,,V tej veľkej skrini si nájdi nejaké tepláky ja zatiaľ upracem moju izbu."
On uprace svoju izbu? Takže táto je...Harryho. Mám si nájsť Harryho tepláky?
Je leto a je horúco. A ja budem spať v teplákoch. Zrejme to urobím. Nebudem pokúšať šťastie.
Otvorila som skriňu a vytiahla prvé tenké nohavice. Čierne. Neskutočne pohodlné. Verím, že to Harrymu vadiť nebude, určite mu Louis povedal, že si idem vybrať jeho nohavice.
Vzala som si ich a sadla si na posteľ. Čakala som že si po mňa Louis príde. Neišiel, čo tam robí jarné poriadky?
Ľahla som si. Mužské vône som obdivovala už v mladých pubertálnych rokoch.
Hlavou sa mi začali preháňať najrôznejšie myšlienky. Raz by som chcela vidieť Francúzsko. S touto túžbou som zaspala.
.
.
.
.
Zobudila som sa na ostré svetlo. Jemne som otvorila oči a videla som niekoho, len v teplákoch, otvárať okno.
Čo to má byť?
Zívla som si. Ten niekto ku mne pricupkal, hodil sa na posteľ a zakričal : ,,Vstááávamé! "
Louis. Samozrejme. Naňho bol omnoho lepší pohľad ako na ostré slnko.
Chytil ma za ruku a násilne ma stiahol z postele tak, že som ostala nohami na posteli, hlavou na dlážke.
,,Aj tebe dobre ráno." zaželala som ironicky.
Usmial sa neskutočne okúzľujúco.
Vstal, teraz ma chytil za obe ruky a po dlážke ma niekam ťahal.
,,No táák! Čo to robíš? Chceš schytať?" tvárila som sa naštvane ale vlastne to bolo smiešne.
Pod zadkom som pocítila prah dverí.
,,Au, Louí, to bolo kruté. Za čo si to zaslúžim?"
,,Muohahahá" zasmial sa ako tí blázni vo filmoch. ,,V noci si kopala Rose, príliš kopala." zatváril sa bolestivo a ublížene. Na to som sa rozosmiala.
,,To je tvoj problém, neviem prečo si si ľahol ku mne." moment, on spal so mnou v jednej posteli??
,,Bál som sa ťa nechať spať pri Harrym, sama si spomínala tie životné traumy a tak." zatváril sa víťazoslávne.
Už si spomínam, zaspala som u Harryho.
Louis ma dotlačil do sprchy. Chvíľu sme ostali len tak obaja stáť.
On si ma premeriaval pohľadom , a ja som čakala, či sa náhodou nepokúsi pomôcť mi aj s vyzliekaním.
Tváril sa neskutočne zaujato a nad niečim tuho rozmýšľal. Ja som ho sledovala očami.
,,Si hladná?" táto otázka z neho nečakane vyletela.
,,Č-čože?" zajachtala som. Príliš som sa sústredila na jeho oči.
,,Dívaš sa na mňa ako Niall na jedlo."
Ja som ostala v šoku. Je úžasný.
Zasmial sa a odišiel. Nechal ma samú.
.
.
.
.
Keď sme si aj s Harrym sadali do auta ktoré po nás prišlo, všetká tá dobrá nálada razom zmizla.
Vedela som že idem s nimi do štúdia len kvôli Paulovi.
Avšak nešli sme do štúdia ako som čakala. Šli sme do nemocnice. Za otcom.
Chcela som tam ísť sama, bez nich. Toto sa otcovi páčiť nebude.
Celý čas bolo v aute ticho.
Dýchala som zhlboka a prosila som Boha aby bol otec v poriadku. Nič viac .
.
.
.
Louisa a Harryho som nechala na chodbe. Doktor mi povedal že môžem len na chvíľu, otec vraj bude aj tak ešte dlho spať po liekoch.
Otvorila som oči. Nahrnuli sa mi do nich slzy.
