ako ja . Môj hovoril niečo ako : Som sexy, ale hlavne som asistentka. 
Zatiaľ čo jej hovoril : Som sexy, sexy, sexy.....ak ma teraz oprieš o stôl nebudem namietať. 
No, možno až tak nie, ale aj tak si myslím že výstrih odhaľoval priveľa.
,,Oh, aj mňa teší, volám sa Rose Cortose. Môžem vám pomôcť?" opýtala som sa znova.
,,Viem kto ste. Určite mi pomôžete. Som právna zástupkyňa pána Donovana."
,,Čo?" ostala som vykoľajená. 
,,Som tu kvôli napadnutiu a ublíženiu na zdravý." jej pohŕdavý pohľad hovoril za všetko.  
Nedochádzalo mi to. Ona si to všimla a preto pokračovala. 
,,Slečna, ste obvinená z napadnutia pána Donovena, viem, že ste ho bodli u vás v kuchyni a to že ste ušli vám vôbec nepomáha. Najlepšie by bolo ak by ste len prijali všetky požiadavky, aby sme to nemuseli riešiť právnou cestou." ako hovorila, vyťahovala z elegantnej tašky nejaké papiere. 
,,Stačí ak to podpíšete a bude všetko fajn. Samozrejme treba to aj dodržiavať.
Na papieroch stálo:
Týmto potvrdzujem, že si beriem svoje konanie na seba, je to len moja vina. Všetko to zapríčinili moje stále problémy správania, ktorými trpím už od detstva.Od dňa ktorý určí pán Donovan, sa budem pravidelne zúčastňovať na psychologických sedeniach, ak to bude nutné tak aj na psychiatrických. 
Týmto tiež potvrdzujem, že nie som schopná vykonávať svoju prácu ako pracovná asistentka a moje vzdelávanie na vysokej škole tiež ukončím zo zdravotných dôvodov. Taktiež sa ospravedlním pánovi Danovenovi, za to, ako veľmi som mu ublížila a som ochotná svoje zlyhania patrične odčiniť. 


Vzkypela vo mne zlosť. Ako si dovoľuje? 
,,TOTO, určite nepodpíšem." každé slovo som skoro hláskovala. 
,,Je to pre vás najľahšia ceste." uškŕňala sa na mňa táto chudera.
,,Ja to viem. Lenže pre mňa je neprípustná. Nevidím dôvod na ukončenie práce alebo vzdelanie. A Benovi nebudem odčiňovať nič. S ním som už skončila."
,,Ben si to ale nemyslí." pohodila dlhými kučeravými, červenými vlasmi. Prvýkrát ho oslovila menom a ja som to pochopila. 
,,Všetky právničky pracujú len za sex? ." uhryzla som sa do pery.Z tohto bude ešte väčší problém. Sakra. 
,,Naozaj neviem, prečo ťa Ben tak veľmi chce." prskala. Toto už bolo osobné.
Galantným pohybom ruky som ju vyhodila. Kráčala tak rázne, až jej opätky nechávali v podlahe dieru. 
Sadla som si za stôl a zúfalo čakala na niekoho. Niekto by tu už mal byť. Paul , kde trčíš?

.
.
.

Po dlhom čakaní sa otvorili dvere a ja som s očakávaním Paula vstala.
Bol to Zayn. Čo tu ten robí? Ani jednu ruku už nemal v dlahe, už len obviazanú. Premeral si ma pohľadom.
,,Je tu Paul?" spýtal sa bez omáčok.
,,Nie. A ani netuším kde je." odvetila som normálne.
,,Čo sa ti stalo? " jeho oči ma prepaľovali. Ostalo trápne ticho.
,,Je mi fajn." prerušila som to ticho pričom som sa dívala na svoje topánky.
,,Csss, mňa neoklameš." stále sa na mňa díval tými tmavými očami.
Zbehla som pohľadom na jeho ruku, ktorú mu znetvoril Ben, a ani neviem prečo, rozplakala som sa.
Podišiel ku mne a neisto ma objal.
,,Strašne mi pripomínaš moje sestry Rose. Preto som ťa vtedy odmietol. Ak by moju sestru niekto tak okato balil, zabil by som ho." šepkal iba pre mňa.
,,Nikdy som nemala staršieho brata ktorý by ma chránil." vzlykala som do jeho bundy.
,,Je mi to ľúto." objal ma silnejšie.
,,Prestaň ma ľutovať. Radšej mi povedz že ma máš rád ako svoju sestru."  zhlboka som dýchala jeho "bratskú" vôňu.
Nepovedal nič len ma objal ešte silnejšie, až mi kosti praskali.
,,Pozývam na kávu, sestrička!" odtiahol sa a usmial sa.
,,Do automatu? To nemôžem odmietnuť!" zotrela som si slzy a vyrazili sme.
Zayn mi vybral kávu a vrátili sme sa do kanclu.
Na káve som si dopiekla jazyk a Zayn mi rozprával o jeho sestrách. Smiali sme sa ako blázni.
Vstal, a sadol si za môj stôl.
,,Hmm, niekto tu má dobrý výhľad!" usadil sa na mojom kresle .
Chvíľu mi len tak ukladal rozhádzané papiere po stole. Niečo pozorne študoval. Ja som zase sledovala jeho.
,,Rose, čo to má byť?" pozrel sa na mňa a jeho oči výrazne stmavli.
,,Čo čo má byť?" vstala som a podišla k nemu. V ruke držal tie nezmysli od Benovej právničky.
Vytrhla som mu to z ruky.
,,Ty si ho napadla?" spýtal sa a premeriaval si ma.
,,Prvé čo si všimneš je že som ho napadla? Tie hlúpe nezmysli nevidíš? Všetko je to jeho vina Zayn." nahnevane som sa obhajovala.
,,Čo si mu urobila?" díval sa na mňa ako policajt na výsluchu.
,,J-ja som ho bodla." sklopila som oči.
,,Výborne." on ma pochválil?

