"Že tu zostaneš len vtedy, keď vymyslíš, čo budeme robiť," ziapala som naňho, ako keby bol hluchý.
"Pchee," hodil rukou, "to je už dávno vymyslené. Lukas poď so mnou prosím po poháre a fľaše. Hneď sme tu zlatíčka." Kris sa na mňa pozrela a v očiach som jej videla milión otáznikov.
"To keby som ja vedela," odpovedala som na jej nevyslovenú otázku.
Vrátili sa asi o 5 minút. Lukas niesol štyri poháre a v každom jednom bol ešte menší pohár. Poldecák. Nechápala som načo ho tu nesie, veď neideme piť. Ale odpoveď som uvidela v jeho druhej ruke a aj v Liamovej. Ten niesol v jednej ruke čaj a v druhej fľašu. Vodka. No fasa. Keď už chcú niečo piť, prečo to nemôže byť ten obyčajný čaj?? Prečo vodka?? Nemohli doniesť niečo jemnejšie?? Hneď, ako sa sformulovala táto otázka v mojej hlave, vyslovila som ju nahlas.
"To chceš, aby sme my dvaja s Lukasom popri vás popíjali baileys napríklad?? Si sa skonila Laura alebo čo?? Máme vodku, všetci s tým súhlasia ako vidím, tak sa nepýtaj a pi. Lukas poháriky a ideme," zavelil Liam a Lukas ho okamžite poslúchol.
"Lukas!!" zvrieskla Kris a ja som až podskočila. "Si sa úplne pomiatol alebo čo?? Neideme domov čírou náhodou autom?? Alebo ma chceš odvliecť domov na chrbte celkom opitú?? Lebo ako vidím Liam nemieni spomaliť."
"Neideme domov," povedal jednoducho Lukas a zase nalieval.
"A to už ako??" zvolala Kris hlasom, ktorý nezniesol odpor.
"Čo si myslíš??" odpovedal Lukas hlasom, ktorý Kris ešte viac dvihol náladu.
"Nenaťahuj ma, ty spratek. Odpovedz normálne!!" Fííha. Panovačný tón som u nej ešte nepočula, ale sedelo jej to. By ma zaujímalo, či to tak majú aj doma.
"Ja, že som spratek?? Pi!! A až POTOM ti poviem, že ako." Lukas prišiel k nej, strčil jej do ruky poldecák a stál nad ňou dovtedy, pokiaľ to nevypila.
"Zostávate tu," nevydržal to Liam so širokým úsmevom.
"To jak myslíš??" zapojila som sa do debaty svojou úprimne nechápavou otázkou, ktorá vyvolala výbuch smiechu. U všetkých troch. Pozrela som na nich vražedným pohľadom, ktorý vyvolal ďalší, ešte väčší výbuch smiechu. Postavila som sa na odchod, ale pri dverách ma zastavila Liamova ruka.
"Nikam neideš. Proste tu zostávajú spať. Chápeš už??" usmieval sa na mňa jemne Liam a druhou rukou ma hladkal po chrbte. "A daj si panáka, zlato. Urobí ti dobre."
"Nehovor mi, čo mi urobí dobre. Rozumieme si Payne?? A chcem vedieť, akú činnosť si vymyslel, lebo inak okamžite odchádzaš, ani nestihneš žmurknúť," povedala som s vážnou tvárou.
"Fľaša."
"Ja viem, že máš fľašu. Ale ja chcem vedieť tú činnosť, ktorú si vymyslel," povedala som trpiteľsky a môj výrok zase spustil vlnu smiechu.
"Začne ma tu niekto brať vážne??" spýtala som smutne a sadla si na zem do tureckého sedu presne tam, kde som pred dvoma sekundami stála. Tvár som si zaborila do dlaní a začala sa tváriť úplne smutne a myslela som aj na to, že sa rozplačem.
"Ale Laura." Liam sa ku mne sklonil a jemne ma hladil po ramene. "Neber to tak. My ťa berieme vážne, ale tebe to tak pomaly myslí.." Zdvihla som k nemu tvár s vražedným výrazom. "A to je tak roztomilé," snažil sa zachrániť situáciu. "Len vieš.. Všetci to hneď pochopíme a ty si taká rozkošná, keď sa hneváš. Myslel som fľašu ako hru. Pravda a skutok. Alebo niečo podobné. Chápeš??"
"Hej, hej. Už mi to nejak došlo. Mohol by si ma pustiť, naliať mi čajíček a aj niečo do toho poldecáka?? Možno mi to zapáli a nebudete sa na mne musieť smiať. S čím chceš vlastne hrať tú fľašu??" spýtala som sa, lebo som si všimla, že nemáme prázdnu fľašu.
