NEVER TO GIVE UP 15

Zaviedol ma k posteli, na ktorej boli šaty, spodná bielizeň a pri posteli stáli topánky, ktorých opätok mal výšku aspoň 10 centimetrov.

"Obleč sa. Ideme na prechádzku. Počkám ťa v hale." K tomu všetkému dodal iba toto a odišiel.

Najprv som za ním chcela hodiť aspoň jednu z tých topánok, ale potom som sa zastavila a ostala zarazene pozerať na posteľ. Nič, čo tam bolo nebolo moje. Tak to by ma zaujímalo, ako sa to tu dostalo a čie to je. Začala som chodiť po izbe a hľadať svoj mobil, aby som mohla zavolať Harrymu a spýtať sa ho, na čom sa dohodli s Liamom. Ako som správne predpokladala, mobil nebol nikde, čiže ho má Liam so sebou, aby som nemohla nikomu zavolať. Tak toto mu nedarujem. Nech si neželá stretnúť ma práve teraz, lebo mu spôsobím vážnu ujmu na zdraví. Sadla som si na posteľ a snažila sa vymyslieť nenáročný, ale účinný plán, ktorý ma odtiaľ dostane. Nie som si istá ako dlho som tak sedela, ale aspoň som niečo vymyslela. Zavolala som na recepciu a spýtala sa, či by ma nemohli prepojiť do Maxovej izby. Recepčná ochotne súhlasila a ja som o pár minúť volala s Maxom.
"Ahoj. Stalo sa niečo??"
"Musí sa niečo stať, keď ti volám??"
Nie, ale... Vlastne to nechaj tak. Čo by si rada??"
"Či si už večeral."
"To čo je za otázku?? Nie. Prečo??"
"Tak sa môžme ísť navečerať spolu. Čo ty na to?? Neboli sme spolu na obede, tak si môžme dať spoločnú večeru."
"Ako myslíš. Kde sa stretneme?? A kedy??"
"V hale o desať minút??"
"Perfektné. Ale nie že budeš meškať jasné??"
"Rozkaz, pane." Vidieť niekoho, ako skáče po izbe, popritom sa smeje ako šialenec a ešte sa aj vyzlieka a oblieka, tak by som si niečo pomyslela. Ale keďže som to bola ja, tak ma to netrápilo.
O pätnásť minút som bola v hale a už ma tam čakal Max. Natruc som si obliekla tie šaty s topánkami, ktoré mi nechal Liam, pretože som vedela, že ma tam bude čakať a že ma uvidí s Maxom. Ach tá moja škodoradosť.
"Meškáš," bolo prvé, čo mi Max povedal.
"Aj ja ťa rada vidím."
"Dobre, dobre. Tvárim sa, že som si to nevšimol. Ale jedno som si všimol. Nové šaty?? Aj topánky??"
"Pekné??"
"Myslíš, že keby boli škaredé, tak sa o ne budem zaujímať??"
"Veľmi vtipné," povedala som a vyplazila naňho jazyk.
"Áno, sú pekné. Tak budeme tu stáť alebo ideme niekam??"
"Hneď môžeme ísť, len ešte niečo vybavím."
Začala som sa obzerať, ale Liama som v celej šírej hale nevidela. Tak som musela začať bližšie skúmať všetky tiene a iné osoby.
"Hľadáš niečo??"
"Niekoho. A buď prosím ticho, lebo sa nemôžem sústrediť."
Po pol minúte som nenašla to, čo som hľadala. Ale našla som niečo ´zaujímavejšie´. Harolda. Ten čumel ako teľa na nové vráta. Pomalým krokom som sa pobrala smerom k nemu s natiahnutou rukou.
"Vráť mi mobil. Hneď!!"

"Nemala so ísť von s Liamom a so mnou?? Kto je tento tu??"
"Ten mobil, Harry. Toto vám vysvetlím inokedy. Teraz musím ísť s ním."
Začal šmátrať po vreckách. "Dúfam, že si uvedomuješ, že sa to Liamovi nebude páčiť."
"Si píš, že nebude. Tak mi daj mobil a choď mu zvestovať túto radostnú novinu."
Harry vytiahol zo zadného vrecka môj mobil a s pochybným výrazom na tvári mi ho podal. Aby som ho trošku viac zmiatla a mohla pokojne utiecť, tak som mu vlepila pusu a zdrhala. Tento pocit by som nazvala samoľúbosť.  Ako si často hovorím: I´m fucking perfect!!!

S láskou super kamoško Ivan a ja venujeme túto časť všetkým kravám, kozám a ludrám, ktoré si zvyknú hovoriť kamarátky... PEACE!!! :P

NEVER TO GIVE UP 14

Na môj nechápavý pohľad odpovedal úsmevom a vetou: "...za to, že mi dal pádny dôvod na to, aby som prišiel."

