Call me maybe 9

Louis ma zaviedol do nádhernej, moderne zariadenej izby.
,,V tej veľkej skrini si nájdi nejaké tepláky ja zatiaľ upracem moju izbu."
On uprace svoju izbu? Takže táto je...Harryho. Mám si nájsť Harryho tepláky?
Je leto a je horúco. A ja budem spať v teplákoch. Zrejme to urobím. Nebudem pokúšať šťastie.
Otvorila som skriňu a vytiahla prvé tenké nohavice. Čierne. Neskutočne pohodlné. Verím, že to Harrymu vadiť nebude, určite mu Louis povedal, že si idem vybrať jeho nohavice.
Vzala som si ich a sadla si na posteľ. Čakala som že si po mňa Louis príde. Neišiel, čo tam robí jarné poriadky?
Ľahla som si. Mužské vône som obdivovala už v mladých pubertálnych rokoch.
Hlavou sa mi začali preháňať najrôznejšie myšlienky. Raz by som chcela vidieť Francúzsko. S touto túžbou som zaspala.
.
.
.
.

Zobudila som sa na ostré svetlo. Jemne som otvorila oči a videla som niekoho, len v teplákoch, otvárať okno.
Čo to má byť?
Zívla som si. Ten niekto ku mne pricupkal, hodil sa na posteľ a zakričal : ,,Vstááávamé! "
Louis. Samozrejme. Naňho bol omnoho lepší pohľad ako na ostré slnko.
Chytil ma za ruku a násilne ma stiahol z postele tak, že som ostala nohami na posteli, hlavou na dlážke.
,,Aj tebe dobre ráno." zaželala som ironicky.
Usmial sa neskutočne okúzľujúco.
Vstal, teraz ma chytil za obe ruky a po dlážke ma niekam ťahal.
,,No táák! Čo to robíš? Chceš schytať?"  tvárila som sa naštvane ale vlastne to bolo smiešne.
Pod zadkom som pocítila prah dverí.
,,Au, Louí, to bolo kruté. Za čo si to zaslúžim?"
,,Muohahahá" zasmial sa ako tí blázni vo filmoch. ,,V noci si kopala Rose, príliš kopala." zatváril sa bolestivo a ublížene. Na to som sa rozosmiala.
,,To je tvoj problém, neviem prečo si si ľahol ku mne." moment, on spal so mnou v jednej posteli??
,,Bál som sa ťa nechať spať pri Harrym, sama si spomínala tie životné traumy a tak." zatváril sa víťazoslávne.
Už si spomínam, zaspala som u Harryho.
Louis ma dotlačil do sprchy. Chvíľu sme ostali len tak obaja stáť.
On si ma premeriaval pohľadom , a ja som čakala, či sa náhodou nepokúsi pomôcť mi aj s vyzliekaním.
Tváril sa neskutočne zaujato a nad niečim tuho rozmýšľal. Ja som ho sledovala očami.
,,Si hladná?" táto otázka z neho nečakane vyletela.
,,Č-čože?" zajachtala som. Príliš som sa sústredila na jeho oči.
,,Dívaš sa na mňa ako Niall na jedlo."
Ja som ostala v šoku. Je úžasný.
Zasmial sa a odišiel. Nechal ma samú.
.
.
.
.

Keď sme si aj s Harrym sadali do auta ktoré po nás prišlo, všetká tá dobrá nálada razom zmizla.
Vedela som že idem s nimi do štúdia len kvôli Paulovi.
Avšak nešli sme do štúdia ako som čakala. Šli sme do nemocnice. Za otcom.
Chcela som tam ísť sama, bez nich. Toto sa otcovi páčiť nebude.
Celý čas bolo v aute ticho.
Dýchala som zhlboka a prosila som Boha aby bol otec v poriadku. Nič viac .
.
.
.

Louisa a Harryho som nechala na chodbe. Doktor mi povedal že môžem len na chvíľu, otec vraj bude aj tak ešte dlho spať po liekoch.
Otvorila som oči. Nahrnuli sa mi do nich slzy.
Môj ocko. Ani len nevie ako veľmi ho ľúbim, nemôžem ho stratiť.
Smútok sa vystriedal s prekvapením.
Pri posteli môjho otca stál... Ben.
Čo tu ten robí?
Odpoveď na moju otázku prišla sama.
,,Hi, Rí. Chýbala si mi. " na jeho tvári sa zračil samoľúbi úsmev z ktorého mi naskakovala husia koža.
,,Čo tu robíš?" vyhŕklo zo mňa. prečo prišiel za mojím otcom? Veď o sebe nevedeli, otec si myslel že som sama. A Ben sa o môjho otca nikdy nestaral.
,,Prišiel som ťa pozrieť." odpovedal a vystieral ku mne ruky akoby sa nikdy nič nestalo.
Tie ruky ktoré som videla teraz už neboli tie ruky ktoré ma tak fascinovali. Tie, ktoré boli o toľko silnejšie.
Cez tmavé tričko sa mu črtali všetky svaly. Pri jeho veľkých ramenách ktoré hrávali americký futbal som sa vždy cítila taká malá.
Cúvla som. Úplne inštinktívne.
Všimol si to a namiesto krásneho objatia mi venoval pevný stisk na zápästí.
Jeho sila ma vždy udivovala. Keď ma len tak zdvihol a ja som ho objala nohami. Keď mi obe moje ruky chytil a dvihol nad hlavu. Vtedy sa mi to páčilo. Teraz ma jeho pevný stisk vystrašil.
,,Pusť ma. Nemáš právo..." hlas som mala zachrípnutý aj keď som chcela znieť nahnevane a rozhodne.
,,Ja nemám právo?" sykol. ,,Môžem si robiť čo chcem, a ty to tiež chceš, tak tu nehraj divadielko ty suka!"
Naskočila mi husia koža. Bol neskutočne vytočený. Nezmohla som sa ani na slovo. Bála som sa ho.
Na malý moment sa pozrel na môjho otca a to som využila. Potiahlo som svoju ruku. Cítil to. Namiesto oslobodenia som sa dočkala facky.
Tvrdej, krutej, boľavej facky na mojom pravom líci.
Vlasy ktoré boli pevne zopnuté v drdole sa mi rozsypali po lícach rovnako aj slzy.
Zosunula som sa na zem. Líce ma štípalo a jeho prítomnosť vo mne vyvolávala až neľudský strach.
Najviac ma mrzelo že sa to všetko stalo v izbe môjho otca. No a čo že spal.
Myslel si že som to dobré dievča, to dievča o ktoré sa bál a miloval ho.
Lenže ja nie. Bola som ako moja matka ktorá mu zlomila srdce a všetci vedia že už ho nik neopraví. Bola som mrcha.
Ben si ku mne kľakol a hlavu mi prstami nadvihol.
,,Tak skoro na mňa nezabudneš. Doteraz si to odskákali iný za teba.  Najprv ten čierny hlupák. Potom tvoj otec. Stavím sa že aj tomu tepľošovy ku ktorému si sa nasáčkovala, ublížiš. Teraz by mal niekto ublížiť tebe, Rí. A ver či never, budem to ja, o to sa postarám." posledný krát si ma pohŕdavo premeral a odišiel.
Ostala som tam sama sedieť. Všetky výčitky sa mi vrátili. Teraz tu nebol Louis ktorý by ich odčaroval preč už len jeho vôňou, bola som sama.
Tie slová ma tak boleli. Bála som sa že sú pravdivé. Vedela som že sú pravdivé.
Veď ako Ben hovoril: Tebe vždy poviem pravdu do očí, Rí. To preto že ťa milujem. Nikdy ti nebudem klamať. To ti radšej ublížim. 
Teraz prišla jeho chvíľa, teraz ma raní najviac, viem to, len neviem či sa ešte dá ublížiť niekomu viac.