Do miestnosti vošiel Paul.
,,Vitaj späť Rose, ozaj, som rád že si prišiel Zayn." privítal nás .
Vošli sme do jeho pracovne. Po stole mi posunul peknú kopu papierov.
,,Nebude ti vadiť ak si ich vezmem aj domov však nie? " opýtala som sa.
,,Nie, ak to nevadí tebe." stále sa hrabal v papieroch. Už som chcela odísť pracovať, avšak Zayn ma zastavil.
,,Paul, Rose ma problémy." povedal akoby nič. Ja som skamenela.
,,O čo ide?" Paul riešil chalanské problémy celkom bežne.
Zayn mu iba posunul papiere.
,,Toto nemôžeš podpísať! To nedopustím!" Paul vyzeral vykoľajený.
,,Ja to ani nechcem podpísať. Ja len neviem čo budem robiť."
,,Napadla si ho?"
,,Bodla ho." hrdo oznámil Zayn.
Paul iba nadvihol obočie.
Ja som si zložila obrovský náramok z ruky aby si mohli prezrieť moju modrinu. Taktiež som si ľahko zotrela make- up z krku. Viem, že to vyzeralo hrozne.
Zayn ma chytil za zdravú ruku a zhrozene sa na mňa díval.
Paul rýchlo vytočil nejaké číslo a vzápätí aj druhé.
Len som tam stála a sledovala ako riešia moje problémy. teda , tie malé problémy ktoré už mám. Nie tie, ktoré ešte len prídu. Viem, že budú oveľa , oveľa väčšie!
Keď konečne dotelefonoval, len sa na mňa pozrel akoby nič a povedal:
,,Rose. zajtra ráno zájdeš k tomuto doktorovi na túto adresu." podávala mi kartičku.
,,Ale ja mám svojho doktora.." prerušila som ho.
,,Neprerušuj ma, prosím ťa." zamračil sa. ,,Ja to viem, lenže toto je súdny znalec ktorý zdokumentuje tvoje zranenia. A toto-" podával mi ďalšiu vizitku; ,,Je zasa právnik, ktorému tie papiere donesieš a všetko to s ním preberieš.Ozaj, zajtra bude mať moja malá dcérka Molly (všetko si vymýšľam) narodeninovú oslavu, tvoja prítomnosť je povinosť Rose. A teraz bež pracovať, máš toho veľa." našu debatu nekompromisne uzavrel.
.
.
.
Keď som sa večer, po ťažkom dni v kancelárii a ešte namáhavejšej návšteve otca už uňho doma, vrátila konečne ku mne domov, zmohla som sa len na rýchlu , osviežujúcu sprchu a hne´d zasa pracovať.
Pohodlne som sa rozložila na svojej posteli a zapla notebook.
V zápale práce som počula štrknúť kľúče v mojich dverách.
Pomaly a potichu sa otvorili, avšak návštevník ich nepoznal dosť dobre na to, aby vedel, že potichu sa zatvoriť nedajú. A preto treskli. Z celej sili. Počula som tiché za-nadávanie. Určite to je Louis. Mimochodom, medzičasom som mu stihla dať kľúče.
Ďalej som usilovne pracovala a tvárila som sa že som to nepočula.
Pocítila som ako sa jemne zohol matrac pod jeho váhou. Zažrato som sa dívala do monitora.
Pocítila som jeho ruky na mojich bokoch, a jeho teplý dych na mojom krku.
,,Ahoj" privítal ma jemným bozkom na krk.
,,Chýbal si mi" zavrela som oči a vychutnávala si jeho prítomnosť.
,,Už som sa bál že to nepovieš." jemne ma nadvihol aby ma mohol otočiť a pobozkať na pery.
,,Potrebujem s tebou hovoriť Rose." prerušil to dlhé dívanie sa do očí.
,,Ja ťa počúvam." nedokázala som od neho odtrhnúť zrak.
,,Zajtra po tom večierku pre Molly, sa koná normálny večierok. Pre staršiu generáciu." pri slove staršia sa uškrnul.
,,Ale tam ma nikto nepozval." bola to čistá pravda.
,,Možno nie, ale ideš tam so mnou. Ako moje dievča. Povedzme to verejne tam. Na večierku. Všetkým ľuďom."
,,Ja neviem, Louis...keď ja nechcem byť medializovaná. Budú o mne hovoriť že som zlatokopka atď atď." nejako sa mi to nepozdávalo.
,,Dobre." Dobre? Len dobre? On mi na to fakt povie len "dobre"?
,,Louis, môžme to povedať aspoň chalanom, ak si im to ešte nepovedal."
,,Nie, ešte nie. Vie to len Harry, a ten sa bojí že ho s Niallom ostriháme." opäť sa uškŕňal.
,,Ste hrozný." povedala som a on nahodil extrémne urazený výraz.
,,Ale aj tak vás milujem." snažila som sa ho presvedčiť.
,,Nás? Nás?" jačal ako hysterická svokra.
,,Ticho buď. Zobudíš susedov ty blázon." rukou som mu komicky zakrývala ústa a on ma uhryzol do prsta.
,,Fajn, teba milujem najviac." rezignovala som.
,,Nie, lebo ja teba viac." s týmito Louisovými slovami som zaspala.