Dal mi rýchly bozk a akurát sme vošli do malej útulnej reštaurácie, kde stoly boli oddelené stenami, takže sme mali súkromie.

Usadili sme sa dozadu, kde sme neboli pred zrakom všetkých návštevníkov a objednali si konečne niečo jesť. Liam sa cez stôl natiahol za mojou rokou a keď ju chytil, usmial sa. 

"Chýbala si mi," povedal a usmieval sa na mňa tými svojimi božskými perami.

"Aj ty mne."

Dobre sme sa najedli a vybrali sme sa vychodiť to na pláži. V tomto čase tu síce bolo ešte dosť ľudí, ale nám to nevadilo. Myslím, že nastal ten správny čas nadhodiť tému, nad ktorou som celý čas odkedy som tu rozmýšľala.

"Liam??"

"Yeah?"

"Mohli by sme sa porozprávať?"

"Uhm.. Jasné.. Prečo nie. A o čom by to malo byť??" Zase ten jeho úsmev.

"Noo.." začala som sa ošívať. Prečo, keď niečo začneš, nemáš chuť to potom dokončiť?? Tak mu to povedz, ty zbabelec. On to musí pochopiť!!!
"Neviem, čo cítiš ty, ale ja si myslím, že toto fungovať nebude... Neber to zle.. Ide o to, že ja si vôbec nie som istá tým, čo cítim. A vôbec.. Nie som schopná povedať ti, že ťa milujem... A myslím, že ti to asi ani nikdy nepoviem. Vyzerá to tak, že jediné, čo ti môžem navrhnúť je kamarátstvo... Nooo, síce je tu ešte jedna možnosť, ale myslím, že s tou by bol ochotný súhlasiť akurát tak Harry."
"A to...??"
"Friends with benefits..." Asi na tri minúty sa medzi nami rozhostilo úplne ticho.
"Tak dobre."
"Čožeee?? Ty si s tým súhlasil?? Tomu neverím." Zostala som v úplnom šoku. Dokonalý Liam Payne súhlasil s tým, že budeme spolu spávať, ale nebudeme spolu chodiť.
"Jasné, že som súhlasil. Nehnevaj sa Laura, ale si úžasná baba a toto by som si nenechal ujsť. To, že spolu nebudeme chodiť neznamená, že sa s tebou nebudem stretávať. Alebo, že nebudeme spolu robiť to, čo sa nám tak veľmi páči."
"Fíííha. Tak toto je perfektné. Tak tým pádom sa môžeme vrátiť späť na hotel."
"Máš jasné, zlato." Plesol ma po zadku a už sme leteli naspäť do hotela.

2-krát v posteli, raz v sprche a nemôžem vynechať ani to, že najprv rovno za dverami. Myslím, že takýmto tempom ešte aj schudnem.
S Liamom sme boli úplne v pohode. Veď čo iné nám zostávalo. Z nudy, ale hlavne preto, aby bola sranda sme sa rozhodli zavolať Harrymu. Volal mu Liam z môjho mobilu. Už dopredu sme sa smiali na tom, aký výraz bude mať na tvári, keď sa mu ozve Liam. Dali sme si hovor na reproduktor, položili mobil na posteľ a vytočili. Netrvalo to dlho a Harry dvihol.
"Hi, sweetie. Azda sa už nehneváš?? Či niečo potrebuješ?? Well, if you know what i mean..."
"Harold??"
"Liam??"
"Áno, ja. To čo malo toto znamenať??"
"Nič nič. Neber to vážne prosím. Čo potrebuješ??"
"Kde si?? A je s tebou aj Louis??"
"Som na pláži a nie, nie je so mnou Louis. Tak dozviem sa čo chceš??"
"Hneď to bude. Len trochu počkaj. Najprv musím niečo urobiť."
Ležali sme oproti sebe na posteli. Ešte ani nedokončil vetu, že niečo urobí a už sa dvíhal. Najprv som to nechápala, ale keď ma dvihol a prehodil si ma cez plece, tak mi to došlo. Musí ma odpratať, lebo vymyslel nejaký super tajný plán, ktorý povie len Harrymu. Hodil ma do kúpeľne a rýchlo zamkol, aby som nestihla ujsť. Tak som si sadla za dvere a snažila sa načúvať, čo mu hovorí. Samozrejme, Pán Opatrný vypol reproduktor a rozprával tak potichu, že som nič nepočula.
Asi po piatich minútach som začula šťuknutie v zámke a dvere sa otvorili. Chcela som mu vykričať, že čo si to o sebe myslí, ale zastavil ma jeho potmehúdsky úsmev. Zaviedol ma k posteli, na ktorej boli šaty, spodná bielizeň a pri posteli stáli topánky, ktorých opätok mal výšku aspoň 10 centimetrov.
"Obleč sa. Ideme na prechádzku. Počkám ťa v hale." K tomu všetkému dodal iba toto a odišiel.

