Celý večer sme už len tak točili fľašou a hádali sa. Cítila som sa s nimi skvele.
Avšak, ja hlúpa, som ich chcela oboch.
.
.
.
.
Louis z ničoho nič uprostred točenia vstal a šiel telefonovať.
Ostala som s Harrym sama.
,,Rose, ja...no....nie, vlastne to neľutujem. Necháme to tak?" tvárila som sa nechápavo ale vedela som že hovorí o tom čo sa stalo. Skoro som ho pretiahla, alebo on mňa a on to neľutuje.
Ja som nevedela čo si o tom mám myslieť. Len som prikývla. Necháme to plávať. Čas to vyrieši.
Louis sa vrátil aj s hosťami.
,,Nazdar" Niall len pozdravil a už bežal do kuchyne. Musela som sa zasmiať.
,,Ahoj" Liamove čokoládové oči ma prepaľovali. Prešiel po mojej tvári, postupne ma skontroloval celú a nakoniec sa vrátil k zápästiu za ktoré ma Ben držal, a ktoré vyzeralo nie práve najlepšie.
,,Ako sa cítiš?" nepripadalo mi to ako na výsluchu, ale ako keď sa o mňa niekto naozaj bojí.
Po celý čas sme sa s Louisom a Harrym tvárili že sa nič nestalo. Ale teraz Liam.
,,Je mi fajn. Si milý Liam. " venovala som mu pravý úsmev, pri ktorom sa odhalil môj strojček. ,,Vďaka."
Liam sa iba usmial a sadol si. Pochopil že sa mi o tom nechce hovoriť.
O chvíľu sa vrátil aj Niall a hrali sme.
.
.
.
.
.
,,Harry, musíš to urobiť, ináč si dohral." povedal Louis predtým ako zadal Harrymu nejaký skutok.
,,Ja viem, Tommo, urobím čokoľvek!" Harry sa tváril ako akčný superhrdina.
,,To som chcel počuť. Fajn, vybozkávaj nám tuná Liamka!" Louis sa tváril ako najväčší zákerák na svete. Harrymu sa na tvári rozhostil krásny úsmev, a Liam sa zatváril zdesene.
V tom sa naňho Harry vrhol a začal ho bozkávať ako keď babička bozkáva svoje vnúčatá. Aj s tými mľaskavými zvukmi.
Chvíľu sa vrteli na zemi a my ostatní sme sa len smiali.
Keď toto bláznovstvo skončilo, fľaša ukázala na mňa.
,,Povedz nám niečo o sebe. Nič o tebe nevieme...." začal Liam avšak Niall ho prerušil.
,,To bude nudné Liááám!"
,,Ale ja to chcem vedieť." povedal Louis a Harry len prikyvoval.
,,Čo by som vám mala povedať?" zdráhala som sa hovoriť o mojom detstve.
,,Začni kde chceš." Liam ma doslova prepaľoval očami.
,,Fajn. Vyrastala som na malej dedinskej farme neďaleko Londýna. S mamou, otcom, sestrou a starými rodičmi.
Milujem ten dom. Je pre mňa všetkým. " pokračovala som.
,,Moja matka pracovala ako predavačka v miestnom obchode, a otec v nejakej firmy ako bežný pracovník. Sestra bola až neskutočne krásna a obľúbená. U všetkých. Ja som bola opak. To dievča ktoré bolo utiahnuté, mierne bitkárske, hyperaktívne a hlavne nie pekné." nik ma zatiaľ neprerušoval.
,,Chalani ktorý chodili za mojou sestrou, Norou, je strašia, si zo mňa uťahovali. Neznášala som ich. Radšej som čas trávila užitočnejšie.
Neskôr mamu vyhodili z práce , začala sa hádať s otcom, už som bola staršia čiže aj som mnou vraj boli problémy, a mama mi dodnes pripomína že som jeden z dôvodov ich rozvodu. Otca opustila a odišla s nejakým opáleným Grékom.
Otec to nezvládol a odvtedy sa o mňa až príliš bojí. Sestra odišla študovať. Kašle na nás. Je v kontakte len s mamou." dohovorila som a pokrčila ramenami.
,,Dobre, a teraz niečo o tebe" stále ma nabádal Liam.
,,Fúúú, no....otec sa aj so mnou presťahoval do Londýna a tu začal môj život.