 

Venované tým, čo to čítajú! :)

Call me maybe 12

Zobudila som sa oblečená v mojej starej posteli. Chvíľu som si nemohla spomenúť ako som sa sem dostala.
Potom sa to zrazu všetko vrátilo. Ten pocit keď ma Ben zvieral. Tá bezmocnosť. Ta úzkosť. Ten strach. Už to nechcem nikdy zažiť. Cítila som sa ako obyčajná handra. Handra s ktorou sa môže kedykoľvek hrať, ale aj ju kedykoľvek roztrhnúť.
Okamžite som ho potrebovala dostať z hlavy. Vzala som si iba kľúče a vybehla som von. V hlave som mala neskutočný chaos. Chcela som mať iba lepší život tu v Londýne. Nič viac. Tak prečo?
V obrovských gumených čižmách som prechádzala po blízky močarinách. Usilovne som sledovala pohyb každej jednej trávy, len aby som nemyslela naňho, na Bena.
Keď som prešla na veľkú lúku, ktorú lemovali malé kríky, ľahla som si a sledovala mraky.
Raz mi starký povedal, že to čo mraky ukrývajú, sa najlepšie sleduje vo dvojici. S niekym kto vás ma radšej ako všetko čo môžete vidieť okolo seba. Vtedy som to nepochopila. Teraz už viem, o čom hovoril. Len som si nebola istá tým, kto mi chýba.
Nadišiel súmrak a ja som sa rozhodla ísť domov. Bála som sa že nenájdem po tme cestu.


.
.
.SONG (text je z tejto piesne ;) 