Call me maybe 8

,,Rose, ak mi teraz povieš že to so mnou skúsiš, sľubujem že sa ťa už nikdy neopýtam niečo takto stupídne." povedal mi Louis s hlbokým pohľadom do očí. v tejto chvíli by som mu povedala Áno na všetko.
,,Nie, Louis." povedala som pretože som chcela vedieť jeho reakciu.
Na malý moment sa prestal hýbať a rýchlymi pohybmi sa odo mňa odtiahol. Pozrel na mňa tak vážne a pri tom ja som žartovala.
,,Louis, pozri, ja to s tebou nechcem skúšať." snažila som sa to nejako zrozumiteľne vysvetliť. ,,Nebudem s tebou nič skúšať pretože každé skúšanie raz skončí. A ja ťa potrebujem. Práve teraz úplne najviac. Chcem byť s tebou neobmedzene." vyslovila som to zvláštne emóciami zafarbeným hlasom.
Pozrel sa na mňa s novou iskrou v očiach. Usmial sa. Áno, takéhoto som ho mala rada.
,,Myslel som si, že nie si na romantiku." povedal s úsmevom na perách.
,,No vidíš to Tomlinson, robíš so mnou divy." s týmito slovami som ukončila náš rozhovor a vrátili sme sa k veľavravným bozkom.

.
.
.

Naštartoval a pozrel na mňa pohľadom mrzutého taxikára. Vidím to na veľmi zábavnú cestu.
,,Kam teraz pôjdeme, madam?" povedal takým hrubším hlasom, ktorý znel neskutočne smiešne.
,,Do iného sveta. K Petrovi Panovi." vedela som že on nebude mať nič proti môjmu detskému ja.
,,Hmm, iný svet máme na pláne až po zotmení madam, hneď po výlete na Mars. Momentálne nemáme totižto žiadne kozmické lode, lady. Tak navrhnite iné miesto." stále sa tváril profesionálne vážne. Umierala som od smiechu, ale hrala som túto hru aj naďalej.
,,Tak potom, do Narnie!" skutočne by som raz chcela vidieť Narniu.
,,Veľmi ma to mrzí madam, ale Niall zožral celý šatník." s vážnym výrazom mi oznámil túto hroznú správu.
,,Čože? Oh, nie. Hneď mi na ňom bolo niečo podozrivé. " zahlásila som, aj keď som vôbec nevedela o ničom podozrivom.
,,Takže ku mne." povedal.
,,Hmm, načo?" nechápala som ho.
,,Predsa chceš ísť do iného sveta a ja ťa tam môžem vziať." povedal s neskrývaným lišiackym úsmevom.
,,Louis, hovor po anglicky. Načo ideme k tebe? Ja potrebujem spánok, sprchu a svoj bytík." teraz som sa už vážne tvárila vážne.
,,Veď práve o to ide. Nemôžem ťa nechať samú, len by si sa trápila.Tak pôjdeš k nám. Bude zábava. Neboj. Miesto na spanie máme a kúpeľne až dve." Hrdo sa zazubil a nahodil výraz: Bez protestov.
,,Louis, nemôžem ťa o to žiadať. " naozaj nemôžem. Budem sa cítiť ako zlatokopská riťolezka.
,,Ty ma o nič nežiadaš, ja som sa už rozhodol . A Harry bude len rád. " hovoril to akoby to bola bežná vec.
,,Lou, koľko dievčat si už takto u seba mal? " viem že to je nevhodná otázka, ale povedzte Rose nech drží hubu, ona aj tak nie.
Zasmial sa na mojej otázke.
,,Rose, nepočítam ich. To Harry. Ak sa mu dievča pozdáva , započíta ho. Ak je nevhodné , nepočíta. Takže keď budeme u mňa, môžeš sa na to Harryho pýtať, ale výsledky sú skresané." opäť to povedal úplne normálne za čo som mu bola vďačná, keďže moja otázka bola trochu odveci.
,,Dúfam, že pre mňa má pripravenú špeciálnu kolónku." snažila som sa náš rozhovor opäť vrátiť do tým zábavných koľají.
,,Nie, to nie. On počíta spoločné návštevy. Ty budeš môj hosť." slovo môj veľavýznamne zvýraznil.
Len som sa zasmiala.

.
.