Našla som si byt, prijali ma na skvelú školu, dostala som vysnívanú prácu..." tvárila som sa akože "koniec story".
Lenže Liam nie.
,,A s tým všetkým aj kopu problémov nie?" díval sa mi priamo do duše.
,,To je pravda, ale ja to tak nechcem brať. Sú ľudia ktorý sa majú aj horšie. beriem to pozitívne." snažila som sa našu debatu opäť vrátiť do zábavných koľají.
,,It´s just a bad day, not a bad life!" zvolal Niall a dal si so mou High Five. ,,Si môj človek, Rose! "
.
.
.
Všetci sme boli unavený a bolo pomerne neskoro. Keď chalani začali otvárať fľašu tvrdého , vstala som.
,,Ja už pôjdem, vďaka za všetko." zívla som si, aby som im naznačila že som unavená.
,,Rose, povedz že žartuješ!" pišťal ako dievča Louis.
,,Nie, ja už musím ísť. Kľudne pokračujte, máte moje požehnanie." zaškerila som sa na tie opice.
Louis vstal a odprevadil ma. Keď to už nikto nevidel, jemne sa ku mne sklonil a pobozkal ma.
,,Vidíme sa!" pošepkal a zmizol.
.
.
.
.
Chcela som otvoriť dvere do bytu, no nemohla som nájsť kľúč. Jemne som sa o ne oprela a oni sa otvorila samé.
Čo to má byť? Je tam niekto? Nie, to sa pýtať nebudem, to by znelo ako z hororu. Brrr.
Vošla som. Asi som len zle zamkla keď som odchádzala.
Nie. V kuchyni ma čakal on. Ben. Do pekel!
,,Čo tu chceš?" opýtala som sa ale neodpovedal.
,,Máš tu pekne Rí. Krajšie ako keď som tu bol naposledy." nepríjemne mi pripomenul našu poslednú noc.
,,Lenže s tým už je koniec, Ben. Nemáš tu čo snoriť." bála som sa ho.
Zjavne som ho naštvala. Chcela som vyzerať rozhodne a pokojne, tak som sa mu otočila chrbtom , s tým že mu otvorím dvere.
Počula som ako niečo spadlo. Bol to tanier.
Zohla som sa snažila sa to pozbierať. Inokedy by som povedala- Nič sa nestalo. lenže teraz nie, teraz sa niečo stalo.
Jednu , tú najväčšiu črepinu som si nechala v ruke pre istotu.
,,Teraz vypadni." jačala som ako hysterická hlupaňa. Neviem, čo to do mňa vošlo.
,,Si nejaká drzá nezdá sa ti?" spýtal sa a pohol rukou. Čakala som facku. Lenže on ma opäť chytil za zápästie. Hajzel.
,,To bolí Ben. Prestaň!" stále som kričala.
Medzitým som premýšľala kde ho bodnem. Do tých dokonalých svalnatých rúk? Nie, na toto nemám. Aj to by ho nezdržalo príliš dlho.
Naštvane ma chytil za bradu a mňa to poriadne bolelo.
,,Na mňa nevrieskaj, ty suka! " teraz reval po mne on.
Cítila som, akoby zo mňa pomaly opadávala energia. Držal ma prisilno. Ledva som dýchala.
Naprahla som voľnú ruku a bodla. Do brucha. Zatváril sa bolestivo a stočil sa k zemi.
Vzala som si svoju a kabelku a utekala preč. Preč, preč, preč. Preč od neho.
.
.
.
Nastúpila som do vlaku a viezla sa vidieckou krajinou. Oči sa mi zatvárali ale stále som videla jeho tvár ako na mňa kričí.
Nechala som ho s črepinou v bruchu v mojej kuchyni. Ako to asi vyzerá?
nechcela som na to myslieť. Ani na Bena, otca, Harryho, Louisa...na nič. Len sa viezť k tomu domu. K domu ktorý tak milujem.
.
.
.
Vystúpila som a dala sa na dlhú cestu. Boleli ma nohy, zápästie, sánka....bolelo ma všetko.
Keď som konečne prišla, otvorila som dvere kľúčom ktorý ležal pod kvetináčom s orchideou, a vrhla sa do obývačky. Bolo leto, lenže ja som neodolala a zapálila si oheň. Nehorel. Nič z neho.
Vošla som do svojej starej izby. Voňala ako moje detstvo. Sladko a nevinne.
Vrhla som sa na posteľ medzi plyšákov.