Môj ocko. Ani len nevie ako veľmi ho ľúbim, nemôžem ho stratiť.
Smútok sa vystriedal s prekvapením.
Pri posteli môjho otca stál... Ben.
Čo tu ten robí?
Odpoveď na moju otázku prišla sama.
,,Hi, Rí. Chýbala si mi. " na jeho tvári sa zračil samoľúbi úsmev z ktorého mi naskakovala husia koža.
,,Čo tu robíš?" vyhŕklo zo mňa. prečo prišiel za mojím otcom? Veď o sebe nevedeli, otec si myslel že som sama. A Ben sa o môjho otca nikdy nestaral.
,,Prišiel som ťa pozrieť." odpovedal a vystieral ku mne ruky akoby sa nikdy nič nestalo.
Tie ruky ktoré som videla teraz už neboli tie ruky ktoré ma tak fascinovali. Tie, ktoré boli o toľko silnejšie.
Cez tmavé tričko sa mu črtali všetky svaly. Pri jeho veľkých ramenách ktoré hrávali americký futbal som sa vždy cítila taká malá.
Cúvla som. Úplne inštinktívne.
Všimol si to a namiesto krásneho objatia mi venoval pevný stisk na zápästí.
Jeho sila ma vždy udivovala. Keď ma len tak zdvihol a ja som ho objala nohami. Keď mi obe moje ruky chytil a dvihol nad hlavu. Vtedy sa mi to páčilo. Teraz ma jeho pevný stisk vystrašil.
,,Pusť ma. Nemáš právo..." hlas som mala zachrípnutý aj keď som chcela znieť nahnevane a rozhodne.
,,Ja nemám právo?" sykol. ,,Môžem si robiť čo chcem, a ty to tiež chceš, tak tu nehraj divadielko ty suka!"
Naskočila mi husia koža. Bol neskutočne vytočený. Nezmohla som sa ani na slovo. Bála som sa ho.
Na malý moment sa pozrel na môjho otca a to som využila. Potiahlo som svoju ruku. Cítil to. Namiesto oslobodenia som sa dočkala facky.
Tvrdej, krutej, boľavej facky na mojom pravom líci.
Vlasy ktoré boli pevne zopnuté v drdole sa mi rozsypali po lícach rovnako aj slzy.
Zosunula som sa na zem. Líce ma štípalo a jeho prítomnosť vo mne vyvolávala až neľudský strach.
Najviac ma mrzelo že sa to všetko stalo v izbe môjho otca. No a čo že spal.
Myslel si že som to dobré dievča, to dievča o ktoré sa bál a miloval ho.
Lenže ja nie. Bola som ako moja matka ktorá mu zlomila srdce a všetci vedia že už ho nik neopraví. Bola som mrcha.
Ben si ku mne kľakol a hlavu mi prstami nadvihol.
,,Tak skoro na mňa nezabudneš. Doteraz si to odskákali iný za teba. Najprv ten čierny hlupák. Potom tvoj otec. Stavím sa že aj tomu tepľošovy ku ktorému si sa nasáčkovala, ublížiš. Teraz by mal niekto ublížiť tebe, Rí. A ver či never, budem to ja, o to sa postarám." posledný krát si ma pohŕdavo premeral a odišiel.
Ostala som tam sama sedieť. Všetky výčitky sa mi vrátili. Teraz tu nebol Louis ktorý by ich odčaroval preč už len jeho vôňou, bola som sama.
Tie slová ma tak boleli. Bála som sa že sú pravdivé. Vedela som že sú pravdivé.
Veď ako Ben hovoril: Tebe vždy poviem pravdu do očí, Rí. To preto že ťa milujem. Nikdy ti nebudem klamať. To ti radšej ublížim.
Teraz prišla jeho chvíľa, teraz ma raní najviac, viem to, len neviem či sa ešte dá ublížiť niekomu viac.
Wow! :D ..Ďalšiu! :D
OdpovedaťOdstrániť