Gentlemansky mi otvoril dvere. Do priestoru zakričal:
,,Som túúúúúú! A podarilo sa mi tooooo!" jeho hlas som počula všade. Budem ho počuť ešte aspoň rok.
,,Naozaj?" spoza dverí vykukla kučeravá hlava. Vlastne nie. Mokrá hlava.  Len v pyžame. Takom rozkošnom pyžame že pri pohľade naň som sa určite začala červenať pretože Louis si veľavýznamne odkašlal.
Pozreli sa s Harrym na seba a vo vzduchu bolo cítiť telepatiu.
Odrazu mi Harry vzal tašku z pleca s dokonalým úsmevom a slovami: ,,,Rosííí, toto ti odložím."
,,Rose , zlatko, Harry ti bude dnes nosiť veci, a JA sa budem starať o tvoju zábavu." povedal Louis s anjelským výrazom v tvári.
Pochopila som. Teraz sa bude predbiehať kto je v čom lepší atď atď. Chlapi.
,,Neboj sa Rosíí, nenechám ťa s ním samú ani na chvíľu." povedal Harry a veľavravne na mňa žmurkol.
No v tom ma už Louis ťahal niekam do neznáma a Harry sa ponáhľal odpratať veci z gauča, aby som si mala kde sadnúť.
Usadili ma. Akoby som bola nejaký plyšový macko. Bolo to ... hmm.. milé. Louis si tak ako predtým v kancelárii vyložil ruku okolo mojich ramien a ja som zhlboka dýchala jeho vôňu. Ničo vo mne kričalo: Rose, užívaj si ho kým môžeš!!  Harry sa diabolsky zasmial a zmizol. Po malej chvíli sa ako blázon rozutekal aj Louis , až tak že ma skoro zhodil na zem.
O chvíľku som už počula hrôzostrašné zvuky z kuchyne. Harryho krik. Louisov smiech. Privrela som oči. Cítila som stále dokonalú Louisovu vôňu ale tiež aj Harryho. Mala som už zavreté oči keď som začula že sú späť.
,,Zaspala." Harryho hlas znel tlmene.
,,Nehovor!" Louis sa začal smiať na Harryho konštatovaní.
,,Louis, ty magor, veď ju zobudíš." Harry znel stále tlmene ale počula som že potláča smiech.
,,Čo teraz s ňou?" Louis sa už asi dosmial.
,,Čo s večerou?" opýtal sa Harry na čo sa Louis zasa začal smiať. Takže oni mi boli robiť večeru. Zlatíčka.
Nastalo krátke ticho, tipovala by som že sa rozprávajú telepaticky.
Jemne som otvorila oči, tak aby si to nevšimli, a naozaj obaja sa na seba bláznivo usmievali.
Keď sa otočili ku mne, rýchlo som zavrela oči.
,,Ja, chcem to byť ja!" Louis šepkal ako blázon.
,,Nie, ty si ju viezol. Chcem to byť ja! " Harryho sexy hlas som počula nebezpečne blízko.
,,Há, lenže koho pobozkala? Mňa!" vedela som že sa Louis pri týchto slovách víťazoslávne usmieva.
,,Čo? Si hlupák? Mal si ju len doviezť a presvedčiť aby zostala tu.. Koniec Paulovej misie." Harry určite nahodil urazený výraz. Ešte sa ich na tú Paulovu misiu opýtam.
,,Harry, to som urobil. O tom čo nesmiem nehovoril nikto nič. A ona je skvelá. Musel som to skúsiť." Cítila som jeho úsmev.
,,Mal som ju isť odviezť ja, ty si aj tak mizerný šofér." Harryho hlas znel stále oduto.
,,Myslíš že jej vadí že som mizerný šofér, keď bozkávam úžasne?" Louisov hlas znel chválenkársky. Musela som sa veľmi snažiť aby som sa nezačala smiať.
,,Louis , aspoň neklam. Nevieš ani jedno z toho." Harry už znel normálne.
Nato sa začali obaja smiať.
Potom som pocítila niečiu ruku na mojej ruke.
Niečo príjemne studené. Šumelo to. Obaja sa rehotali ako bláznivý .
Keď ma niečo začalo štekliť pod nosom, už sa ani nevládali smiať, len chrochkali. Čo to robia?
Nemohla som to vydržať. Hrozne to šteklilo. Pohla som prstami a ucítila som niečo na ruke.
Vedela som o čo im ide. Dali mi niečo na ruku, a čakajú že sa tou rukou pacnem po tvári, pretože ma šteklia. Pravdepodobne by som to urobila, keby som spala. Lenže ja nespím.
Pocítila som asi že teraz ma šteklí niečo iné než perie. To niečo mi dýchalo priamo na tvár. Keď sa hlava jedného z nich odtiahla, vedela som kde asi stojí. Urobila som rýchly pohyb rukou a keď som otvorila oči videla som, že moja ruka zasiahla  už skoro suché vlasy Harryho Stylesa.
Ty blázni sa ma snažili štekliť Harryho kučerami.
Louis sa smial na zemi a Harry ma vraždil pohľadom.
,,Rosíí, toto si nemala robiť." prišiel bližšie. Sakra.
,,Ale no, vyzeráš perfektne Harry. " snažila som sa zúfalo zachrániť situáciu.
Stál príliš blízko a neodpovedal mi. Bol tak blízko. Neodolala som a jednu jeho kučierku, ešte nezasiahnutú šľahačkou som si namotala na prst. A znova.
Harry sa usmieval a priadol ako mačka. Je divný.
Louis vyskočil a na Harryho hlavu natiahol jeden z tých krásnych vankúšov.
,,Ak ju ešte raz budeš zvádzať na svoje vlasy Styles, ostrihám ťa!" Louis sa tváril smrteľne vážne a Harry zasa vydesene.
,,Len závidíš Tomo, to by si nikdy neurobil."
,,Možno nie, ale Niall by to urobil. Pre srandu králikom." Jemne ma objal a pošepkal mi do ucha:
,,Poď , nájdeme ti pyžamo Rose, a idem spinkať, do iného sveta."
V tej chvíli pre mňa existoval len on.

                         Styles je Styles, ten sa musí vopchať všade, ten sa nezaprie! :-* <3 

Ešte, túto časť by som chcela JA, venovať ostatným AUTORKÁM, pretože ich nápady sú neskutočné! :-* 


PS: Tá najnižšia z autoriek, s modrými očami a úžasnými vlasmi, toto je časť pre teba...lebo nechcem aby si sa mračila! :* 