Ako sa hovorí... Prevrat!!! :P

NEVER TO GIVE UP 13

"Kto ťa pustil dnu?? A čo tu robíš??"

"Tak to bude trošku na dlhšie. Mohli by sme sa ísť niekam najesť a ja ti to poviem pri tom??"

"Jasné. Dám si rýchlu sprchu a môžeme vyraziť."

"A mohol by som sa osprchovať s tebou??" 

"Prečo nie?!"

Keď sme sa konečne dostali zo sprchy bolo pol piatej. "Tak obed to asi nebude, zlato,"  pošepkal mi Liam do ucha a ja som sa zachvela, keď som pocítila jeho dych na mojej nahej pokožke.

"Mne je to úplne jedno!!" zakričala som z izby kde som sa obliekala. "Som hladná a budú to raňajky, pretože som dnes ešte vôbec nič nejedla!!"

Obliekli sme sa a ruka v ruke sme sa vybrali hľadať nejakú útulnú reštauráciu, kde by nás nikto nerušil.

"Tak už mi povieš ako si sa dostal ku mne do izby a vlastne čo robíš v Jacksonville?? Nie že by mi to vadilo, ale je divné, že sa tu zjavíš práve v noci, keď mi do izby vtrhne ten egoista a Louis."

"Myslíš Harryho??"

"No nie... V noci ku mne prišiel svätý Peter a Pavol," zatiahla som ironicky.

"Dobre, dobre. Nebuď hneď ironická."

"Ja nebudem ironická a ty budeš rozprávať. Jasné?"

"Rozkaz šéfka." Zasalutoval a začal rozprávať. O tom, ako sa Niall preriekol, že dostal e-mail od Louisa o tom, že sú v Jacksonville a že sa ma snažia nájsť. O tom, ako volal Harrymu, nech sa neopováži hľadať ma a bohviečo so mnou stvárať. A nakoniec o tom, ako nasadol do prvého lietadla a letel sem. 

"Zavolal som Louisovi, pretože som vedel, že on mi povie kde si, v ktorom hoteli a že tam budem môcť prísť. Samozrejme on mi to povedal a tak som prišiel. Dobehol som k tvojej izbe a začal búchať na dvere. Otvoril mi Harry, ktorý vyzeral, že spal. Ďakoval som všetkým svätým, že prišiel otvoriť dvere on a nie Louis, lebo keby som videl kde spal a keby spal pri tebe, asi by som mu rozbil hubu. Nikdy som nemal v povahe byť násilnícky, ale keby spal pri tebe neovládol by som sa. Louis spal v kresle, tak som ho zobudil a poslal som ich niekde preč. Ty si sa vôbec nezobudila. Spala si ako zabitá."

"Bodaj by nie. Veď tí dvaja ku mne vtrhli o tretej ráno s tým, že ich naháňa húf šialených báb a že sa musia u mňa skryť. Jediný, koho som počula pišťať a znel ako dievča, tak to bol Louis. Nejak som to neriešila, pretože som bola veľmi unavená, tak som im povedala, že môžu zostať hodinu a potom vypadnú. A ráno som sa zobudila a bol si tam ty. Prečo si aspoň nezavolal, že prídeš?? A kedy si vlastne prišiel??"

"Akosi som sa k tomu nedostal. A prišiel som asi o štvrť na sedem."

"Tak za toto Harry dostane ďalšiu facku," zašomrala som si popod nos.

"Čože?? Ty si mu strelila facku??"

"No a?? Čo som mala robiť, keď si ma prehodil na pláži ďaleko od všetkých ľudí, ktorí by ma mohli počuť kričať? Keď som ho presvedčila, aby ma pustil na zem, tak ma na ňu fakt pustil. Surovo som z neho spadla a jemu to dokonca prišlo vtipné. Tak som sa postavila a zistila, že Louis sa niekde vytratil. Najprv som sa snažila správať sa milo, čo ho malo zmiasť. A aj sa mi to podarilo, pretože keď som mu dala tú facku, zostal stáť ako keby uvidel ducha. A ja som mohla pokojne odísť. No síce nie pokojne... Ani odísť, ale aspoň som si trochu zabehala. Potom som sa trochu prechádzala a nakoniec som sa vrátila späť do hotela. Prečítala som si tvoj e-mail, usmiala sa a vtedy mi zaklopala na dvere hotelová služba, že vraj niečo pre mňa majú. Neviem prečo, ale akosi mi došlo, že s tým niečo bude mať Harry a s ním aj Lou. Tak som ju poslala preč. A potom to ich búchanie na dvere. Takže už vieš všetko." Nevieš všetko, ale od toho bozku na pláži s Harrym, ťa pre istotu uchránim.  