Otvorila som jemne pootvorené dvere. Cítila som niečo. Neviem čo. Počula som tlmené zvuky. Otvorila som dvere dokorán a zdvihla nádhernú červenú ružu s lístočkom ukrytom v lupeni. Usmiala som sa. You´re the most beautiful girl I ever met. Teraz som už dokázala zvuky lepšie rozoznať. Je to hudba. Pomalá, jemná, taká, ktorá sa vám dostane pod kožu. Vyzula som si špinavé topánky a kabátik ktorý som mala na sebe. Bosými nohami som podišla ďalej, a zdvihla ďalšiu ružu. Your smile make me happy. Jemne som si privinula lístoček aj s ružou k sebe. Voňal nádherne. Ako ruže a...Louis. Srdce mi poskočilo. Urobil toto všetko Louis? Pomedzi lupene ruží a vonné sviečky som šla k ďalšiemu lístočeku. Pred tým než som ho otvorila, privoňala som si k jednej zo sviečok. Krásna. Otvorila som lístok a moje ruky sa triasli od vzrušenia. When you´re talking, my heart´s pounding like never before. Moje srdce sa hneď na to rozbúšilo tiež. Pery sa roztiahli do úsmevu. Pomalým krokom ako v baletnej škole som sa blížila k ďalšiemu lístočku. Roztrasenými rukami som ho otvorila. Cause everytime we touch I get this feeling. Do očí sa mi tlačili slzy. Niečo také krásne pre mňa ešte nikto nikdy neurobil. Prechádzala som okolo veľkých pohárov so sviečkami smerom ku schodom. Na prvom schodíku ma čakal opäť lístok.  And everytime we kiss I swear I could fly. Zabudla som zavrieť ústa a lístoček mi z ruky vypadol tiež. Zohla som sa a zdvihla ho akoby to bol ten naj krehkejší a najdrahší porcelán. Pre mňa to naozaj bolo najviac. Vedľa obrovskej, krásne voňajúcej sviečky ležal o niekoľko schodov vyššie ďalší lístok.  And everytime we kiss I reach for the sky. Z oka mi vypadla obrovská slza. Všetky tieto lístky som žmolila v ľavej ruke. Ďalší.  Can't you feel my heart beat fast I want this to last Need you by my side. Teraz som už vedela že tieto lístky končia na terase. Malej terase plnej kvetov s dokonalým výhľadom na šíru oblohu ale aj obzor. Pred dverami ma čakal zrejme posledný lístok. Na malú chvíľu sa ma zmocnil strach. Čo ak to nebude to čo očakávam? Lenže spoza dverí bolo počuť pravidelné dýchanie a hudba už hrala dostatočne nahlas. Zdvihla som papierik .  Can't you hear my heart beat so I can't let you go Want you in my life. S pohľadom stále upretým na papier som otvorila dvere. Sedel tam on. Ako Boh. Díval sa na mňa a jeho tvár zdobil svojsky dokonalý úsmev ktorý moje srdce rozbúchal ešte viac. Tiež som sa usmiala. Videla som na jeho tvári že je trocha neistý. ja som si už bola istá. Po tom, čo urobil, som bola skutočne presvedčená o tom, že tohto chlapa milujem. ,,Myslíš to vážne?" spýtala som sa ukazujúc mu plnú hrsť papierikov. ,,Ty nie?" odpovedal mi otázkou a bolo mi jasné že je mojou reakciou zaskočený. Lenže ja som to nemyslela tak ako to pochopil. Spravila som pár krokov k nemu, sadla si k nemu na tenký matrac , jednou rukou som jemne odtlačila zmrzlinu a podobné drobnosti. Pozrela som mu do očí. V bruchu mi explodovala spŕška motýľov. Besných motýľov. Prekonala som tú vzdialenosť medzi nami a pobozkala som ho. Najprv jemne, čakala som na jeho reakciu. Tá prišla skoro okamžite. Jemne som sa odtiahla. ,,I think, I fell in love with you Tommo." šepla som tak že to mohol počuť iba on a milión sviečok na terase. ,,You think. I know." opäť spojil naše pery. Len tak sme ležali a sledovali hviezdy. Najprv som mala v úmysle spýtať sa ho na to ako vedel že tu budem, a ako to tu všetko stihol pripraviť. Lenže nechcela som kaziť túto dokonalú atmosféru. Jemne sa naklonil a do úst mi vložil plnú lyžicu zmrzliny. Teraz boli jeho bozky studené. Už nie jemné a sladké, ale chladné a vášnivé. ,,Louis?" prerušila som ticho. ,,Uhmm?" jeho odpoveď bola veľavravná. ,,Poďme si zaplávať." podľa mňa to bol na tú chvíľu skvelý nápad. ,,Čože? Kam? Do vane?" v jeho očiach hrali nezbedné iskričky. ,,Nie, k skalám do jazera." už som vstávala a jemu som podávala ruku. Chytil sa moje ruky bez námietok avšak namiesto toho aby vstal ma stiahol so sebou naspäť dole. ,,Mne sa nechcé." hovoril pomedzi náš hlasný smiech. ,,No a čo.Ideme." zasa som ho ťahala hore. ,,Ja nemám plavky." zatváril sa ako jasný víťaz. ,,Mám plavky pre teba. Sú síce bratrancove , ale budú ti dobré." obzerala som si ho. ,,A ty máš plavky?" oponoval zasa s tými šibalskými iskrami v očiach. ,,Ak to chceš vedieť, musíš si ma chytiť v jazere." vyplazila som mu jazyk. Už som stála na brehu keď som počula ako beží za mnou. Chcela som skočiť do vody, no pred tým som sa ešte cítila byť povinná pozrieť na jeho telo iba v plavkách. Otočila som sa a ostala som len tak stáť. Kráčal smerom ku mne a tváril sa ako Mona Lisa. Bolo mi jasné že ma chce sotiť do vody, no nedokázala som sa pohnúť. Ostala som naňho trápne civieť.  Prišiel úplne blízko ku mne. Cítila som jeho teplo. S veľkou námahou som sa mu pozrela do očí. Bol neskutočne blízko. ,,Rose..." povedal a jeho hlas znel tak, no ináč. Nenápadne som sa k nemu posunula ešte bližšie a rukou sa oprela o jeho hruď. Zachvel sa. Chytil ma okolo pása a vášnivo pobozkal. Boli sme pri sebe tak blízko ako to šlo. Keď v tom...sme obaja spadli do vody. Bola vcelku studená lenže to nám nezabránilo pokračovať tam, kde sme prestali. ,,Louis, pobozkaj ma tak, ako ma ešte nikto nepobozkal." bola to hlúpa  požiadavka, ale vedela som že Louis urobí všetko. Usmial sa a mne srdce vynechalo zopár úderov. Čakala som všeličo. On ma stiahol pod vodu. Chvíľu som bola vyľakaná a v šoku no keď som pocítila jeho pery na mojich nezmohla som sa na nič viac ako na : I love you.... Louis si buď len tak ležal na vode ako mŕtvola a ukazoval mi hviezdy. Myslím že väčšinu názvov súhvezdí si vymýšľal. Alebo len tak stál a ja som sa márne pokúšala potopiť ho pod vodu. Stál a ani sa nepohol. Náš smiech museli počuť až  v Londýne. Niekde medzi súhvezdím Oreo  a planétou Mars sa z ničoho nič otočil a pobozkal ma.  Zahrmelo. ,,Bude búrka." oznámila som akoby mimochodom. ,,Asi by sme mali vypadnúť." súhlasil. Vyliezli sme z vody a ja som sa k nemu tlačila najviac ako sa dalo. Objal ma a ja som sa stratila v jeho náručí. Obaja sme sa triasli od zimy a neprestajného dažďa, ale ešte viac zo vzájomnej blízkosti. Počula som jeho hlas ako sa ma niečo pýtal, ale neodpovedala som. Nerozumela som významu jeho slov. Cítila som len to hlavné: Louis ma ľúbi a ja by som preňho teraz spravila čokoľvek, naozaj čokoľvek. Keď otvoril veľké dvere na starej stodole a vtiahol ma dnu, zrejme do sena, nedokázala som sa sústrediť na nič iné len naňho. Toto je môj Louis, milujem ho. Nič nerobil, nič nehovoril. Len ležal a sledoval ma ako sa snažím vysušiť si nemožne mokré vlasy. Ako mi je nepríjemne na sene len v mokrých plavkách. Vrhla som sa naňho. Toto už nebolo len vášnivé, toto už nemalo pomenovanie.... ,,Rose, si si istá...? jeho hlasný dych ma šteklil na zátylku. ,,Sklapni Louis.." usmiala som sa a pokračovala tam kde som prestala. Milujem ťa cukrík, ja viem že si nevedela že to takto skončí, akože zverejnené a ták ! :-* Love yá! <3  Call me keď si otvoríš správu s odkazom na toto :DDDDDDDDDDDDDDDDDDDDD :*