Call me maybe 7

Louis za mnou prišiel do nemocnice s tým, že o Zayna sa teraz nemusím báť.
Sedeli sme s Louisom v nemocnici. Majú tu neskutočne tvrdé lavičky. Čakala som kedy sa konečne dovalí nejaký doktor s informáciou že ako sa má môj otec. Nič. Nič. Nič. Louis neustále odbiehal preč dvíhať telefóny a všetkým oznamovať kde je, prečo tam je , s kým tam je, čo tam robí, kedy príde...nemala som z toho dobrý pocit. Hlavne keď som začula útržky rozhovoru:
,,Áno Liam, všetko bude v pohode.....fajn, to môžem urobiť.....nie, už asi nie....okej, poviem jej to... maj sa.....a užite si večer...."
Louis po týchto slovách zložil telefón a vrátil sa ku mne. Ako divne to znie že "ku mne".
,,Čo mi máš povedať?" opýtala som sa ho aj keď som si vôbec nemohla byť istá či sa bavili o mne.
,,No fuj, ty počúvaš cudzie rozhovory?" Povedal s takým vážnym výrazom až som sa zľakla.
,,Nie, ale keď ty máš hrozne škrekľavý hlas!" snažila som sa to povedať aspoň trochu vážne, ale tento chalan bol taký iný. Dokázal ma donútiť myslieť na nič iné, len naňho. A popri tom som len pred malou chvíľou mala hlavu plnú samých hlúpych myšlienok a teraz tam je jačiaci Louis.
,,Ak by sme boli v inej situácii, túto hlášku by si si musela tvrdo odmakať. " povedal s takým komickým výrazom že som sa neudržala. Vybuchla som smiechom.
,,Určite,  prala by som tvoje spodky a ponožky, a vtedy kedy by si sa nedíval by som ich dražila na eBay-i." pri týchto slovách som nad tým reálne uvažovala. mohla by som si zarobiť.
,,Na tom by si veľmi nezarobila, nenosím ponožky. A podľa mňa by si mohla omnoho viac peňazí dostať za Harryho nahé fotky!" tentoraz sa on tváril že to skutočne zvažuje.
,,Tak určite. Tak maximálne životnú traumu by som mala. Naozaj trvácnu." prečo hovorím niečo úplne iné ako myslím?
Pomaly sa ku mne naklonil, odhrnul mi vlasy z ucha a pošepkal: ,,Ak toto Harrymu niekedy poviem, bude ťa s neslušnými návrhmi prenasledovať do smrti."
,,Čo? Nechápem!" vyletelo zo mňa spontánne.
Zasmial sa mi pri uchu a jeho dych príjemne šteklil.
,,Ak sa dozvie, že som ti ponúkol jeho nahé fotky na snímané tebou, a ty si takto drzo odmietla....no proste, bude to zlé."
Neviem , čo to do mňa vošlo, len som sa proste odtiahla a tentokrát naklonila ja svoju hlavu k jeho uchu.
,, Tak mu to proste nehovor."
Louis sa chystal niečo povedať no v tom si niekto odkašľal. Bol to doktor. Mladý, zjavne prepracovaný.
V momente keď som sa odtrhla to príjemné opojenie opadlo a bola som späť v realite. krutej realite. Môj otec práve prekonal infarkt. Kvôli mne.
,,Ako je na tom otec?" hovorila som rýchlo a ustarostene. Louis si zo zadu preplietol prsty s tými mojimi.
,,Je stabilizovaný a v poriadku." pozrel na mňa škaredo. ,,Ak ste čakali len na to, môžete odísť, teraz Vás za ním aj tak nepustím."
Výraz jeho tváre bol nekompromisný. Zostala som ticho tak sa slova ujal Louis.
,,Ďakujeme. Ak by sa niečo zmenilo alebo by už boli možne návšetevy, boli by sme radi ak by ste nás kontaktovali."
Jediné čo som si stihla zapamätať bolo : NÁS. Povedal kontaktuje NÁS.
Potiahol ma za ruku a doviedol ma až do auta. usadil ma a ja som bola úplne mimo. Vôbec som ho nevnímala.
Naštartoval, pohli sme sa. Chvíľu sme len ticho šli.
Zacítila som dotyk na kolene. Krásnu vôňu. Hmmm.
,,Rose, myslím , že by si to mala povedať niekomu z rodiny."
Hej, teraz trafil, lenže komu?  Neodpovedala som, tak pokračoval.
,,Čo mama?"
,,Od rozvodu som s ňou nehovorila. Nikdy ma nemala rada tak ako Noru." jednoduché ale efektívne vysvetlenie.
,,Noru?" jeho hlas znel prekvapene.
,,Áno, Nora je moja sestra, mamičkin maznáčik." trepala som celá bez seba.
,,Zavolaj jej. No ták Rose, musíš to niekomu povedať." tváril sa asi ako Liam. Starostlivo.
,,Máš pravdu, mala by som. " Hej, fakt má pravdu.
,,Ani nevieš ako dobre sa to počúva." zanôtil krásnym hlasom.
,,Čo sa dobre počúva?" opýtala som sa opäť úplne mimo.Nádherne sa zasmial. Tak, šialene.
,,To, že mám pravdu. Nepočujem to často. A už vôbec nie tak krááásne povedané." Vôbec nečakal na moju odpoveď a spieval si neznáme slová zatiaľ čo som oduševnene hľadala Norino číslo. Tu je. Nádych. Výdych. ideš na to Rose.
Zvoní. Úspech číslo 1 .
,,Rose? Si to ty? " pri uchu sa mi ozval prekvapený hlas.
,,Áno, máš na má čas? " môj hlas vôbec neznel tak sebaisto ako som dúfala.
,,Jasné, ale len chvíľku.  O čo ide?" samozrejme vedela že jej nevolám len tak, aby sme si pokecali, nikdy sme nemali o čom.
,,No, vieš....ide o to že...otec práve prekonal infarkt." hlas sa mi zlomil a slzy sa začali drať von. Zastali sme.
Po krátkej chvíli sa ozavalo: ,,Čože? mama o tom vie? Čo sa stalo?"
,,Nie mama o tom nevie." toto bola tá ľahšia časť. Ale ako im vysvetlím že ma načapal s Louisom , s ktorým  btw vôbec neviem na čom som, ale vyhovuje mi to, ako sa bozkávame a s polonahým Zaynom sediacim na gauči???!
,,Rose? Si tam?" je ako vždy nedočkavá. Slzy sa mi liali po tvári. Pozrela som na Louisa. Vzal mi telefón. Čo to robí?
,,Hmmm, prepáčte, ale Rose sa necíti najlepšie a je jej o tom ťažko hovoriť. keď jej bude lepšie ešte sa vám ozve." zložil.
Vybavil to veľmi diplomaticky.
Objal ma. Cítila som sa ako kedysi dávno. Spokojná a chránená v jeho veľkom objatí.
Rukou mi jemne prešiel po líci a zotrel slzy.
,,Rose, usmej sa na mňa." jeho hlas sa mi dostával pod kožu. Urobila som o čo ma požiadal. Falošný úsmev. Často používaný.
Zrejme nebol spokojný a nahodil jeden zo svojich dokonalých výrazov.
,,Nie, ja chcem aby si sa na mňa usmievala takto!" vyceril na mňa všetky zuby a jazyk vyplazil ako pes.
Začala som sa smiať. pri tomto dokonalom stvorení sa nedá nesmiať.
Chytil mi tvár do dlaní a tým utlmil môj smiech. Dotkol sa nosom toho môjho. Opäť sa zasmial a ja som sa jemne usmiala. Od srdca.
,,Konečne." povedal a jemne sa dotkol mojich pier.
odtiahol sa a venoval mi neistý pohľad. Deje sa tu toľko vecí z ktorých som úplne mimo. Avšak namiesto výčitiek a sarkastických poznámok som teraz nemala v hlave nič. Pravdepodobne by som ani nevedela ako sa volám. Teraz tu bol len Louis. On ma pobozkal.
Keď mi to konečne došlo, pocítil som ten známy detský pocit typu- ja chcem viac lízatiek.
Pritiahla som si ho bližšie a pobozkala ho. Znova. Znova. A ešte raz. Všetko mi bolo jedno. sedeli sme v aute. Bola som celá uplakaná, unavená , zničená a jediné o čom som isto vedela boli Louisove pery a jeho dokonalá vôňa.
Vonku začalo pršať. Počula som kvapky padajúce na sklo. Louis sa odtiahol a pozrel na mňa ako na blázna.
,,Rose, ak mi teraz povieš- Áno, Louis, skúsim to s tebou; ja ti sľubujem že sa ťa už nikdy neopýtam nič podobne stupídne."
 ,,Nie Louis." povedala som a on sa okamžite odtiahol.
,,Ja to s tebou nechcem skúšať, pretože skúšky majú dobu trvania obmedzenú...a ja, s tebou chcem byť neobmedzene." bola som nesmierne hrdá na to ako som to povedala. Romantické frázy nie sú moja silná stránka.