"S Harrym si to ešte vybavím. A som rád, že som tu. Aj som rozmýšľal, že tu prídem, ale nebol som si istý, či sa mi podarí dostať sa z Londýna na dlhšie. A keď si to s Harrym vybavím tak mu poďakujem..." 

Na môj nechápavý pohľad odpovedal úsmevom a vetou: "...za to, že mi dal pádny dôvod na to, aby som prišiel."

Dal mi rýchly bozk a akurát sme vošli do malej útulnej reštaurácie, kde stoly boli oddelené stenami, takže sme mali súkromie.

...!!!

NEVER TO GIVE UP 12

Chcela som sa postaviť, ale prišla som na to, že sa mi to tak skoro nepodarí. Cezo mňa totiž bola prehodená ruka a noha niekoho. A ten niekto tvrdo spal a spalo sa mu neuveriteľne dobre. 

Rozmýšľala som, čo sa stalo v noci. A potom mi došlo kto asi na mne spokojne odpočíva... 

Hystericky pišťať som ešte neskúšala, ale myslím, že na prvý krát to bolo perfektné.

"Styleeeees!!!!! Okamžite vypadni, lebo ti pridrbem takú, že stena ti dá druhú a nespamätáš sa za týždeň!!! Tak rozumel si?? Ak sa nedvihneš do troch sekúnd prídeš o uši a o niečo, čo by sa ti ešte zišlo."

"Čožeee??" 

Help mee!!! Prosíím!!! Tento hlas určite nebol Harryho. Ani Louis to nebol. Kerý pako sa dostal ku mne do postele??

"Kto si? Čo si? Ja som Laura."

"Mmmmmmm... I wanna sleep..."

Ten hlas som odkiaľsi poznala, ale nedokázala som ho takýto rozospatý zaradiť. 

"Kto si? Čo si? Ja som Laura." Nikdy nepochopím svoju (ne)logiku, prečo vždy, keď mi zavolá niekto neznámi a ja ho nechápem poviem túto vetu. A teraz znova. Neskôr sa zamýšľam nad tým, prečo som nepovedala aj rodné číslo, adresu a podobné veci. 

"Tak dozviem sa už konečne kto leží u mňa v posteli??"

"Prosím, Laura... Som unavený. Ešte aspoň hodinku."

"Žiadna hodinka. Máš 10 sekúnd na to, aby si vyliezol spod tej periny, inak..."

"Počkaj chvíľku prosím..."

Perina vedľa mňa sa pohla. Začalo sa to všetko pretáčať, skrúcať. A vynorila sa hlava.

"..Bré ránko." 

"Čo TY tu robíš??"

"Surprise?!"

"Tak tomu ver, že to bolo prekvapenie. Ako si sa dostal dnu?? Čo tu vlastne robíš??"

Priložil mi ukazovák na pery. "Psssst, sweetie. Hovoriť môžeme aj neskôr."

"Ale..." To bol celý môj protest. Nahol sa bližšie ku mne a jeho pery umlčali tie moje bozkom. Najprv bol jemný a nežný, potom vášnivejší. Pomaly sa presúval ku krku a vyťahoval mi tričko, v ktorom som spala, pretože tu bolo dosť teplo. Vyzliekol ho a odhodil preč. Ja som mu na oplátku vyzliekla to jeho a snažila sa dať dole aj jeho nohavice. S tým bol trošku problém. Pomohol mi a aj jeho nohavice leteli mimo náš dohľad.

. 

.

.

....... (Si to domyslite!!!)    

.

.

.

Zobudila som sa na to, že mi niekto jemne prechádza po ramene a letmo ma bozkáva na tvár. Ešte so zatvorenými očami som sa usmiala. 

"Myslel som si, že spíš."

"Takto som sa stále chcela prebudiť," povedala som už s otvorenými očami.

"Aj ja." Jemný bozk na nos a jeden vášnivý na dobré ráno.

"Mohla by som to trošku prekaziť??" Neverili by ste, ako ťažko sa rozmýšľa, keď vás niekto bozkáva.

"Hmmm.. Tak skús."

"Kto ťa pustil dnu?? A čo tu robíš??"

"Tak to bude trošku na dlhšie. Mohli by sme sa ísť niekam najesť a ja ti to poviem pri tom??"

"Jasné. Dám si rýchlu sprchu a môžeme vyraziť."

"A mohol by som sa osprchovať s tebou??" 

"Prečo nie?!"

Myslím, že je trochu kratšia... Ale...