PS: Sorry za blbé písmo, to preto že to je kopírované....blbosť! :P :o

Excuse

Zlatíčka, ak tu je niekto, niekto okrem autoriek samotných, čo túto našu debiliádu číta....tak toto excuse patrí tebe!
Ja osobne neznášam keď niekto nepridáva nejakú story ktorú čítam...takže viem o čom hovorím. 
Lenže momentálne som dosť brutálne chorá, a dúfam že budem schopná si ísť vôbec po vysvedčenie.
Verím, že jedna z báb ktoré tu píšu časti, si zamákne a pošle mi našu vysnívanú časť a verím že tá časť, na ktorú tak dlho čakám, nás posadí na zadok! :-* 

Call me maybe 11

Celý večer sme už len tak točili fľašou a hádali sa. Cítila som sa s nimi skvele.

Avšak, ja hlúpa, som ich chcela oboch.

.

.

.

.

Louis z ničoho nič uprostred točenia vstal a šiel telefonovať.

Ostala som s Harrym sama.

,,Rose, ja...no....nie, vlastne to neľutujem. Necháme to tak?" tvárila som sa nechápavo ale vedela som že hovorí o tom čo sa stalo. Skoro som ho pretiahla, alebo on mňa a on to neľutuje. 

Ja som nevedela čo si o tom mám myslieť. Len som prikývla. Necháme to plávať. Čas to vyrieši.

Louis sa vrátil aj s hosťami. 

,,Nazdar" Niall len pozdravil a už bežal do kuchyne. Musela som sa zasmiať. 

,,Ahoj" Liamove čokoládové oči ma prepaľovali. Prešiel po mojej tvári, postupne ma skontroloval celú a nakoniec sa vrátil k zápästiu za ktoré ma Ben držal, a ktoré vyzeralo nie práve najlepšie. 

,,Ako sa cítiš?" nepripadalo mi to ako na výsluchu, ale ako keď sa o mňa niekto naozaj bojí.

Po celý čas sme sa s Louisom a Harrym tvárili že sa nič nestalo. Ale teraz Liam. 

,,Je mi fajn. Si milý Liam. " venovala som mu pravý úsmev, pri ktorom sa odhalil môj strojček. ,,Vďaka." 

Liam sa iba usmial a sadol si. Pochopil že sa mi o tom nechce hovoriť. 

O chvíľu sa vrátil aj Niall a hrali sme.

.

.

.

.

.

,,Harry, musíš to urobiť, ináč si dohral." povedal Louis predtým ako zadal Harrymu nejaký skutok. 

,,Ja viem, Tommo, urobím čokoľvek!" Harry sa tváril ako akčný superhrdina. 

,,To som chcel počuť. Fajn, vybozkávaj nám tuná Liamka!" Louis sa tváril ako najväčší zákerák na svete. Harrymu sa na tvári rozhostil krásny úsmev, a Liam sa zatváril zdesene. 