                                         Všímajte tie Louisovské papučky a pásiky! :-*

Call me maybe 6

Táto časť je písaná a vymýšľaná našou najdokonalejšie posadnutou Alex! Milujeme ťa , aj keď tvoje nápady sú občas...no, veď vieš! :-* 

Voaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaaav ! hlasno som zívla po prebudení . Pretrela som si oči a klipkajúc som sa pozrela na hodinky .
Do pekel !! zvrieskla som keď som uvidela koľko je hodín. Je pol druhej poobede a strašne meškám do práce . Paul sa bude hnevať.
Brrrrrrrrrrrrn ! Brrrrrrrrrrrrrrrrrrrn ! zvoní telefón . !Volá Paul! Prúser !
Prosím ?! zdvihla som telefón s nesmelým hlasom .
Ahoj Rose ! Vôbec mi nevadí že nie si v práci. Bol za mnou Louis a všetko mi povedal .Ale môžeš mi to nejako vynahradiť a to že mi skočíš po niečo do nemocnice a môžeš s tým prísť tu do práce !odpovedal Paul .
Jasné. Jasné prečo nie .Malá prechádzka nikomu neuškodí ! odpovedala som zdvorilo.
Tak o chvíľu v práci . odpovedal a zložil.
Tak obliekla som sa , trocha nalíčila ,zavolala taxík a vyrazila do nemocnice .
..
..
..
Vystúpila som z taxíka a taxikárovi som zaplatila . Vošla som dnu a recepčnej som povedala že tu mám niečo vyzdvihnúť. Ona zavolala sestričku a ta mi milo povedala že po to zájde . Ako dlho to potrvá kým TO dôjde ?pýtala som sa samej seba v myšlienkach.
Neprešlo ani päť minút a sestrička vyšla z izby s taškou v ktorej ležal Zayn. Keď urobila pár krokov od izby a Zayn vyšiel za ňou. Vyzeral lepšie ale keď ma uvidel mal sto chutí vrátiť sa späť . Ale nemal na výber.
..
Viezli sme sa taxíkom do práce za Paulom .Ani raz sa na mňa nepozrel a ani neprehovoril . Cítila som sa pri ňom strašne chcela som zakričať : TO NIEJE MOJA VINA TAK PREČO MI TO ROBÍŠ ? Ale ďalší trapas by som nezniesla .Keď sme zastavili otvorila som mu dvere aby vystúpil.
..
Keď sme vyšli hore Paul ma zastavil a spýtal sa ma či sa oňho dnes nepostarám .
Kým som povedala áno prv som sa pozrela na Zayna. Ten vyzeral že mu to nevadí. Bože z toho chlapca nikto nevíde. V nemocnici vyzeral že ma chce zabiť a teraz aby ma chcel dostať do postele .
Áno ! povedalo som krátku odpoveď.
..
..
Zaynovu tašku som položila na stoličku . Zdvorilo som sa ho spýtala či niečo nechce .Čakala som že neodpovie alebo povie nie ale on : Dal by som si .. um um um.. krupicu .Ježiši ! pomyslela som si a chytila sa za čelo. Tak som teda išla do mojej malej kuchynky v pracovni uvarila ju .. potom ocukrila , ogrankovala , poliala maslom a naservírovala rovno pod nos .
Ale rátaj s tým že ma budeš musieť kŕmiť ! povedal mi a žmurkol na mňa . Ja som naňho pozrela a začala :
Za Louisa . prvá lyžica.
Preč za Louisa .. Nabudúce začni mnou! Povedal drzo.
Narcis. Pomyslela som si a pokračovala .
Za Zayna , za Harryho, za do pekel.. kvapla som mu na košeľu . Dala som mu ju dole ale to nebolo najlepšie zostal tam sedieť polonahý. Ako som tak pozerala na jeho sexy telo kvapla som mu na brucho. Bez váhania som to s prstom vzala a ziedla . V tom vošiel do pracovne Louis.
Neruším? Spýtal sa a jemne zaklopal.
Nie prečo ! odpovedala som otázkou .
Podišiel k nám pozrel na Zayna a z ničoho nič povedal :
ZAYN STOJÍ TI !!!
Ja som sa len zadívala do zeme aby nevideli ako sa červenám .Po chvíli keď som ju zdvihla , pozrela som sa do stropu a nahlas povedala : Bože prečo ja ???
No to už Louis sedel vedľa mňa .Pozrela som sa do jeho nevýrazných ale láskyplných očí . Ale prečo nie romantiku prerušil môj telefón . Začal zvoniť . Nahla som sa cez Louisa aby som ho zobrala zo stolíka a pocítila jeho teplo .
Áno . zdvihla som .
Ahoj zlatíčko to som ja Ben ! Kde si ? Idem pre teba a pôjdeme do baru na drink ! rázom odpovedal Benou hlas v telefóne.
Ona na s tebou na žiaden drink nepôjde .. vypadni z jej života .. A ešte niečo ZAKOP SA TY HOVADO !!!! vytrhol mi Louis mobil a vynadal ako správny jentelman tomu debilovi . Potom surovo zložil a nečakal na odpoveď.
Pozrela som znova do jeho očí a zase mi začal zvoniť mobil! Louis si myslel že to je zase Ben a tak zdvihol a znovu zopakoval : Zakop sa ty hovado !! Ale to nemal . Tento krát to bol môj otec !
Rýchlo ako som zbadala kto mi volá vytrhla som mu ho z ruky a povedala mu : Ty mantak to je môj otec !
Ahoj oci ! rýchlo som sa ozvala .
Kde si ? Okamžite som pri tebe !!
Som v práci . odpovedala som smutne a zložila .
Keď som povedala Louisovy aby vypadol on mi povedal že bez pusy na rozlúčku neodíde. Po par desiatkach minútach namietania som odsúhlasila .
Nahol sa ku mne ,nežne mi chytil hlavu do dlaní a vášnivo pobozkal.. Bolo to krásne príjemné . Cítila som teplo a chuť jeho pier . Nemohla som sa ich nabažiť. Keď sa chcel odtiahnuť ja som ho objala a nepustila aby pokračoval. .. Ale to nebol dobrý nápad práve vošiel do pracovni môj otec . Keď to uvidel odpadol . Rýchlosti blesku sa Louis odtiahol a bežali sme k nemu zavolali záchranku . Naložili ho tam a ja s Louisom sme tam nastúpili tiež . Hed sme došli do nemocnice odviedli ho do nemocničnej izby kde donedávna ležal Zayn .Doktori mi povedali že môj otec prekonal infarkt .Sadla som si v jeho izbe na pohovku a v mysli stále opakovala: JE TO MOJA VINY , SPôSOBILA SOM OTCOVI INFARKT..po pár minútach mi došlo že Zayn zostal v mojej pracovni sám .Tak som tam poslala Louisa . A ten súhlasil že oňho postará .. Asi sa máme radi !! On je jediný ktorí ma ešte s octom držia pri živote .. kôli čomu má zmysel žiť !