Kto bude tajomný muž v Laurinej posteli?? Tak to je otázka aj pre mňa... ;))

NEVER TO GIVE UP 11

Oni dvaja spolu  sú ako časovaná bomba. Nikdy nevieš kedy vybuchne. Nieže zostaneš teraz zavretá celé dni medzi štyrmi stenami. Len buď trošičku opatrná. 
    Love you so much - Liam ♥
Po prečítaní tohto mailu ma chytil nekontrolovateľný záchvat smiechu. Ach Liam, keby si ty len vedel. Až mi tiekli slzy z toho ako som sa smiala. Vyrušilo ma však zaklopanie na dvere. 


Kto by mi mohol o tretej ráno klopať na dvere??? Ľudia tu asi nie sú normálny.
"Kto je tam??" "Hotelová služba" ozvalo sa spoza dverí.
"Ale ja som si nič neobjednala!!" Neviem, či je rozprávanie sa s dverami znakom únavy, ale pokiaľ je, tak by som si hneď mala ísť ľahnúť.
"Dvaja mladí páni vám niečo objednali."
"Tak potom to nechcem."
"Ako si želáte." 
Tak toto bolo až priveľmi jednoduché.  Dvaja páni boli určite Harry a Louis. Ale čo už len tí mohli pre mňa mať bolo záhadou. Ani si neviem predstaviť, čo na mňa vymysleli. 
Ľahla som si spať a po minúte som zaspala. 

Asi o hodinu som počula buchot, jačanie nejakého dievčatka a naliehavé klopanie na moje dvere, ktoré ma zobudilo.
"What's up??"
"Prosííím, Laura!! Pusti nás dnu. Prosííííím!!!"
Keď som začula ten hlas, tak som sa zahrabala naspäť do periny a karhala sa za to, že som sa vôbec ozvala.
"Laura tak otvor... Chceš aby nás tu udupali??"
"Kto už by len teba chcel udupať??"
"Asi tucet dievčat, ktoré nás s Louisom zbadali dole v hale. Tak rýchlo prosím otvor, lebo neznesiem ten jeho vreskot."
"To dievčenské pišťanie bol Louis??"  Posadila som sa na posteli so sánkou až niekde na zemi. 
"Yeah. To BOL Louis.  A ešte stále tu behá ako splašené kurča bez krídel a piští. Tak pusť nás dnu. Prosíííííím."
"Maximálne hodina. Pochopil si to??"
"Jasné, jasné. Len rýchlo odomkni tie dvere."
Postavila som sa z postele, prešla tých pár krokov k dverám, odomkla ich a otvorila. Harry sa na mňa vyrútil a ja som ho odstrčila smerom do izby... "A kde je to kurča??" 
Ani som to poriadne nedopovedala a spoza rohu sa vyrútil Louis.  Mával rukami ako ten malý chlapec vo filme Sám doma. Ale myslím, že ten malý nepišťal ako 5-ročné dievčatko, ktorému práve zobrali najobľúbenejšiu bábiku. Za to Louis hej. Keď bežal okolo, tak som ho stiahla za ruku do izby, zabuchla dvere a nenormálne sa rozosmiala. On prestal vrieskať ako dievčatko a pozeral na mňa nechápavým pohľadom.
"Prečo sa smeješ?? A prečo sme tu??"
"Sme tu kvôli tým stíhačkám. Čo nepamätáš ako nás pred 3 minútami začali naháňať?? Ten tvoj krik ti vymazal pamäť alebo čo??" Namiesto mňa odpovedal Harry.
"A prečo práve tu?? A ako si vedel, že Laura býva práve tu??"
"Mám túto prekrásnu tvár, všetci ma poznajú  a som strašne milý. Tak čo myslíš... Ako som zistil kde býva??"
"Ty si podplatil to malé, chutnučné a nevinné dievčatko na recepcii??"
"Nie!! Jasné, že nie. K niečomu takému by som sa nikdy neznížil. Len som sa milo usmial a ona bola celá namäkko. Keby som sa jej spýtal ako sa volá asi by mi to nevedela povedať." 
Čakala som, kedy sa ten nadutý egoista odlepí od zeme a vzlietne. Tak sa nadúval, že keby som ho pichla ihlou, tak bude lietať po izbe ako balón.
"Už si skončil??" spýtala som sa.
"Hej... Myslím, že hej."
"Tak zdvihni tú svoju riť a vypadni odtiaľto!!!" 
"Ale sweetie... Ty dobre vieš, že teraz z tejto izby odísť nemôžeme, pretože vonku behá húf báb, ktoré nás udupú... Prinajlepšom!" 
"Maximálne hodinu. Rozumel si??"
"Rozkaz šéfka!" Zasalutoval, otočil sa na päte a sadol si do kresla. Ja som si ľahla naspäť do postele a snažila sa nevnímať jeho prítomnosť. Louis mi vôbec nevadil. Ale Harry??!!  Ten ma dokázal tak vytočiť, že som si to ani nedokázala predstaviť.