V tom sa naňho Harry vrhol a začal ho bozkávať ako keď babička bozkáva svoje vnúčatá. Aj s tými mľaskavými zvukmi.
Chvíľu sa vrteli na zemi a my ostatní sme sa len smiali.
Keď toto bláznovstvo skončilo, fľaša ukázala na mňa. 
,,Povedz nám niečo o sebe. Nič o tebe nevieme...." začal Liam avšak Niall ho prerušil.
,,To bude nudné Liááám!" 
,,Ale ja to chcem vedieť." povedal Louis a Harry len prikyvoval. 
,,Čo by som vám mala povedať?" zdráhala som sa hovoriť o mojom detstve. 
,,Začni kde chceš." Liam ma doslova prepaľoval očami. 
,,Fajn. Vyrastala som na malej dedinskej farme neďaleko Londýna. S mamou, otcom, sestrou a starými rodičmi. 
Milujem ten dom. Je pre mňa všetkým. " pokračovala som. 
,,Moja matka pracovala ako predavačka v miestnom obchode, a otec v nejakej firmy ako bežný pracovník. Sestra bola až neskutočne krásna a obľúbená. U všetkých. Ja som bola opak. To dievča ktoré bolo utiahnuté, mierne bitkárske, hyperaktívne a hlavne nie pekné." nik ma zatiaľ neprerušoval.
,,Chalani ktorý chodili za mojou sestrou, Norou, je strašia, si zo mňa uťahovali. Neznášala som ich. Radšej som čas trávila užitočnejšie.
Neskôr mamu vyhodili z práce , začala sa hádať s otcom, už som bola staršia čiže aj som mnou vraj boli problémy, a mama mi dodnes pripomína že som jeden z dôvodov ich rozvodu. Otca opustila a odišla s nejakým opáleným Grékom. 
Otec to nezvládol a odvtedy sa o mňa až príliš bojí. Sestra odišla študovať. Kašle na nás. Je v kontakte len s mamou." dohovorila som a pokrčila ramenami.
,,Dobre, a teraz niečo o tebe" stále ma nabádal Liam. 
,,Fúúú, no....otec sa aj so mnou presťahoval do Londýna a tu začal môj život. 
Našla som si byt, prijali ma na skvelú školu, dostala som vysnívanú prácu..." tvárila som sa akože "koniec story". 
Lenže Liam nie. 
,,A s tým všetkým aj kopu problémov nie?" díval sa mi priamo do duše. 
,,To je pravda, ale ja to tak nechcem brať. Sú ľudia ktorý sa majú aj horšie. beriem to pozitívne." snažila som sa našu debatu opäť vrátiť do zábavných koľají. 
,,It´s just a bad day, not a bad life!" zvolal Niall a dal si so mou High Five. ,,Si môj človek, Rose! " 

.
.
.


Všetci sme boli unavený a bolo pomerne neskoro. Keď chalani začali otvárať fľašu tvrdého , vstala som. 
,,Ja už pôjdem, vďaka za všetko." zívla som si, aby som im naznačila že som unavená. 
,,Rose, povedz že žartuješ!" pišťal ako dievča Louis. 
,,Nie, ja už musím ísť. Kľudne pokračujte, máte moje požehnanie." zaškerila som sa na tie opice. 
Louis vstal a odprevadil ma. Keď to už nikto nevidel, jemne sa ku mne sklonil a pobozkal ma.
,,Vidíme sa!" pošepkal a zmizol. 


.
.
.
.


Chcela som otvoriť dvere do bytu, no nemohla som nájsť kľúč. Jemne som sa o ne oprela a oni sa otvorila samé. 
Čo to má byť? Je tam niekto? Nie, to sa pýtať nebudem, to by znelo ako z hororu. Brrr. 
Vošla som. Asi som len zle zamkla keď som odchádzala. 
Nie. V kuchyni ma čakal on. Ben. Do pekel!
,,Čo tu chceš?" opýtala som sa ale neodpovedal. 
,,Máš tu pekne Rí. Krajšie ako keď som tu bol naposledy." nepríjemne mi pripomenul našu poslednú noc. 
,,Lenže s tým už je koniec, Ben. Nemáš tu čo snoriť." bála som sa ho. 
Zjavne som ho naštvala. Chcela som vyzerať rozhodne a pokojne, tak som sa mu otočila chrbtom , s tým že mu otvorím dvere. 
Počula som ako niečo spadlo. Bol to tanier. 
Zohla som sa snažila sa to pozbierať. Inokedy by som povedala- Nič sa nestalo. lenže teraz nie, teraz sa niečo stalo. 
Jednu , tú najväčšiu črepinu som si nechala v ruke pre istotu. 
,,Teraz vypadni." jačala som ako hysterická hlupaňa. Neviem, čo to do mňa vošlo. 
,,Si nejaká drzá nezdá sa ti?" spýtal sa a pohol rukou. Čakala som facku. Lenže on ma opäť chytil za zápästie. Hajzel. 
,,To bolí Ben. Prestaň!" stále som kričala. 
Medzitým som premýšľala kde ho bodnem. Do tých dokonalých svalnatých rúk? Nie, na toto nemám. Aj to by ho nezdržalo príliš dlho.
Naštvane ma chytil za bradu a mňa to poriadne bolelo. 
,,Na mňa nevrieskaj, ty suka! " teraz reval po mne on. 
Cítila som, akoby zo mňa pomaly opadávala energia. Držal ma prisilno. Ledva som dýchala. 
Naprahla som voľnú ruku a bodla. Do brucha. Zatváril sa bolestivo a stočil sa k zemi. 
Vzala som si svoju a kabelku a utekala preč. Preč, preč, preč. Preč od neho. 