"Trošku odpijeme a krútime s touto nie??" ukázal na vodku a hneď aj každému nalieval.
Po hodine rozprávania sa a pitia, sme mali vypité asi tri štvrtiny z fľaše a mohli sme začať hrať. Pravidlá boli jasné.
1. Keď na nikoho nepadne, tak točí najstarší a potom zostupne.
2. Otázky na určitú osobu sa musia vždy striedať. Pravda - skutok - pravda - skutok - .....
3. Točí vždy ten, kto odpovedal na otázku.
4. Otázku dáva ten, na koho ukáže dno fľaše. Keď nevie otázku, môže ju niekomu predať, ale pod podmienkou, že vypije.
Ešte som si musela odskočiť na wécko, pretože z toho čaju sa mi strašne chcelo cikať. Za hodinu som bola asi tri krát. Všetci sa smiali stále, keď som sa postavila, ale toto prišlo vtipné aj mne.
"Tak hráme??" spýtala som sa, keď som otvorila dvere, do ktorých som samozrejme najprv musela vraziť, aby som si uvedomila, že tam sú. Všetci sa dosmiali a svorne prikývli.
Prvý točil Lukas, lebo bol najstarší. Sedeli sme do kríža. Kris pod oknom, napravo od nej sa o skriňu opieral Lukas, pri dverách sedel Liam a ja som sedela pohodlne opretá o kopu vankúšov pri posteli. Kris do mňa stihla ešte kopnúť, aby som jej nejaký vankúš podala. Hodila som po nej dva a Liam na mňa pozrel zamračeným pohľadom.
"Čo je??" spýtala som sa.
"Vankúšová vojna je na programe až neskôr," povedal s úplne vážnou tvárou.
"Chápem," pritakala som taktiež už úplne vážne.
"Môžem??" zamiešal sa medzi nás Lukas.
"Hej, hej. Toč," povedala som a fľaša sa už točila.
Dno Kris a vrch samozrejme Liam. Výraz jej tváre hovoril za všetko. Nič mu nedaruje. Ja som sa začala usmievať, pretože som vedela, že Kris dokáže vymyslieť všeličo. "Pravda alebo skutok??" spýtala sa ho. Usmievala sa ako nejaký psychopat.Liamov obozretný pohľad, následne odpoveď:"Pravda" a Krisin sklamaný pohľad."Sakra," zamrmlala si popod nos, ale hneď nahodila úsmev a asi pol minúty rozmýšľala nad otázkou.
"Musí to byť otázka, na ktorú sa odpovedá áno alebo nie??" spýtala sa ma predtým ako položila svoju otázku.
"Presne tak. To bude piate pravidlo." Ďalšia pol minúta ticha a Liam začínal byť nervózny. Na Krisinej tvári sa objavil úsmev, akoby práve objavila Ameriku.
"Dal by si práve v tejto chvíli Luare poriadneho francuzáka??" Liam sa pozrel na mňa s úsmevom od ucha k uchu a ja som sa pozrela na Kris s vystrašeným pohľadom a na čele som mala na 100% nápis: Are u f***ing kidding me?? Ona sa len usmiala a čakala na Liamovu odpoveď.
"Hej," povedal jednoducho Liam a stále sa usmieval tak nechutne milo. Zatočil fľašou. Lukas sa pýtal mňa.
"Pravda alebo skutok??" spýtal sa so zdvihnutým obočím, čo neznačilo nič príjemné. Nechcela som nijakú otázku na telo, preto som povedala:"Skutok."
Lukas pomaly otočil hlavu smerom ku Kris, tá prikývla, nalial jej a na tvári sa jej objavil úsmev."3 minúty v skrini. Ty a Liam. A, samozrejme, aj ten francuzák, o ktotom bola predchádzajúce otázka."
"Nie, nie a nie. Toto určite nespravím. Nemôžeš vymyslieť niečo normálnejšie??" spýtala som sa s nádejou v hlase.
"Nie, nemôžem. A buď to urobíš alebo odchádzaš z tejto izby a do zajtra sa tu neukážeš. A potom ťa budeme ešte aj ignorovať, lebo si nám pokazila zábavu," vysypala zo seba jedným dychom. Naliala som si plný pohár toho perfektného čaju, vypila ho a postavila sa.
"Tak ideme??" prehodila som smerom k Liamovi.
"A vy dvaja stopujte, a nie že budete podvádzať," povedala som s namrzeným pohľadom Lukasovi a Kris. Tí sa len usmiali a popohnali nás smerom ku skriniam.
Tak čo, jednorožce?? ;) Ako vidíte pokračovanie Vy?? :D
U mňa je to celé zlé .. Napísala by som niečo štipľavé, ale akosi na to nemám žalúdok.
Nenašiel by sa niekto?? :D :D Ľúbim Vás :-**