Nadránom som sa zobudila na to, že do izby svieti slnko a uvedomila som si, že som v noci nezatiahla záves. Chcela som sa postaviť, ale prišla som na to, že sa mi to tak skoro nepodarí. Cezo mňa totiž bola prehodená ruka a noha niekoho. A ten niekto tvrdo spal a spalo sa mu neuveriteľne dobre. 
Rozmýšľala som, čo sa stalo v noci. A potom mi došlo kto asi na mne spokojne odpočíva... 

Muhaha... Sorry, že dlho nebola časť, ale akosi som sa k tomu nedostala...

Btw ---> Harry to nebude... ;)

NEVER TO GIVE UP 10

To, aká hnusná bude Laura v tejto časti k Harrymu, by som chcela akože vyvážiť alebo ako to povedať týmto songom... Cause Love is easy ;)

"Keď som už dostal tú facku tak nech na to je aj pádny dôvod." Silno ma potiahol za ruku a pritiahol k sebe.
"A za čo by si ju chcel dostať??" Stála som oproti nemu a pozerala mu do očí.
"Presne za toto," povedal a vyhodil si ma na plece.


Vyhodil si ma na plece a ja som jačala ako zmyslov zbavená.
"Okamžite ma pusti!! Okamžite ma polož na zem, ty jedno hnusné, namyslené, nadržané prasa!!! Čo si to o sebe myslíš??!! Že si môžeš robiť čo sa ti len zachce??? Ak ma teraz hneď nepustíš na zem budem vrieskať ešte viac ako doteraz.. A nemysli si, že sa to nedá!!!"
"Ale, sweetie.. To mi snáď neurobíš. Predsa nechceš, aby nás tu naháňal zástup mojich verných ctiteliek??"
"Presne to, by mi teraz padlo vhod, ty nafúkané prasa. Prečo si ma ešte nepustil na zem??"
"Mám ťa pustiť na zem?? PUSTIŤ?? Tak dobre. Ako chceš." Ani som nestihla zareagovať a letela som vzduchom na zem. On ma normálne bez výčitiek svedomia pustil na zem!!! To nie je pravda!!!
"Budem sa zase opakovať, ale TY jedno hnusné hovado!! Prečo si ma pustil na zem?? Nemohol si ma zložiť normálne??"
"Veď ty si chcela, aby som ťa pustil na zem. Tak prečo hysterčíš??" spýtal sa ma a usmieval sa sladko a nevinne, akoby nič nespravil. A ja som sa rozhodla zmeniť taktiku. Týmto spôsobom mu určite zdrhnem a ani si to nevšimne. Už som sa milo, sladko a nevinne usmievala aj ja.
"Hmmm... A kde odišiel Louis?? Nikde ho tu nevidím. Azda nás tu nechal samých??" Harry bol najprv zaskočený zmenou mojej nálady, ale potom to prestal riešiť a zdá sa mi, že ho to aj potešilo. 1:0 pre mňa.
"Síce má rád zábavu, ale pre istotu sa stiahol, pretože si dokázal predstaviť, čo sa tu bude diať." To, ako sa usmial ma trochu vystrašilo. A potom mi došlo na čo myslí a ja som bola nesmierne rada, lebo mi to hralo do karát. 
Pomaly, ležérne som sa usmiala. "Tak to je perfektné." Pomalým krokom som sa blížila k Harrymu a ten sa stále viac usmieval. Keď som bola asi 30 centimetrov od neho, začala som dvíhať ruky a chytila ho okolo krku. Ten triumfálny úsmev na jeho tvári ma ešte viac povzbudil a prirátala som si ďalší bod. 2:0 ešte stále pre mňa, ty prasa!! Táto myšlienka ma z neznámeho dôvodu rozosmiala. Pomaly som sa  približovala k Harryho úsmevu a musela som sa postaviť na špičky a vytiahnuť sa hore k jeho hlave a k tomu egoistickému úsmevu. 
"Tak?? Čo budeme teraz robiť??" prerušil moju cestu k úteku Harry.
"To nechaj na mňa," povedala som a žmurkla naňho.
 Bože zachráň ma. Ty vieš, že som to nikdy nechcela urobiť, ale nemám na výber. Liam odpusť mi a dúfam, že sa toto k tebe v živote nedostane. Koniec monológu a ide sa na vec.
S úsmevom som sa pricapila na Harryho pery a začala som ho bozkávať. Najprv prekvapene nespolupracovala, ale po pár sekundách sa spamätal a začal ma  bozkávať aj on. Po pol minúte som sa musela od neho odlepiť, lebo som ledva dýchala a on, ako sa zdalo, tiež. Po rýchlom nádychu sa asi zľakol, že by som mu utiekla, tak sa rýchlo vrátil k mojim perám a ja som neverila vlastným nervovým zakončeniam, ústam a všetkému, čo som cítila, že bozk môže byť taký úžasný. Ešte chvíľu som sa pohrávala s jeho jazykom a potom som sa odtiahla. Že nadýchnuť sa. Verím tomu, že presne táto myšlienka preletela Harrymu hlavou. A pokiaľ sa on slastne usmieval a lapal dych, ja som mu stihla dať druhú facku za tento večer a utekať pokiaľ mi nohy a samozrejme moje prázdne pľúca stačili. 
Vďaka bohu za moje prirodzené bozkávacie schopnosti, inak by som teraz nemohla zdrhať pre tým nadržancom. V behu som sa ešte stihla otočiť a zbadala som, ako tam zarazene stojí a pozerá za mnou s neveriacim pohľadom. Nemyslela som si, že sa to dá, ale v behu som sa tak rozosmiala, že som nemohla pokračovať ďalej. Keďže som bola mimo jeho dosahu, mohla som si dovoliť zastaviť sa a nadýchnuť sa. Nenormálne šťastná som sa pohla z miesta a zamiešala sa do davu ľudí, kde ma už len tak ľahko nenájde. 