.
.
.


Nastúpila som do vlaku a viezla sa vidieckou krajinou. Oči sa mi zatvárali ale stále som videla jeho tvár ako na mňa kričí. 
Nechala som ho s črepinou v bruchu v mojej kuchyni. Ako to asi vyzerá? 
nechcela som na to myslieť.  Ani na Bena, otca, Harryho, Louisa...na nič. Len sa viezť k tomu domu. K domu ktorý tak milujem.
.
.
.


Vystúpila som a dala sa na dlhú cestu.  Boleli ma nohy, zápästie, sánka....bolelo ma všetko. 
Keď som konečne prišla, otvorila som dvere kľúčom ktorý ležal pod kvetináčom s orchideou, a vrhla sa do obývačky. Bolo leto, lenže ja som neodolala a zapálila si oheň. Nehorel. Nič z neho. 
Vošla som do svojej starej izby. Voňala ako moje detstvo. Sladko a nevinne. 
Vrhla som sa na posteľ medzi plyšákov. 
Otvorila som starú, krásne vyrezávanú skrinku, ktorú mi nechal starý otec, ako dedičstvo, potom čo zomrel. 
Starký miloval hlavolamy. Učil ma ich, no ja som ich nikdy poriadne nevedela. Keď na listinu napísal:
A mojej najdrahšej vnučke, Rose, venujem môj dom po dovŕšení jej 18. narodenín. 
A ešte, moja Chère petite Rose, venujem ti aj kľúč od tvojho srdca. Čaká na teba v mojom srdci.
Na prvý pohľad nezmysel, no pre mňa poklad. Starký mi necháva kľúč od tej nádhernej skrinky plnej spomienok. 
Pravej francúzskej skrinky, ktorá sa dedí z generácie na generáciu. 
Kľúč od nej som našla okamžite v "jeho srdci" , čo znamená u babky v kuchyni. Rozlúštila som to! 
Otvorila som ju, a prehrabávala sa ňou. Bola plná pokladov a tajomstiev. 
Slzy sa mi kotúľali po tvári. Spravila som kopu chýb, ďalšie už nespravím! 

Venované mojej láske! Miláčik, toto je pre teba! :-* 

Call me maybe 10 (2.časť)

Ten **** hlas má pravdu. Rýchlosťou internetu mágio som vybehla do Harryho izby.Hľadala som 
niečo, sama neviem čo. Našla som nejaký album. Boli tam fotky s chalanmi.Pretáčala som stránku
za stránkou. Usmievala som sa.Zrazu mi z neho vypadla založená fotka. Zdvihla som ju. No mňa trafí!

Na tej fotke som bola ja ako spím. Otočila som ju. Bolo tan napísané "Never let go ur dream.ILY"
Bolo to sladké. Pozrela som sa na hodinky. Už by tu mali byť. Pre istotu som zatvorila album.
Vychádzala som z izby no trafila osm do Harryho.
"Pozor, pozor." usmial sa :)
"čo, čo?" načítavalo mi tento moment ešte v hlave.
"Kde je Lou?" 
,,Paul mu ešte niečo vysvetľoval, ale poslal ma domov, pretože by si predsa išla preč, nie ?"venoval mi hlboký pohľad.
Cítila som ako sa mi zrýchľuje tep.Jeho zelené oči ma prepichovali. Vtedy som si to uvedomila.
Cíti ku mne niečo? Jeho tvár sa približovala k mojej. Jeho pery sa približovali k mojim.
Moja tvár sa približovala k jeho. Moje pery sa približovali k jeho.Naraz nás ovládla vášeň.
Zatvoril dvere.Hodil ma na posteľ.Začal mi vyzliekať moje nové tričko. Ja som mu začala vyzliekať jeho
značkové tričko.Metala som rukami po posteli. Prácu som prenechala na neho. 
No zrazu

.
.
.
.
.
.
.
.
. 
pocítila som niečo v mojej pravej ruke. Bolo to oválne a konci zaoblené.
Je to to čo si myslím? Je to veľké, hladké a dlhé. Začínalo ma to vzrušovať viac a viac. Moje bozky k nemu boli
ešte vašnivejšie . Začala som sa s tým hrať. No nedalo mi. Musela som otvoriť oči. Musím vedieť 
či držím to čo myslím. 
.
.
.
.
.
.
.
.
. 
Moje oči sa otvorili. Bolo to to čo som si myslela. Musela som niečo povedať.
"Čo robí Šlahačka v tvojej posteli?"
"Ehmm.. Ja neviem." počula som buchnutie dverí. Ihneď som si obliekla tričko a posadila sa.Bol to Louis.
Harry sa zasmial . "Nechceš ? " 
"To myslíš naozaj ? Davaj! " Striekol mi do úst bielu vec, ktorá sa pomocou mojich
slín premenila na tekutinu. Chutilo mi to. Bolo to sladké až som na to dostala chuť. Vtedy som sa rozhodla, 
že ráno si kúpim šľahačku.