Otvorila som starú, krásne vyrezávanú skrinku, ktorú mi nechal starý otec, ako dedičstvo, potom čo zomrel.
Starký miloval hlavolamy. Učil ma ich, no ja som ich nikdy poriadne nevedela. Keď na listinu napísal:
A mojej najdrahšej vnučke, Rose, venujem môj dom po dovŕšení jej 18. narodenín.
A ešte, moja Chère petite Rose, venujem ti aj kľúč od tvojho srdca. Čaká na teba v mojom srdci.
Na prvý pohľad nezmysel, no pre mňa poklad. Starký mi necháva kľúč od tej nádhernej skrinky plnej spomienok.
Pravej francúzskej skrinky, ktorá sa dedí z generácie na generáciu.
Kľúč od nej som našla okamžite v "jeho srdci" , čo znamená u babky v kuchyni. Rozlúštila som to!
Otvorila som ju, a prehrabávala sa ňou. Bola plná pokladov a tajomstiev.
Slzy sa mi kotúľali po tvári. Spravila som kopu chýb, ďalšie už nespravím!
Venované mojej láske! Miláčik, toto je pre teba! :-*
Chvíľu sa vrteli na zemi a my ostatní sme sa len smiali.
Keď toto bláznovstvo skončilo, fľaša ukázala na mňa.
,,Povedz nám niečo o sebe. Nič o tebe nevieme...." začal Liam avšak Niall ho prerušil.
,,To bude nudné Liááám!"
,,Ale ja to chcem vedieť." povedal Louis a Harry len prikyvoval.
,,Čo by som vám mala povedať?" zdráhala som sa hovoriť o mojom detstve.
,,Začni kde chceš." Liam ma doslova prepaľoval očami.
,,Fajn. Vyrastala som na malej dedinskej farme neďaleko Londýna. S mamou, otcom, sestrou a starými rodičmi.
Milujem ten dom. Je pre mňa všetkým. " pokračovala som.
,,Moja matka pracovala ako predavačka v miestnom obchode, a otec v nejakej firmy ako bežný pracovník. Sestra bola až neskutočne krásna a obľúbená. U všetkých. Ja som bola opak. To dievča ktoré bolo utiahnuté, mierne bitkárske, hyperaktívne a hlavne nie pekné." nik ma zatiaľ neprerušoval.
,,Chalani ktorý chodili za mojou sestrou, Norou, je strašia, si zo mňa uťahovali. Neznášala som ich. Radšej som čas trávila užitočnejšie.
Neskôr mamu vyhodili z práce , začala sa hádať s otcom, už som bola staršia čiže aj som mnou vraj boli problémy, a mama mi dodnes pripomína že som jeden z dôvodov ich rozvodu. Otca opustila a odišla s nejakým opáleným Grékom.
Otec to nezvládol a odvtedy sa o mňa až príliš bojí. Sestra odišla študovať. Kašle na nás. Je v kontakte len s mamou." dohovorila som a pokrčila ramenami.
,,Dobre, a teraz niečo o tebe" stále ma nabádal Liam.
,,Fúúú, no....otec sa aj so mnou presťahoval do Londýna a tu začal môj život.
Našla som si byt, prijali ma na skvelú školu, dostala som vysnívanú prácu..." tvárila som sa akože "koniec story".
Lenže Liam nie.
,,A s tým všetkým aj kopu problémov nie?" díval sa mi priamo do duše.
,,To je pravda, ale ja to tak nechcem brať. Sú ľudia ktorý sa majú aj horšie. beriem to pozitívne." snažila som sa našu debatu opäť vrátiť do zábavných koľají.
,,It´s just a bad day, not a bad life!" zvolal Niall a dal si so mou High Five. ,,Si môj človek, Rose! "
.
.
.
Všetci sme boli unavený a bolo pomerne neskoro. Keď chalani začali otvárať fľašu tvrdého , vstala som.
,,Ja už pôjdem, vďaka za všetko." zívla som si, aby som im naznačila že som unavená.
,,Rose, povedz že žartuješ!" pišťal ako dievča Louis.
,,Nie, ja už musím ísť. Kľudne pokračujte, máte moje požehnanie." zaškerila som sa na tie opice.
Louis vstal a odprevadil ma. Keď to už nikto nevidel, jemne sa ku mne sklonil a pobozkal ma.
,,Vidíme sa!" pošepkal a zmizol.