S pocitom výhry a úsmevom na perách, ktoré prednedávnom bozkával Harry (a vcelku schopne) som sa asi 3 hodiny prechádzala. Po vyčerpávajúcej prechádzke som sa vrátila späť do hotela. Na recepcii som si vypýtala kľúče a vybrala som sa vstupnou halou smerom k výťahom. Obzerala som sa po ľuďoch, ktorý v pokročilú nočnú hodinu sedeli v pohodlných kreslách, ticho konverzovali a popíjali. V tmavom rohu som zbadala dve nehybné postavy, ale radšej som ich neriešila a snažila som sa nemyslieť na to, že jedna z nich má účes ako Harold.  
V izbe som sa snažila zaspať, ale nedarilo sa mi to, tak som zapla svoj notebook a pozrela novinky na facebooku a twitteri. Prečítala som si maily a zaujal ma ten od Liama. 

Ahoj, zlato. 
Prosím, dávaj si na seba pozor. Hazza a Lou sa pred dvoma dňami odhlásili z hotela v Miami a zdá sa, že išli do Jacksonvillu. Nemyslím si, že by boli schopní niečo ti urobiť, ale pri tých dvoch nikdy nevieš. Keby sa ti náhodou ozvali tak mi prosím daj vedieť. Oni dvaja spolu  sú ako časovaná bomba. Nikdy nevieš kedy vybuchne. Nieže zostaneš teraz zavretá celé dni medzi štyrmi stenami. Len buď trošičku opatrná. 
    Love you so much - Liam ♥

Po prečítaní tohto mailu ma chytil nekontrolovateľný záchvat smiechu. Ach Liam, keby si ty len vedel. Až mi tiekli slzy z toho ako som sa smiala. Vyrušilo ma však zaklopanie na dvere. 

Hahaha :D Dúfam, že sa páčila... ;) 

NEVER TO GIVE UP 9

Došla som do izby a sadla si na posteľ. Vybrala som jeden z odkazov a otvorila ho. Stálo na ňom: "Ruské koleso   H.S." Otvorila som druhý, keďže tento mi vôbec nedával zmysel. Na druhom bol podobný nezmysel:" 21:12   L.T." Fakt by som chcela vedieť, kto si zo mňa robí blázna.


