NEVER TO GIVE UP 8

Časť venovaná mojej najväčšej láske :-*** Maťúš časť o ničom, ale just for U :**

Vlastne ani neviem, čo je medzi mnou a Liamom. Prišiel sa ospravedlniť. Čo som vlastne ale vôbec nechápala. Veď zložila som mu ja. Nahnevaný by mal byť ON a ospravedlňovať som sa mala JA.

Ráno... 6:25. Neuveriteľne divné. To snáď ani nie je možné, aby som vstala tak skoro. Aha, už viem. To pravdepodobne kvôli tomu snu... Nenávidím, keď sa mi snívajú také hovadiny a ja potom nemôžem spať. Dnes to bolo o tom, že letíme niekde preč, že tam bude aj Hazza a Lou a..... Holy shit!!!! To nebol sen. Fakt dnes letím preč. To to asi neprežijem. Mesiac niekde v Amerike... Bez Liama...  Neviem, či sa mám tešiť, že tam bude aspoň Louis a Harry, alebo mám dúfať, aby tam neboli, pretože by som sa musela tváriť like vera happy person. A to sa mi momentálne nechce.
Sprcha.
Zápas so schodmi.
Raňajky... Dnes to bol jogurt... S cereáliami... Zase...

Letisko. 9:20. O 25 minút nám letí lietadlo. Prišli sa rozlúčiť aj chalani. Vraj som ešte poriadne ani neprišla a už idem preč. Všetci ma vyobjímali a nakoniec prišiel Liam. Bola som rada že Max sa pomohol pomaly smerom k lietadlu, pretože toto nebolo len také priateľské objatie... Muhahaha...
Aspoň som sa dozvedela, že Harryho s Louisom nestretnem, pretože oni idú do Miami.
9:40 .... Terminál 3 let 51 .... Kde sa vlastne môže nachádzať taký terminál 3?? Podľa akého systému je to tu usporiadané?? Keď zmeškám lietadlo tak sa Max asi veľmi nepoteší. Ale tá malá osôbka vo mne, ktoré sa teší z každej somariny, tak tá bude skákať až po strop.

Nepodarilo sa. Sedím v lietadle. Už asi 4 hodiny sedím v tomto prekliatom lietadle.

Presedela som 12 hodín. Aspoňže nemám klaustrofóbiu, lebo by som to nevydržala.
Vôbec som neverila, že sa mi to tu bude čo i len trošičku páčiť. Ale Jacksonville v noci je nádherný. Priam neuveriteľný. Možno krajší ako Miami. No dobre, tak to už trošku preháňam. Ako povedal Max... Teraz sa treba vyspať.



Sme tu už týždeň. Jeden dlhý týždeň, počas ktorého sa stalo veľké nič. Max stále niekde lieta alebo niečo kreslí a ja neviem a nemám ani len predstavu, čo robiť. Každý druhý deň som síce s Maxom na obede, ale ako si mám vymyslieť program na zvyšok voľného času?? Prechádzky, pláž a kopec ďalších vecí, ale sama. Tak do tej dvanástej si poležím a potom skočím na ten obed s Maxom. Veď komu už len bude vadiť, že celý deň prespím?! Nastavila som si budík a zakutrala sa späť pod perinu.

"Prepáč, moja, ale už musím ísť," ospravedlňoval sa Max, keď platil.
"Nevadí," povedala som statočne s úsmevom na tvári.
"Naozaj je to v pohode?? Si celé dni sama pokiaľ viem, a keby si s niekým bola vedel by som o tom, že??"
"Bol by si prvý. Neboj sa nič sa mi nestane a program si stále dokážem vymyslieť. Je tu toľko zaujímavosti, ktoré stojí za to vidieť. A prechádzky po pláži tiež nie sú zlé."
"Tak dobre. Maj sa zatiaľ," povedal a už kráčal preč.
Pomalým krokom som sa vybrala z reštaurácie späť do hotela, kde som bola ubytovaná. Nebolo to ďaleko, ale mojím pomalým tempom, to vyzeralo ako keby som sa išla už celú večnosť a nie tých 300 metrov. Na recepcii som si vypýtala kľuč od izby a ani som sa neobťažovala pýtať sa recepčného, či mám nejaké odkazy, pretože som si nedokázala predstaviť, kto by mi TU nechával odkazy. Samozrejme, zákon schválností platil aj tu a odkazy som mala. A hneď až dva. Mladý recepčný na mňa žmurkol, keď mi podával kľúč aj s odkazmi a ja som sa znovu zamyslela nad číslom svojej izby. Zaujímalo by ma, prečo som práve ja schytala túto izbu. 169. Fakt perfektné číslo. A ešte sa k tomu nenachádzala niekde blízko výťahu, ale na úplne opačnom konci. Došla som do izby a sadla si na posteľ. Vybrala som jeden z odkazov a otvorila ho. Stálo na ňom: "Ruské koleso   H.S." Otvorila som druhý, keďže tento mi vôbec nedával zmysel. Na druhom bol podobný nezmysel:" 21:12   L.T." Fakt by som chcela vedieť, kto si zo mňa robí blázna.

Trošku kratšia a chaotickejšia, ale mám chuť urobiť to trošku napínavé.... Muhahaha :D

Dúfam, že sa páčila... ;)