nedeľa 21. apríla 2013

NEVER TO GIVE UP 27

"Harry," jemne som ho pohladila po ramene, "vstávaj, spachtoš." Lenivo otvoril oči a keď ma uvidel, na tvári mu hneď naskočil ten jeho typický úsmev.
"Good morning, sweetie.



"Bré ránko, Harry. Zaspala som tu s tebou. Vieš o tom??"
"Hej, viem. Vieš ako sladko si vyzerala??"
"Presne na tieto tvoje sladké rečičky teraz nemám čas, pretože je viac ako pravdepodobné, že keď prídem domov Liam ma zabije. Čiže sa neuškŕňaj, pretože mi budeš musieť dosvedčiť, že som tu spala. Jasné??"
"Rozkaz, šéfe. Dáš mi aspoň pusu na rozlúčku??" spýtal sa ma s milým úsmevom a ja som sa zatvárila, že musím?? 
"Ja by som si dala povedať," ozvala sa sestrička od dverí, na ktorú som zabudla.
"Dofrasa dobre. Ale len jedna a žiadne naťahovačky. Rozumel si mi dúfam?"
"Jasné. Tak už poď ku mne, sweetie," natiahol ku mne ruku a ja som sa jej chytila. Jasné. Chcieť od Harryho Stylesa jeden rýchlo bozk nad rozlúčku bolo určite nad jeho sily, pretože si ma pritiahol a začal bozkávať viac, ako len rozlúčkovo. Rýchlo som sa odtiahla.
"Styleees," povedala som a zatvárila sa naoko nahnevane.
"Musím už fakt ísť, lebo Payne ma zabije. A ty to vieš, tak ma pustíš a nebudeš mi vyčítať, že som ťa tu nechala samého," povedala som a Harry sa zatváril nahnevane, pretože som od neho chcela, aby nerobil to, čo chcel on. 
"Tak dobre. Ale prídeš poobede. Dobre??"
"Noo.. Tak dobre."
"Sľubuješ??" zatváril sa ako nevinné šteniatko a ja som vedela, že opak je pravdou. Teraz ma dostal, ale nabudúce mu to neprejde. 
"Sľubujem," dostala som zo seba nakoniec neochotne. 
"Super. Tak sa maj," povedal naradostene a už ma vyháňal.
"Dajte mu nejaké tabletky na spanie," zašepkala som, keď som prechádzala okolo sestričky.

Pamiatky Londýna boli oveľa lákavejšie, ako predstava Liama, keď zúri a pýta sa ma, kde som celú noc bola. Zašla som si kúpiť nejakú bagetu na raňajky a pomaly som sa vybrala k domu hviezd. Otvorila som dvere a potichu sa začala vyzúvať v hale. 
"Laura??" niesol sa ospalý Liamov hlas medzi stenami.
"Uhmmm," pritakala som s plnými ústami.
"Kde si bola?! Celú noc som ťa čakal, vyvolával ti a bál sa o teba a ty?? Ty si bohvie kde a ktovie s kým..."
"Bola som s Harrym v nemocnici," prerušila som ho s bagetou ešte stále v ústach aj v ruke a s výrazom, že poker face. 

"To ti mám veriť??" spýtal sa ma s pochybným výrazom, teraz už celkom čulý Liam.
"Kľudne mu zavolaj. Všetko dosvedčí. Ešte aj sestrička ma ráno budila, čiže svedkov je neúrekom.  Máš ešte niečo na srdci alebo si môžem ísť ľahnúť?? Na Harrym sa síce spalo príjemne, ale nebola to moja posteľ. Tak sa maj," povedala som a odkráčala kade ľahšie. 

Poobede ma Liam zobudil krikom, búchaním, že okamžite musím vstať, a že ideme za Harrym, pretože má problém. Vraj volali z nemocnice. Rýchlo som sa obliekla. V živote som nevidela Liama tak vystrašeného. Sadli sme do auta a uháňali tak rýchlo, ako sa na poobedie v Londýne dalo. Cesta nám trvala dosť dlho. Asi pol hodiny. Pred nemocnicou sme zaparkovali a všetci vyskákali von. Rozbehli sme sa nemocnicou smerom k Harryho izbe. Tam nás zastavil jeho ošetrujúci lekár. Liam naňho pozrel vystrašeným pohľadom, aký som ešte nevidela.
"Je mi to strašne ľúto..." povedal doktor.
"Čo mu je ľúto?? Liam!! Čo sa stalo??" zúfalo som sa snažila dostať odpoveď od všetkých. Chalani stáli blízko pri sebe a videla som v ich tvárach zúfalstvo. 
"Tak dozviem sa čo sa tu, preboha, stalo??" zakričala som, na čo sa ku mne všetci otočili.
"Harry.." povedal potichu Liam, ale hlas sa mu zlomil. Nemohol pokračovať a mne konečne došlo, čo chcel doktor povedať.
"Nieeee... To nemôže byť pravda." Začala som kričať, hysterčiť, kopať okolo seba a plakať. 
"Slečna, upokojte sa, prosím." Doktor si ku mne prisadol a chlácholivo so mnou rozprával, ale ja som nič nevnímala. Harry je pre. Môj Harry je preč. Čo budem teraz robiť?? Rozplakala som sa ešte viac. Všimla som si, ako doktor kývol hlavou smerom k sestričke a tá prišla ku mne a niečo mi pichla. Asi niečo na upokojenie. Po troch minútach som zaspala.

"Laura!! Laura, vstávaj," kričal na mňa Liam. Bola som vo svojej posteli a nechápala som, prečo na mňa zase kričí. So všetkým je koniec.
"Kde je Harry??" spýtala som sa Liama. 


Prosím.. Neukameňujte ma, zlatíčka. Ja Vás mám fakt rada. Toto ešte nie je koniec. 
Usmejte sa a vedzte, že to bude mega, a že Harry bude OK :)

4 komentáre:

  1. OMG ...vieš ako som sa zľalka ....úžasne ...rýchlo dalšiu :-D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Čoho si sa zľakla?? Veď ten úchyl zemrel .. a ty že úžasné?? :OO Neverím vlastným očóm :D :D

      Odstrániť
  2. ale ničoho ....to len tak :DDDDDDd a je to úžasne :*

    OdpovedaťOdstrániť