Call me maybe 5

http://www.youtube.com/watch?v=ejgPZpOk1dE&feature=endscreen&NR=1

Sedím na sedačke vedľa Louisa. Zayn sem-tam pohne rukou. Odvtedy čo som tu, Zayn sa na mňa ani raz nepozrel. Zato ja som mu pohľadov venovala až priveľa. Ležal tam tak bezvládne. Naozaj ho ľutujem, ale to čo mi povedal mu neodpustím. Bolo to od neho síce kruté, ale to sa naňho podobá.Myslím si že je to moja chyba. Nech sa deje čokoľvek, viem, že túto scénu si budem pamätať do konca života. Škaredé pohľady, moje hlúpe myšlienky a sladký Louis sediaci vedľa. Každý pohľad ktorý smeroval na Zayna, mi pripomenul ako veľmi ma ranil on, ako veľmi mi ublížil Ben, ako veľmi som im ublížila obom. Vždy, vždy som chcela byť tá dobrá- mať priateľov, chlapca ktorý by ma miloval, neskôr rodinu a psa, mačku, škrečka, možno sliepky. Chcem mať niekoho kto mi dá "echo" keď sa bude blížiť návšteva svokry, zablatené deti,alebo romantická večera pri sviečkach s človekom ktorého nemám ale tak veľmi ho potrebujem a chcem. Vlastne preto som bola s Benom. Nedokážem byť sama.
Všetky hlúpe myšlienky tak vyčerpávajú.   Zatvárali sa mi oči a Lousovi tiež. Už sme tu ostali len my dvaja, tak sa mi Louis ponúkol že ma odvezie domov.
„Vďaka, pôjdem taxíkom!“ odpovedala som na jeho návrh unaveným hlasom.
„Ale neblázni!!!“ povedal tak nahlas až zobudil Zayna. Ten však nepovedal ani slovo a snažil sa zaspať. „Tak teda dobre.“ rezignovane som odpovedala Louisovi.
Keď sme sa postavili pocítila som na sebe Zaynov vraždiaci pohľad, ktorý neveštil nič dobré. Či už pre mňa alebo pre Louisa. Keď sme vyšli z izby, kráčali sme k východu. Vtom sa mi zatočila hlava a ja som zastavila. Louis si to všimol. „Si v poriadku?“ spýtal sa láskavo.
„Áno, len sa mi trošku zatočila hlava.“
Chytil ma za ruku a odviedol k autu. Otvoril mi dvere a ja som si sadla. Och. On je taký starostlivý.
..
..
...
..
..
..
..
V aute hrala príjemná melódia. Vonku bola ešte tma. Občas sa mi zahmlelo pred očami. Išli sme cestou, keď zrazu Louis odbočil na lesnú cestičku. 
Nechápavo som sa spýtala: „ Kam ideme??“
„Počkaj a uvidíš“ odpovedal s letmým úsmevom na tvári. Tak som len privrela oči a čakala čo spraví. Keď auto zastavilo Louis vyšiel von a chvíľu sa tam zdržal. 
„Načo sme tu boli??“ spýtala som sa keď sa vrátil. Povedal že súrne potreboval na záchod ale v nemocnici mu ešte netrebalo.
„Ách, bože!!“ vzdychla som si .
„Prečo si sa s ním rozišla??“ spýtal sa nečakane po dlhom tichu.
„Načo ti to bude??“ jednoducho som odpovedala.
„Len tak sa pýtam .. no ... mala si hi úprimne rada? Tak prečo si sa sním rozišla.? On zrejme trochu žiarli..“
„Ja...vieš...“ nevedela som čo povedať.
„Si lezba??“ opýtal sa.
„Nieee!!!!!!! To ťa ako napadlo?!?!? Si sa s ježkom zrazil alebo čo??“ bez rozmyslu som vyhŕkla. 
„Škoda, lebo je to sexi“ odpovedal s perverzným prízvukom.
„Si vážne trafený!!“ ktovie prečo som mu povedala.
„Ale trafený ťa berú, že??“ spýtavo odpovedal.
Ja som si len vzdychla a tým som ukončila túto debatu (ak sa to debatou nazvať dalo). Pozerala som von oknom. Videla som pred očami Zaynovu zbitú tvár. Chúďa malé!!
„Ale, ale na čo myslíš??“ opäť začal rozvíjať debatu Louis.
„Na.... Na nič!!“ vykoktala som zo seba odpoveď.
„Ale nevrav že na nič nemyslíš! Však myslíš na toho kanárika!“ humorne odpovedal.
„Kanárik???? A to je zas kto??“ nechápavo som sa spýtala hoci som tušila odpoveď.
„Predsa Zayn. S Liamom sme sa shodli na tom, že je to náš kanárik.“
Ježiši Kriste!!!“ zvrieskla som.
„Čo?? Kde??“ vyhŕklo nechápavo pre zmenu z neho.
No ja som sa už neozvala pokiaľ sme nedošli pred moju bytovku. Keď sme zastavili gentlemansky mi prišiel otvoriť dvere. Keď som vystúpila potkla som sa o kameň a roztiahla sa na zem ako žaba.
„Ideš ako slepé kurča“ ledva vyslovil Louis lapajúc po dychu ako sa smial.
Ten sa bez komentára nezaobíde. Rozosmiala som sa s ním. Podal mi ruku a ja som sa dvihla. 
„A len tak mimochodom, máš sexi nohavičky,“ podotkol.
Obzrela som sa a zistila som, že moje rifle boli zozadu celé roztrhané. 
„Ách, bože!! To je teda trapas“ vyhŕkla som.
Objal ma zozadu aby náhodný okoloidúci nevideli moje sexi nohavičky, ako ich on nazval. Odviedol ma až hore k bytu a tam sme sa rozlúčili. Milé od neho.
Rifle som si dala dole a keď som vybrala mobil vypadol aj malý lístok, na ktorom bolo napísane Louisove číslo a “CALL ME MAYBE!!“ Och bože to je ale starostlivý človek.

