Love you so much - Liam ♥
Po prečítaní tohto mailu ma chytil nekontrolovateľný záchvat smiechu. Ach Liam, keby si ty len vedel. Až mi tiekli slzy z toho ako som sa smiala. Vyrušilo ma však zaklopanie na dvere.
Kto by mi mohol o tretej ráno klopať na dvere??? Ľudia tu asi nie sú normálny.
"Kto je tam??" "Hotelová služba" ozvalo sa spoza dverí.
"Ale ja som si nič neobjednala!!" Neviem, či je rozprávanie sa s dverami znakom únavy, ale pokiaľ je, tak by som si hneď mala ísť ľahnúť.
"Dvaja mladí páni vám niečo objednali."
"Tak potom to nechcem."
"Ako si želáte."
Tak toto bolo až priveľmi jednoduché. Dvaja páni boli určite Harry a Louis. Ale čo už len tí mohli pre mňa mať bolo záhadou. Ani si neviem predstaviť, čo na mňa vymysleli.
Ľahla som si spať a po minúte som zaspala.
Asi o hodinu som počula buchot, jačanie nejakého dievčatka a naliehavé klopanie na moje dvere, ktoré ma zobudilo.
"What's up??"
"Prosííím, Laura!! Pusti nás dnu. Prosííííím!!!"
Keď som začula ten hlas, tak som sa zahrabala naspäť do periny a karhala sa za to, že som sa vôbec ozvala.
"Laura tak otvor... Chceš aby nás tu udupali??"
"Kto už by len teba chcel udupať??"
"Asi tucet dievčat, ktoré nás s Louisom zbadali dole v hale. Tak rýchlo prosím otvor, lebo neznesiem ten jeho vreskot."
"To dievčenské pišťanie bol Louis??" Posadila som sa na posteli so sánkou až niekde na zemi.
"Yeah. To BOL Louis. A ešte stále tu behá ako splašené kurča bez krídel a piští. Tak pusť nás dnu. Prosíííííím."
"Maximálne hodina. Pochopil si to??"
"Jasné, jasné. Len rýchlo odomkni tie dvere."
Postavila som sa z postele, prešla tých pár krokov k dverám, odomkla ich a otvorila. Harry sa na mňa vyrútil a ja som ho odstrčila smerom do izby... "A kde je to kurča??"
Ani som to poriadne nedopovedala a spoza rohu sa vyrútil Louis. Mával rukami ako ten malý chlapec vo filme Sám doma. Ale myslím, že ten malý nepišťal ako 5-ročné dievčatko, ktorému práve zobrali najobľúbenejšiu bábiku. Za to Louis hej. Keď bežal okolo, tak som ho stiahla za ruku do izby, zabuchla dvere a nenormálne sa rozosmiala. On prestal vrieskať ako dievčatko a pozeral na mňa nechápavým pohľadom.
"Prečo sa smeješ?? A prečo sme tu??"
"Sme tu kvôli tým stíhačkám. Čo nepamätáš ako nás pred 3 minútami začali naháňať?? Ten tvoj krik ti vymazal pamäť alebo čo??" Namiesto mňa odpovedal Harry.
"A prečo práve tu?? A ako si vedel, že Laura býva práve tu??"
"Mám túto prekrásnu tvár, všetci ma poznajú a som strašne milý. Tak čo myslíš... Ako som zistil kde býva??"
"Ty si podplatil to malé, chutnučné a nevinné dievčatko na recepcii??"
"Nie!! Jasné, že nie. K niečomu takému by som sa nikdy neznížil. Len som sa milo usmial a ona bola celá namäkko. Keby som sa jej spýtal ako sa volá asi by mi to nevedela povedať."
Čakala som, kedy sa ten nadutý egoista odlepí od zeme a vzlietne. Tak sa nadúval, že keby som ho pichla ihlou, tak bude lietať po izbe ako balón.
"Už si skončil??" spýtala som sa.
"Hej... Myslím, že hej."
"Tak zdvihni tú svoju riť a vypadni odtiaľto!!!"
"Ale sweetie... Ty dobre vieš, že teraz z tejto izby odísť nemôžeme, pretože vonku behá húf báb, ktoré nás udupú... Prinajlepšom!"
"Maximálne hodinu. Rozumel si??"
"Rozkaz šéfka!" Zasalutoval, otočil sa na päte a sadol si do kresla. Ja som si ľahla naspäť do postele a snažila sa nevnímať jeho prítomnosť. Louis mi vôbec nevadil. Ale Harry??!! Ten ma dokázal tak vytočiť, že som si to ani nedokázala predstaviť.
Nadránom som sa zobudila na to, že do izby svieti slnko a uvedomila som si, že som v noci nezatiahla záves. Chcela som sa postaviť, ale prišla som na to, že sa mi to tak skoro nepodarí. Cezo mňa totiž bola prehodená ruka a noha niekoho. A ten niekto tvrdo spal a spalo sa mu neuveriteľne dobre.
Rozmýšľala som, čo sa stalo v noci. A potom mi došlo kto asi na mne spokojne odpočíva...
Muhaha... Sorry, že dlho nebola časť, ale akosi som sa k tomu nedostala...
Btw ---> Harry to nebude... ;)
Kto to bude ??? :O
OdpovedaťOdstrániťNesom si ista :D Možno Liam :D :D
Odstrániť