"Tak ideme??" prehodila som smerom k Liamovi.
"A vy dvaja stopujte, a nie že budete podvádzať," povedala som s namrzeným pohľadom Lukasovi a Kris. Tí sa len usmiali a popohnali nás smerom ku skriniam.
Len čo sme vstúpili s Liamom do skrine dvere sa za nami zabuchli a počuli sme, ako niekto podkladá stoličku pod dvere. Jasné. Tí blázni sa poistili, aby sme nemohli utiecť skôr. Pfff.
"Už nám beží čas??" zakričala som k dverám, chrbtom k Liamovi.
"Nieeee," zakričal Lukas so smiechom v hlase, "až keď Liam povie, aby sme začali stopovať."
Otočila som sa k Liamovi s vražedným pohľadom a chcela som mu povedať, aby okamžite povedal, že maj začať stopovať. Ale akosi som sa zasekla na pol ceste k tomu, aby som mu to povedala. Pozerala som naňho a povedala som si ´Veď prečo nie? Za pokus to stojí.´ a pomalým krokom s úsmevom na perách som sa pobrala k nemu.
"Môžme začať," povedala som s úsmevom a on sa na mňa pozeral neveriacim pohľadom. Kývla som hlavou dozadu smerom k dverám skrine a on pochopil.
"Začnite," zakričal a chytil ma za pás a pritiahol si ma k sebe.
"Tak čo to bude dnes, sweetie??" zašepkal mi do ucha.
"Niečo poriadne," stihla som ešte zašepkať predtým, ako sa prisal svojimi ústami na môj krk. A ja som tam len stála s blaženým výrazom na tvári. Odlepil sa od môjho krku a so zdvihnutým obočím na mňa pozrel. Prikývla som. Presunul svoje pery k mojim a začal ma jemne bozkávať. Keď už to vyzeralo, že sa to rozbehne, niekto začal búchať na dvere a kričať.
"What the ...." zamrmlal si pre seba Liam, keď sa odo mňa odtrhol. Ja som zostala omámene stáť, rozmýšľajúc nad tým, čo sa vlastne stalo. Veď som s ním nechcela ísť do tejto mojej skrine. Prečo som tu?? Moje úvahy prerušil Krisin smiech a Lukasov hlas.
"Koniec zábavy, decká," povedal. "Ideme hrať ďalej." Až teraz som si uvedomila, že mám vyhrnuté tričko. Sakra. Kedy to všetko Payne stihol?? Nad tým som nemala čas sa zamýšľať, lebo ma stiahol na zem a usmieval na sa mňa aj s Lukasom.
"Trošku pozmeníme pravidlá a tým aj celú hru," povedal tajomne Liam.
"Nebude to už pravda a skutok, ale radšej vyzliekaná," doplnil ho Lukas.
"Áááá, sakra," plesla som si dlaňou po čele. Myslím, že za ten čas, čo sme boli v skrini ja som vytriezvela a Lukas poriadne opil Kris. Vlastnú sestru. Ešte stále tomu neverím.
"Naleješ mi niečo??" kmitala som očami z Lukasa na moje prázdne poháre. Ten od čaju aj na poldecák od vodky. Zobral obidva a vrátil mi ich plné. Naliala som do seba vodku zapila čajom a zase sa predo mnou objavila vodka. Veď prečo nepokračovať v tomto tempe?? Začali sme hrať, točiť, vyzliekať sa, piť a stále dookola a posledné, čo si pamätám je to, že som toho nemala na sebe veľa a nebola som sama.
Auu. Moja hlava. A celé moje telo. Niečím ma privalili. Skriňa!! Určite to je skriňa. Preboha. Čo sme včera robili??
Ležala som tvárou k posteli v mojej izbe. Cezo mňa bola prehodená tá slávna skriňa. Možno aj dve a ešte aj paplón, deka alebo niečo teplé. Začala som sa hrabať spod tejto hromady a vtom som prišla na to, že mám na sebe veľké nič. Ležala som vo svojej posteli nahá. Sakra. Zabijem ich. Liama, Lukasa a asi aj Kris. Pomaly som sa snažila dostať z tej hromady, keď vtom sa niečo na mne pohlo. Skriňa to nebude. Pretočila som sa na chrbát a uvidela, čo je tá "skriňa" zač. Boli to ruky alebo nohy alebo všetko dohromady a nevedela som určiť, ktorá časť tela komu patrí. Rýchlo som vyliezla z tej hromady tiel a končatín. Po celej izbe boli porozhadzované šaty, ktoré sme mali včera oblečené. Hodila som očkom na posteľ a videla všetkých troch. Lukasa, Liama a Kristen. A pred malou chvíľou som tam bola aj ja. Bleskovo som sa obliekla a čo najtichšie som bežala do kuchyne. Sedel tam Zayn s Louisom.
"Čaute. Máme niečo na hlavu??" Louis sa pozrie na Zayna a ústa sa mu roztiahnu do širokého úsmevu.
"Hej. Teba," povie a obidvaja sa na jeho vtipe smejú.
"Haha. Veľmi vtipné." Výraz v mojej tvári nezodpovedá tomu, čo som povedala a hneď im zamrzne úsmev.
"V tretej skrinke sú nejaké tabletky. Skús si niečo vybrať," poradí mi Zayn s úsmevom.
"Ďakujem." Lou tam sedí a usmieva sa. Nedokážem pochopiť, čo je také zábavné. Spýtavo sa naňho pozriem, zatiaľ čo si do pohára nalievam minerálku. Mám pocit, akoby som bola týždne na púšti bez vody.
"Keby si vedela, čo ste stvárali v noci tiež by si sa smiala," prehodí nenútene a ja vypleštím oči a voda z mojich úst je po celej kuchyni. Zase sa mi smejú. Toto z nich musím dostať!!
Aleluja!! Konečne som sa dostal k tomu, aby som to tu zverejnila :) Po 100 rokoch :)
Ľúbim Vás a dúfam, že budem mať dosť nápadov na ďalšie časti ;)
Pralinká není za čo :P
hej ja som pralinka tu, neďakujem z trucu -___- :D :D ale cením si ;) :*
OdpovedaťOdstrániť