Sedím na sedačke vedľa Louisa. Zayn sem-tam pohne rukou. Odvtedy čo som tu, Zayn sa na mňa ani raz nepozrel. Zato ja som mu pohľadov venovala až priveľa. Ležal tam tak bezvládne. Naozaj ho ľutujem, ale to čo mi povedal mu neodpustím. Bolo to od neho síce kruté, ale to sa naňho podobá.Myslím si že je to moja chyba. Nech sa deje čokoľvek, viem, že túto scénu si budem pamätať do konca života. Škaredé pohľady, moje hlúpe myšlienky a sladký Louis sediaci vedľa. Každý pohľad ktorý smeroval na Zayna, mi pripomenul ako veľmi ma ranil on, ako veľmi mi ublížil Ben, ako veľmi som im ublížila obom. Vždy, vždy som chcela byť tá dobrá- mať priateľov, chlapca ktorý by ma miloval, neskôr rodinu a psa, mačku, škrečka, možno sliepky. Chcem mať niekoho kto mi dá "echo" keď sa bude blížiť návšteva svokry, zablatené deti,alebo romantická večera pri sviečkach s človekom ktorého nemám ale tak veľmi ho potrebujem a chcem. Vlastne preto som bola s Benom. Nedokážem byť sama.
Všetky hlúpe myšlienky tak vyčerpávajú. Zatvárali sa mi oči a Lousovi tiež. Už sme tu ostali len my dvaja, tak sa mi Louis ponúkol že ma odvezie domov.
„Vďaka, pôjdem taxíkom!“ odpovedala som na jeho návrh unaveným hlasom.
„Ale neblázni!!!“ povedal tak nahlas až zobudil Zayna. Ten však nepovedal ani slovo a snažil sa zaspať. „Tak teda dobre.“ rezignovane som odpovedala Louisovi.
Keď sme sa postavili pocítila som na sebe Zaynov vraždiaci pohľad, ktorý neveštil nič dobré. Či už pre mňa alebo pre Louisa. Keď sme vyšli z izby, kráčali sme k východu. Vtom sa mi zatočila hlava a ja som zastavila. Louis si to všimol. „Si v poriadku?“ spýtal sa láskavo.
„Áno, len sa mi trošku zatočila hlava.“
Chytil ma za ruku a odviedol k autu. Otvoril mi dvere a ja som si sadla. Och. On je taký starostlivý.
..
..
...
..
..
..
..
V aute hrala príjemná melódia. Vonku bola ešte tma. Občas sa mi zahmlelo pred očami. Išli sme cestou, keď zrazu Louis odbočil na lesnú cestičku.
Nechápavo som sa spýtala: „ Kam ideme??“
„Počkaj a uvidíš“ odpovedal s letmým úsmevom na tvári. Tak som len privrela oči a čakala čo spraví. Keď auto zastavilo Louis vyšiel von a chvíľu sa tam zdržal.
„Načo sme tu boli??“ spýtala som sa keď sa vrátil. Povedal že súrne potreboval na záchod ale v nemocnici mu ešte netrebalo.
„Ách, bože!!“ vzdychla som si .
„Prečo si sa s ním rozišla??“ spýtal sa nečakane po dlhom tichu.
„Načo ti to bude??“ jednoducho som odpovedala.
„Len tak sa pýtam .. no ... mala si hi úprimne rada? Tak prečo si sa sním rozišla.? On zrejme trochu žiarli..“
„Ja...vieš...“ nevedela som čo povedať.
„Si lezba??“ opýtal sa.
„Nieee!!!!!!! To ťa ako napadlo?!?!? Si sa s ježkom zrazil alebo čo??“ bez rozmyslu som vyhŕkla.
„Škoda, lebo je to sexi“ odpovedal s perverzným prízvukom.
„Si vážne trafený!!“ ktovie prečo som mu povedala.
„Ale trafený ťa berú, že??“ spýtavo odpovedal.
Ja som si len vzdychla a tým som ukončila túto debatu (ak sa to debatou nazvať dalo). Pozerala som von oknom. Videla som pred očami Zaynovu zbitú tvár. Chúďa malé!!
„Ale, ale na čo myslíš??“ opäť začal rozvíjať debatu Louis.
„Na.... Na nič!!“ vykoktala som zo seba odpoveď.
„Ale nevrav že na nič nemyslíš! Však myslíš na toho kanárika!“ humorne odpovedal.
„Kanárik???? A to je zas kto??“ nechápavo som sa spýtala hoci som tušila odpoveď.
„Predsa Zayn. S Liamom sme sa shodli na tom, že je to náš kanárik.“
Ježiši Kriste!!!“ zvrieskla som.
„Čo?? Kde??“ vyhŕklo nechápavo pre zmenu z neho.
No ja som sa už neozvala pokiaľ sme nedošli pred moju bytovku. Keď sme zastavili gentlemansky mi prišiel otvoriť dvere. Keď som vystúpila potkla som sa o kameň a roztiahla sa na zem ako žaba.
„Ideš ako slepé kurča“ ledva vyslovil Louis lapajúc po dychu ako sa smial.
Ten sa bez komentára nezaobíde. Rozosmiala som sa s ním. Podal mi ruku a ja som sa dvihla.
„A len tak mimochodom, máš sexi nohavičky,“ podotkol.
Obzrela som sa a zistila som, že moje rifle boli zozadu celé roztrhané.
„Ách, bože!! To je teda trapas“ vyhŕkla som.
Objal ma zozadu aby náhodný okoloidúci nevideli moje sexi nohavičky, ako ich on nazval. Odviedol ma až hore k bytu a tam sme sa rozlúčili. Milé od neho.
Rifle som si dala dole a keď som vybrala mobil vypadol aj malý lístok, na ktorom bolo napísane Louisove číslo a “CALL ME MAYBE!!“ Och bože to je ale starostlivý človek.