Prečítala som jednu knihu a prešla asi 200 kilometrov, kým som na hodinkách zbadala čas 21:05. V diaľke som videla vrch ruského kolesa a nijak som sa nesnažila ponáhľať sa. Ani som netušila, kto by to mohol byť, tak som si pomaličky prešľapovala z nohy na nohu. O 21:15 som bola asi 40 metrov od ruského kolesa a netušila som, kto z ľudí stojacích okolo neho by to mohol byť. A bolo ich tam teda dosť.
Postavila som sa neďaleko ruského kola a čakala... Asi o 3 minúty mi niekto zakryl oči a nejaké ďalšie ruky mi chytili tie moje. Fakt som nevedela kto to za mnou je, ale počula som tichý chichot akoby bolo niečo zábavné na tom, že sa ma niekto snaží uniesť, či čo to so mnou robia. A ešte som sa aj čudovala, že nikomu z okolostojacich alebo idúcich ľudí vôbec nezaujíma, čo sa deje. Všetci sa starajú len o seba. Tsss!!
Neviem ako ďaleko ma Niekto s Niekým tlačili, ťahali a vláčili za sebou, ale bolo tam oveľa tichšie.
Niekto, ktorý mi držal oči a bol na mne zozadu nalepený sa potichu Niekoho niečo spýtal. Aj keď som stála totálne a úplne blízko pri nich, nič som nerozumela.
"Ehm... Prepáčte, že vás ruším, ale nemohli by ste ma pustiť?? Netuším kto ste, uniesli ste ma alebo čo ste to vlastne urobili, tak ma, dočerta, pustite!!!" Takáto nahnevaná som nebola dosť dlho a to, ako som vybuchla prekvapilo aj mňa samú.
"Of course, sweetie," začula som za ľavým uchom a ruky som mala odrazu voľné.
"Thanks. A mohli by ste ešte prosím aj zasvietiť??"
"Čože??" Tentoraz sa hlas ozval z inej strany a bol totálne nechápavý.
"Či by Niekto mohol zložiť tie paprče z mojich očí. To hovorím po maďarsky??"
"A čo za to dostanem, zlato??" Zas ten úžasný hlas spoza ľavého ucha.
"A čo by si chcel, ty vydierač?? Uniesli ste ma a ešte za to niečo chcete?? Tak toto je veľa aj na mňa!!"
"Ale, sweetie. To budeš na mňa takáto zlá celý čas, ktorý tu budeme spolu?? To hádam nemyslíš vážne."
"Daj tie paprče preč. Možno sa ešte rozmyslím a budem milšia..."
"A nechceš si najprv aspoň tipnúť, kto tu je s tebou??"
"NIE, nechcem!!! A daj tie ruky konečne preč."
Cítila som, ako sa pomaly uvoľňuje tlak na mojich očiach, ale nechala som ich zatvorené, aby som nevybuchla. Keď som už na tvári necítila ruky pána Niekto, tak som sa rýchlo otočila o 180°.
"Ďakujem!!" Povedala som, ale pri tej rýchlej otočke som ešte dvihla ruku a z celej sily som zasiahla tvár Niekoho. Za mojim chrbtom sa ozval výbuch dievčenského smiechu a potom mi došlo, kto je momentálne za mojím chrbtom a kto mi držal ruky. Presne v tom istom momente som si spomenula aj na tie dva odkazy. L.S. mal byť Louis Tomlinson. A H.S. tým pádom jeho nerozlučná polovica Harry Styles. Prečo mi to, došľaka, nedošlo skôr?? Prečo som si nespomenula na toho vtipného Louisa?? Na Harryho som si spomenúť veľmi nemala ako, keďže som ho veľmi nestretávala a nedokázala som si teda predstaviť, že by to mohli byť oni. Viem, že mali byť tiež na Floride, ale aká je pravdepodobnosť, že sa stretneme?? Myslím, že nie veľká a my sme sa predsa stretli.
"Oh my God!! I´m sorry Harry. A vieš čo?? Ani ma to nemrzí... Čo ste si mysleli?? Že môžete len tak prísť a urobiť to, čo ste urobili??"
"Za ten pohľad, ako si mu dala tú facku to stálo," dostal zo seba Louis. Ešte stále sa prehýbal od smiechu a bolo mu úplne jedno, že ja som totálne vytočená a nahnevaná, a že Harry si drží líce, akoby dostal kladivom po hlave.
"Aj mne to urobilo dobre. Čo si budeme klamať... Však, Harry??" Poslednú vetu som adresovala Harrymu, pretože som mala chuť vytočiť ho ešte viac.
"Máte obaja pravdu. Neuveriteľná sranda. Prečo si nedala takú facku aj jemu??" Harry stál asi meter a pol odo mňa držal si líce a kýval hlavou smerom k Louisovi.
"Pretože ty si stál bližšie a pretože jeho tiež niečo čaká," povedala som a potmehúdsky som sa usmievala.
"A čo také milé ma čaká??"
"Nechaj sa prekvapiť," vyplazila som jazyk a otočila sa na odchod.
"Kam si sa teraz vybrala, sweetie??"
"Kam asi?? Čo si myslíš?? Do hotela. Nepotrebujem sa tu s vami vykecávať o ničom a strácať čas nezmyslami."
"Tak to teda nie," povedal Harry a už som cítila jeho ruku na mojom zápästí.
"Keď som už dostal tú facku tak nech na to je aj pádny dôvod." Silno ma potiahol za ruku a pritiahol k sebe.
"A za čo by si ju chcel dostať??" Stála som oproti nemu a pozerala mu do očí.
"Presne za toto," povedal a vyhodil si ma na plece.

Totálne som sa nemohla donútiť k tomu, aby som napísala túto časť :D 

A som zvedavá čo sa stane v ďalšej časti ... Lebo ani ja to zatiaľ neviem :D 

P.S. Neviem ani kedy bude ďalšia časť :D

P.P.S. Dúfam, že sa páčila ;)