Táto časť je venovaná osobkám ktoré to vymysleli a napísali! :D :D Autorkám! :-* love yá! <3

Call me maybe 4

Celú poondiatu noc som nemohla zaspať. Nemala som poňatia o čom to Ben hovoril. Čo mu povedal Paul? Oni sa poznajú? Kam tak rýchlo odišiel? Ale hlavne, naozaj povedal že sa vráti?
Je to v tej najhustejšej, smradľavej kaši. Fuj!
Ten chlapec mi ničí život. Myslela som si že ho milujem. Milovala som ho? Prečo som ho musela stretnúť?
Vďaka Ben, dnes už kvôli tebe nezaspím. A to potrebujem ísť do práce. Si ako pijavica, vždy si sa mi nejako nasal do myšlienok.
,,Ta-ran-ta-tan-pám!" SMS-ka.
Kašlem na to, neotváram. Bojím sa toho , čo sa tam píše.
,,Uu- oó-jéé-bing-bang-tčung!" niekto volá. komu už môžem chýbať? Je 5 ráno.
,,Pri malej zvoniacej veci je Rose. Hovorte nahlas a zreteľne. " hlavne spontánne.
,,Rose? Si doma? Si v pohode? Si sama? Ako sa cítiš? Mohla by si prísť?" Paul? Prečo po mne Paul jačí toľko otázok naraz?
,,Dobré ráno. Som sama. Doma. Je mi fajn, len som trochu nevyspa-" on ma prerušil!
,,Je s tebou ten Ben?!" fúha, tento Paulov tón sa mi nepáči.
,,Nie je. Prečo? Stalo sa niečo? Paul?" čo to dopekla?....
,,Som rád že si v pohode. nebudeme to riešiť cez mobil. príď do nemocnice. Izba 404. Ukáž asistentskú kartu. hneď Rose. Chcem ťa vidieť živú a zdravú!" zložil. Prúser. Veľký.
Rose, miláčik môj najkrajší, dnes sa nemaľuj, pretože ak spomenú ešte raz Bena alebo Zayna, rozreveš sa ako decko a budeš vyzerať ako tvrdý rocker.

...

Tá vyobliekaná krava na recepcii sa na mňa dívala ako na vraha. Čo to?!
Izba 402,403,404...klop,klop,klop!
,,Poď dovnútra." Paulov ustarostený hlas. Stalo sa mu niečo?
,,To som ja, Rose." na viac som sa nezmohla pretože to som už mala dokonalý výhľad na dobitého Zayna. WTF?
,,Čo sa stalo?" a prečo som tu ja? Vlastne, to som už nepovedala nahlas.
,,Zayna zmlátili." chudák Paul sa takto trápi.
,,Nehovor!" hlúpa a DETSKÁ stránka môjho ja sa vyšmykla kontrole.
Paul sa zamračil, Zayn sykol , aj keď neviem či to bola reakcia na hlúpu poznámku alebo reakcia na bolesť.
Hej, tej bolesti by tam bolo. Ruka číslo1 - v sadre. ruka číslo 2 - s hustým obväzom a k tomu kopa krvavých jaziev po tvári. ďalej som našťastie nevidela.
Harry a Louis, ktorý tam boli tiež čo som si nevšimla sa začali smiať.
Ja? Ja som sa cítila trápne. Ich smiech mi pripomenul tie chvíle keď sa zo mňa ostatné decká smiali, vraj som divná a iná a čudáčka a kadečo ďalšie. nie, na to myslieť nebudeš.
Paulov pohľad mi zasa pripomenul časy , keď bolo všetko mojou vinou. Vlastne, vždy keď sa vrátim domov, tie časy sú späť.
,,Rose, čo vieš o tomto? " z hlúpych myšlienok ma vyrušil Paulov hlas. O tomto? O Zaynovi?
,,Nič." čakala som ako sa debata rozvinie. Všetci ma prepaľovali čudnými pohľadmi. Paul sa neúnavne mračil. Dokonca aj Louis sa tváril vážne.
,,Naozaj mi k tomu nemáš čo povedať? Ani prepáč?" prvý krát do debaty zasiahol dotyčný invalid Zayn.
Opäť sa na mňa zborovo pozreli pohľadom typu : Tak čo? On má pravdu!
,,Čo to má dopekla znamenať? Paul, potrebuješ ma tu ako asistentku? A ty?! TY! Za čo by som sa ti mala ospravedlňovať. Buď mi to konečne vysvetlite alebo odchádzam.!" Kde sa to vo mne vzalo? Sloboda prejavu u mňa opäť zvíťazila, čiže to bude zasa pohroma.
 ,,Rose, kľud. " Ozval sa Liam.
,,Ono je to tak že, tvoj hmm, ex priateľ fyzicky Zayna napadol." povedal na môj mozog nejako príliš odborne. Z rána. V depke. S neskutočným nervom. Fajn.
,,Čože? Ben? Zmlatil Zayna? Ako to viete?" nedochádza mi to.
,,Áno. včera v noci keď sa mal so mnou stretnúť." prečo sa mal stretnúť so Zaynom? Môj výraz asi bol dostatočne nechápavý tak sa slova ujal Liam.
,,Včera v noci Paul povedal Benovi ktorý mu volal z tvojo mobilu, kde sa môže so Zaynom stretnúť. On prišiel. Ale bez teba. Iba s dvomi kamošmi ktorý nechali na Zaynovi odkaz. Chceli sme vedieť či o tom niečo vieš. Nevieš. Myslel som si. a potom sme chceli vedieť či si v pohode. Či neurobil niečo aj tebe."
Zmysel celej tejto reči som pochopila dokonale. Odsudzujú ma z toho. Som si istá že ma Zayn nenávidí. Ostatný si myslia že som ho dala zmlátiť, alebo si to aspoň mysleli. A vlastne, je to moja vina. Ako vždy, všetko a všade. Zas. Opäť. Rose, nemáš dôvod žiť.