Hneď ako sa vo dverách zjavil Louis, a ja s plnou hubou šľahačky, som mu zakričala Ahóój, pustil neskutočný smiech. 
Ako som ho videla a počula, všetka vášeň ktorú som cítila pred malou chvíľou k Harrymu, vyprchala. 
Cítila som sa ako maximálne rozdvojená osobnosť, avšak navonok som sa rehotala spolu s nimi. 
,,Harry, ty prečo nemáš tričko?" Louis sa na nás vyškieral. 
Harry sa začervenal čo ma prekvapilo. 
,,Ja...no vieš...." koktal. Louis sa iba smial.
,,Hrali sme fľašu vieš, na zobliekanie. A ja vyhrávam." bolo to prvé čo ma napadlo. 
Louis sa zatváril neurčiteľne a zahlásil že sa k nám pridáva.

Celý večer sme už len tak točili fľašou a hádali sa. Cítila som sa s nimi skvele.

Avšak, ja hlúpa, som ich chcela oboch.

Hmmm, ako som dopísala, Rose je len rozdvojená , alebo roztrojená osobnosť, určite nie štetka! 
Vďaka Ronnie za časť! :P :-* 

Call me maybe 10 (1. časť)

"Čo sa stalo ?"- To boli prvé slová, ktoré som počula keď som vyšla z izby.
"Čo ti ten magor povedal ? Videl som ho vychádzať z izby" nabúrene zvolal Louis. 
Rozplakala som sa. Vedeli, že o tom nechcem hovoriť, tak sme išli sa Paulom.

Keď ma Paul uvidel v akom som stave, povedal , že si mam dať pauzu a prísť až večer.
Dnes vraj toho odo mňa nepotrebuje veľa. 
"Poď k nám. " povedal Louis
"NIE!" vykríkla som. Neviem prečo. Nemala som chuť byť s niekym.
"Tak fajn."

Prišla som domov. Konečne. Dala som si sprchu umyla vlasy. Pozrela som sa na 
seba do zrkadla.
Ukazovalo až príliž krutú pravdu. "Vschop sa Rose!" nedovoľ aby s tebou niekto 
manipuloval.
Hlas v mojej hlave mi hovoril niečo ako, žeby som nemala byť taká manipulačná.
Využila som to.Vysušila som si vlasy, obliekla sa a prekonala sa.
Idem na nákupi! rázne som sa rozhodla.Budem ako ostatné dievčatá. Nie, robím si
 srandu.Chcem sa nejako odreagovať.

ARNDALE- Moje niekdajšie najobľúbenejšie miesto na nákupi. Obchody všetkého 
druhu, ľudia ktorých nepoznám.
Perfektné. Kúpila som si nové topánky, šaty a... tričko! 

"Poradím?" oslovila ma predavčka v drogérií.
"Zatiaľ nie. Ďakujem." 
Nachádzala som sa v oddelené s parfúmami. Shanell neuveriteľne nádherný parfúm.
Kašlem na cenu. Proste ho chcem. 

Bolo približne 6:04 pm. volal mi Paul, že ako sa mám a tak.Mam prísť za ním.
Prišla som. Nová parfúm na mne bolo cítiť na kilometre. Problem? nech si ho 
riešia tí čo ho majú.
Dal mi len jednu podrbanú úlohu. Bola osm s ňou hotová za hoďku. Prišli za mnou
 chalani. Čo chcú ?
"Dnes večer nám ešte stále patríš." Louis sa na mňa díval ako anjelik.
"Si si tým nejako presvedčený, nemyslíš ?"
"Nie. Ja to viem." usmiala som sa. 
Predsa som išla s nimi. Vyparili sme sa len ako sa dalo.
Boli sme u nich. Rozhodli sme sa pozerať nejaký film.
"I threw a wish in the well, don´t ask me , I´ll never tell..." Lousovi zvonil mobil
"Áno Paul?"
,, Kde ste tak ráchlo zmizli ? Chcel som vam povedať nejakú novniku."
"Akú?"
"Príďte sem. Je to len chvíľka."
"Fajn, ale len ak mi daš mrkvu."
"Aj dve."
Zložil telefón. Prišiel k Harrymu a povedal "Paul nám niečo chce.Máme prisť, 
vraj len chvíľka."
"Rose , nebude ti vadiť, ak tu budeš 15 minít sama ?"spýtal sa Louis
"Jasné, že nie, ale nesmiete meškať, lebo pôjdem preč."
"Platí. Budeme tu ako na koni."
Odišli. Ich auto odchádzalo. V hlave sa mi ozval zase hlas "Si sama v ich dome!Využo to predsa"
Ten **** hlas má pravdu. Rýchlosťou internetu mágio som vybehla do Harryho izby.Hľadala som 
niečo, sama neviem čo. Našla som nejaký album. Boli tam fotky s chalanmi.Pretáčala som stránku
za stránkou. Usmievala som sa.Zrazu mi z neho vypadla založená fotka. Zdvihla som ju. No mňa trafí!

Špeciálne venované autorke, ktorá zmenila naše plány! :-* 

Thanks, Kiss, hug for you! :-* <3