Call me maybe 3

Vždy utekať. 

Kráčala som. priamo. priamo do tej reštaurácie kde ma čaká Ben. Môj Ben. Snažila som sa tú večeru s ním vytlačiť z hlavy, ale teraz sa na ňu vcelku teším. Keď sa hodím do toho veľkého , mocného objatia a poviem mu všetko čo mám na srdci a on mi povie že ma aj tak milujem najviac na svete.

Lenže nie. Toto nie je Ben. Môj ben. toto je chalan po akom túži asi každé dievča. Aj ja. ale nemôžem si pomôcť. Vždy som bola to dobré dievča, a tak som skočila hneď po prvom zlom chlapcovi na obzore. Hej, tak to je. Vždy som plnila sny a očakávania iných. Často ma hrýzlo svedomie. A Ben, no ten, ma priťahoval aj vzhľadom ale hlavne tým že bol môj dokonalý opak. Rozmaznané decko z bohatej rodiny. Ten , ktorý predával veľký Londýnsky byt pod cenu. Bol síce celý zatuchnutý, bez nábytku len s nafukovačkou, no pre mňa bol dokonalý.

Pozval ma na kávu, a popri káve a ponuke na ďalšie stretnutie mi  ponúkol ešte výhodnejšiu cenu.
potom sme sa párkrát stretli, pokecali, pobozkali....vyspali sa spolu....a prepracovalo sa to až k dnešku. A dnes, konečne poznám toho pravého Bena. Toho ktorý pije, húli, fajčí jednu za druhou, okrem mňa mal stovky ďalších hlúpych dievčat. Nevadilo mi to. Žiarlivosť neprichádzala.
Vošla som dovnútra. sedel v boxe a usmieval sa ako ..hmmm, dokonalosť sama?
Všetka radosť sa pri dotyku jeho rúk na mojom tele vytratila. Cítila som cigarety a trávu. Fuj! A ešte nejakú dámsku vôňu, hovadsky drahú!

,,Ahoj miláčik!“ ozval sa mi pri uchu jeho hlas.
,,Čau Ben.“ môj hlas sa triasol ako veľmi som sa snažila neukázať slzy ktoré na moje tvári vyčaroval on. Zayn. Poznám ho hodinu. A zlomil mi srdce. Viac ako Ben. Viac ako mama. Viac ako všetky moje lásky dokopy.
,,Ani nevieš ako rád ťa vidím, tešil som sa na teba.“ usmial sa úsmevom ktorému som donedávna nedokázala odolať. Dovtedy kým sa na mňa neusmial on. Narcis poondiatý.

,,Musím s tebou hovoriť Ben. A nie! Nepočká to.“ snažila sa som sa aby sa môj hlas nezlomil.
,,Môžeš hovoriť, ale makaj. Už aby sme boli u teba zlatko.“ povedal to akosi v pohode. asi nepochopil o čom hovorím.

,,Mali by sme si dať pauzu.“ dostala som zo seba a dívala som sa do zeme.

,,Blázniš? Je to nejaký žart? Nebuď hlúpa Rí a nesprávaj sa ako decko.“ v jeho hlase som počula vyhrážku.
Zasa dieťa? Som dieťa? Ako mám ľuďom dokázať že nie som?
,,Ja, ne-nemôžem......Ben...ja....“ zasa plačem. hej, asi budem decko. Určite som decko.

,,Je v tom niekto iný však?!“ zvreskol na celú reštiku v návale zlosti.

,,Povedz mi kto ti pomotal tú tvoju hlúpu hlavu a zmlátim ho na smrť! Ty šťetka! A ja som si myslel, že taká hlapaňa ako ty, sa nič takéto nezmôže....fľandra!“ vrieskal a mne sa každé slovo dostávala pod kožu. myslia si to o mne všetci, preto nemám priateľom? Som hlupaňa? Som šťetka pretože som sa zamilovala? NIE! Nezamilovala si sa! To nie!
vstal a vytrhol mi telefón. Čo to robí? kam volá?
,,Dobrý Paul, tu je Ben, Rosin priateľ...áno, je taká zvláštna, stalo sa niečo?“ Chvíľu napäto prikyvoval a mračil sa.

„samozrejme že sa s ním chcem stretnúť. Áno aj s Rose.  Fajn. Budeme tam.“ zložil. Kde budeme?
,,Ja s tebou nikam nejdem!“ vstala som a chcela som čo najskôr ujsť.

,,Zmizni my z očí ty hus. Však s tebou sa porozprávam keď budeš mať lepšiu náladu a nebudeš mať už žiadne rozptýlenie.“ na stôl hodil peniaze a vypadol.
Kým som sa spamätala, vypila som kopu vody. Čo myslel tým rozplylením?

už ho nikdy nechcem vidieť. Neznášam ho.

Ide nám...musíte počkať, všetko raz príde...a potom, tu budú veľké ľúbostné veci ! ;)