Call me maybe 3

Vždy utekať. 

Kráčala som. priamo. priamo do tej reštaurácie kde ma čaká Ben. Môj Ben. Snažila som sa tú večeru s ním vytlačiť z hlavy, ale teraz sa na ňu vcelku teším. Keď sa hodím do toho veľkého , mocného objatia a poviem mu všetko čo mám na srdci a on mi povie že ma aj tak milujem najviac na svete.

Lenže nie. Toto nie je Ben. Môj ben. toto je chalan po akom túži asi každé dievča. Aj ja. ale nemôžem si pomôcť. Vždy som bola to dobré dievča, a tak som skočila hneď po prvom zlom chlapcovi na obzore. Hej, tak to je. Vždy som plnila sny a očakávania iných. Často ma hrýzlo svedomie. A Ben, no ten, ma priťahoval aj vzhľadom ale hlavne tým že bol môj dokonalý opak. Rozmaznané decko z bohatej rodiny. Ten , ktorý predával veľký Londýnsky byt pod cenu. Bol síce celý zatuchnutý, bez nábytku len s nafukovačkou, no pre mňa bol dokonalý.

Pozval ma na kávu, a popri káve a ponuke na ďalšie stretnutie mi  ponúkol ešte výhodnejšiu cenu.
potom sme sa párkrát stretli, pokecali, pobozkali....vyspali sa spolu....a prepracovalo sa to až k dnešku. A dnes, konečne poznám toho pravého Bena. Toho ktorý pije, húli, fajčí jednu za druhou, okrem mňa mal stovky ďalších hlúpych dievčat. Nevadilo mi to. Žiarlivosť neprichádzala.
Vošla som dovnútra. sedel v boxe a usmieval sa ako ..hmmm, dokonalosť sama?
Všetka radosť sa pri dotyku jeho rúk na mojom tele vytratila. Cítila som cigarety a trávu. Fuj! A ešte nejakú dámsku vôňu, hovadsky drahú!

,,Ahoj miláčik!“ ozval sa mi pri uchu jeho hlas.
,,Čau Ben.“ môj hlas sa triasol ako veľmi som sa snažila neukázať slzy ktoré na moje tvári vyčaroval on. Zayn. Poznám ho hodinu. A zlomil mi srdce. Viac ako Ben. Viac ako mama. Viac ako všetky moje lásky dokopy.
,,Ani nevieš ako rád ťa vidím, tešil som sa na teba.“ usmial sa úsmevom ktorému som donedávna nedokázala odolať. Dovtedy kým sa na mňa neusmial on. Narcis poondiatý.

,,Musím s tebou hovoriť Ben. A nie! Nepočká to.“ snažila sa som sa aby sa môj hlas nezlomil.
,,Môžeš hovoriť, ale makaj. Už aby sme boli u teba zlatko.“ povedal to akosi v pohode. asi nepochopil o čom hovorím.

,,Mali by sme si dať pauzu.“ dostala som zo seba a dívala som sa do zeme.

,,Blázniš? Je to nejaký žart? Nebuď hlúpa Rí a nesprávaj sa ako decko.“ v jeho hlase som počula vyhrážku.
Zasa dieťa? Som dieťa? Ako mám ľuďom dokázať že nie som?
,,Ja, ne-nemôžem......Ben...ja....“ zasa plačem. hej, asi budem decko. Určite som decko.

,,Je v tom niekto iný však?!“ zvreskol na celú reštiku v návale zlosti.

,,Povedz mi kto ti pomotal tú tvoju hlúpu hlavu a zmlátim ho na smrť! Ty šťetka! A ja som si myslel, že taká hlapaňa ako ty, sa nič takéto nezmôže....fľandra!“ vrieskal a mne sa každé slovo dostávala pod kožu. myslia si to o mne všetci, preto nemám priateľom? Som hlupaňa? Som šťetka pretože som sa zamilovala? NIE! Nezamilovala si sa! To nie!
vstal a vytrhol mi telefón. Čo to robí? kam volá?
,,Dobrý Paul, tu je Ben, Rosin priateľ...áno, je taká zvláštna, stalo sa niečo?“ Chvíľu napäto prikyvoval a mračil sa.

„samozrejme že sa s ním chcem stretnúť. Áno aj s Rose.  Fajn. Budeme tam.“ zložil. Kde budeme?
,,Ja s tebou nikam nejdem!“ vstala som a chcela som čo najskôr ujsť.

,,Zmizni my z očí ty hus. Však s tebou sa porozprávam keď budeš mať lepšiu náladu a nebudeš mať už žiadne rozptýlenie.“ na stôl hodil peniaze a vypadol.
Kým som sa spamätala, vypila som kopu vody. Čo myslel tým rozplylením?

už ho nikdy nechcem vidieť. Neznášam ho.

Ide nám...musíte počkať, všetko raz príde...a potom, tu budú veľké ľúbostné veci ! ;)