.
.
.
.
Chcela som otvoriť dvere do bytu, no nemohla som nájsť kľúč. Jemne som sa o ne oprela a oni sa otvorila samé.
Čo to má byť? Je tam niekto? Nie, to sa pýtať nebudem, to by znelo ako z hororu. Brrr.
Vošla som. Asi som len zle zamkla keď som odchádzala.
Nie. V kuchyni ma čakal on. Ben. Do pekel!
,,Čo tu chceš?" opýtala som sa ale neodpovedal.
,,Máš tu pekne Rí. Krajšie ako keď som tu bol naposledy." nepríjemne mi pripomenul našu poslednú noc.
,,Lenže s tým už je koniec, Ben. Nemáš tu čo snoriť." bála som sa ho.
Zjavne som ho naštvala. Chcela som vyzerať rozhodne a pokojne, tak som sa mu otočila chrbtom , s tým že mu otvorím dvere.
Počula som ako niečo spadlo. Bol to tanier.
Zohla som sa snažila sa to pozbierať. Inokedy by som povedala- Nič sa nestalo. lenže teraz nie, teraz sa niečo stalo.
Jednu , tú najväčšiu črepinu som si nechala v ruke pre istotu.
,,Teraz vypadni." jačala som ako hysterická hlupaňa. Neviem, čo to do mňa vošlo.
,,Si nejaká drzá nezdá sa ti?" spýtal sa a pohol rukou. Čakala som facku. Lenže on ma opäť chytil za zápästie. Hajzel.
,,To bolí Ben. Prestaň!" stále som kričala.
Medzitým som premýšľala kde ho bodnem. Do tých dokonalých svalnatých rúk? Nie, na toto nemám. Aj to by ho nezdržalo príliš dlho.
Naštvane ma chytil za bradu a mňa to poriadne bolelo.
,,Na mňa nevrieskaj, ty suka! " teraz reval po mne on.
Cítila som, akoby zo mňa pomaly opadávala energia. Držal ma prisilno. Ledva som dýchala.
Naprahla som voľnú ruku a bodla. Do brucha. Zatváril sa bolestivo a stočil sa k zemi.
Vzala som si svoju a kabelku a utekala preč. Preč, preč, preč. Preč od neho.
.
.
.
Nastúpila som do vlaku a viezla sa vidieckou krajinou. Oči sa mi zatvárali ale stále som videla jeho tvár ako na mňa kričí.
Nechala som ho s črepinou v bruchu v mojej kuchyni. Ako to asi vyzerá?
nechcela som na to myslieť. Ani na Bena, otca, Harryho, Louisa...na nič. Len sa viezť k tomu domu. K domu ktorý tak milujem.
.
.
.
Vystúpila som a dala sa na dlhú cestu. Boleli ma nohy, zápästie, sánka....bolelo ma všetko.
Keď som konečne prišla, otvorila som dvere kľúčom ktorý ležal pod kvetináčom s orchideou, a vrhla sa do obývačky. Bolo leto, lenže ja som neodolala a zapálila si oheň. Nehorel. Nič z neho.
Vošla som do svojej starej izby. Voňala ako moje detstvo. Sladko a nevinne.
Vrhla som sa na posteľ medzi plyšákov.
Otvorila som starú, krásne vyrezávanú skrinku, ktorú mi nechal starý otec, ako dedičstvo, potom čo zomrel.
Starký miloval hlavolamy. Učil ma ich, no ja som ich nikdy poriadne nevedela. Keď na listinu napísal:
A mojej najdrahšej vnučke, Rose, venujem môj dom po dovŕšení jej 18. narodenín.
A ešte, moja Chère petite Rose, venujem ti aj kľúč od tvojho srdca. Čaká na teba v mojom srdci.
Na prvý pohľad nezmysel, no pre mňa poklad. Starký mi necháva kľúč od tej nádhernej skrinky plnej spomienok.
Pravej francúzskej skrinky, ktorá sa dedí z generácie na generáciu.
Kľúč od nej som našla okamžite v "jeho srdci" , čo znamená u babky v kuchyni. Rozlúštila som to!
Otvorila som ju, a prehrabávala sa ňou. Bola plná pokladov a tajomstiev.
Slzy sa mi kotúľali po tvári. Spravila som kopu chýb, ďalšie už nespravím!
Venované mojej láske! Miláčik, toto je pre teba! :-*
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára