NEVER TO GIVE UP 8

Časť venovaná mojej najväčšej láske :-*** Maťúš časť o ničom, ale just for U :**

Vlastne ani neviem, čo je medzi mnou a Liamom. Prišiel sa ospravedlniť. Čo som vlastne ale vôbec nechápala. Veď zložila som mu ja. Nahnevaný by mal byť ON a ospravedlňovať som sa mala JA.

Ráno... 6:25. Neuveriteľne divné. To snáď ani nie je možné, aby som vstala tak skoro. Aha, už viem. To pravdepodobne kvôli tomu snu... Nenávidím, keď sa mi snívajú také hovadiny a ja potom nemôžem spať. Dnes to bolo o tom, že letíme niekde preč, že tam bude aj Hazza a Lou a..... Holy shit!!!! To nebol sen. Fakt dnes letím preč. To to asi neprežijem. Mesiac niekde v Amerike... Bez Liama...  Neviem, či sa mám tešiť, že tam bude aspoň Louis a Harry, alebo mám dúfať, aby tam neboli, pretože by som sa musela tváriť like vera happy person. A to sa mi momentálne nechce.
Sprcha.
Zápas so schodmi.
Raňajky... Dnes to bol jogurt... S cereáliami... Zase...

Letisko. 9:20. O 25 minút nám letí lietadlo. Prišli sa rozlúčiť aj chalani. Vraj som ešte poriadne ani neprišla a už idem preč. Všetci ma vyobjímali a nakoniec prišiel Liam. Bola som rada že Max sa pomohol pomaly smerom k lietadlu, pretože toto nebolo len také priateľské objatie... Muhahaha...
Aspoň som sa dozvedela, že Harryho s Louisom nestretnem, pretože oni idú do Miami.
9:40 .... Terminál 3 let 51 .... Kde sa vlastne môže nachádzať taký terminál 3?? Podľa akého systému je to tu usporiadané?? Keď zmeškám lietadlo tak sa Max asi veľmi nepoteší. Ale tá malá osôbka vo mne, ktoré sa teší z každej somariny, tak tá bude skákať až po strop.

Nepodarilo sa. Sedím v lietadle. Už asi 4 hodiny sedím v tomto prekliatom lietadle.

Presedela som 12 hodín. Aspoňže nemám klaustrofóbiu, lebo by som to nevydržala.
Vôbec som neverila, že sa mi to tu bude čo i len trošičku páčiť. Ale Jacksonville v noci je nádherný. Priam neuveriteľný. Možno krajší ako Miami. No dobre, tak to už trošku preháňam. Ako povedal Max... Teraz sa treba vyspať.



Sme tu už týždeň. Jeden dlhý týždeň, počas ktorého sa stalo veľké nič. Max stále niekde lieta alebo niečo kreslí a ja neviem a nemám ani len predstavu, čo robiť. Každý druhý deň som síce s Maxom na obede, ale ako si mám vymyslieť program na zvyšok voľného času?? Prechádzky, pláž a kopec ďalších vecí, ale sama. Tak do tej dvanástej si poležím a potom skočím na ten obed s Maxom. Veď komu už len bude vadiť, že celý deň prespím?! Nastavila som si budík a zakutrala sa späť pod perinu.

"Prepáč, moja, ale už musím ísť," ospravedlňoval sa Max, keď platil.
"Nevadí," povedala som statočne s úsmevom na tvári.
"Naozaj je to v pohode?? Si celé dni sama pokiaľ viem, a keby si s niekým bola vedel by som o tom, že??"
"Bol by si prvý. Neboj sa nič sa mi nestane a program si stále dokážem vymyslieť. Je tu toľko zaujímavosti, ktoré stojí za to vidieť. A prechádzky po pláži tiež nie sú zlé."
"Tak dobre. Maj sa zatiaľ," povedal a už kráčal preč.
Pomalým krokom som sa vybrala z reštaurácie späť do hotela, kde som bola ubytovaná. Nebolo to ďaleko, ale mojím pomalým tempom, to vyzeralo ako keby som sa išla už celú večnosť a nie tých 300 metrov. Na recepcii som si vypýtala kľuč od izby a ani som sa neobťažovala pýtať sa recepčného, či mám nejaké odkazy, pretože som si nedokázala predstaviť, kto by mi TU nechával odkazy. Samozrejme, zákon schválností platil aj tu a odkazy som mala. A hneď až dva. Mladý recepčný na mňa žmurkol, keď mi podával kľúč aj s odkazmi a ja som sa znovu zamyslela nad číslom svojej izby. Zaujímalo by ma, prečo som práve ja schytala túto izbu. 169. Fakt perfektné číslo. A ešte sa k tomu nenachádzala niekde blízko výťahu, ale na úplne opačnom konci. Došla som do izby a sadla si na posteľ. Vybrala som jeden z odkazov a otvorila ho. Stálo na ňom: "Ruské koleso   H.S." Otvorila som druhý, keďže tento mi vôbec nedával zmysel. Na druhom bol podobný nezmysel:" 21:12   L.T." Fakt by som chcela vedieť, kto si zo mňa robí blázna.

Trošku kratšia a chaotickejšia, ale mám chuť urobiť to trošku napínavé.... Muhahaha :D

Dúfam, že sa páčila... ;)

NEVER TO GIVE UP 7

"Vadili by ti kedy sme išli hneď zajtra?? Vieš, na Štedrý večer sa mi veľmi cestovať nechce a čakať až bohvie dokedy by neprospelo tým, pre ktorých idem robiť tú vilu na tej Floride."
"Mám na výber??" spýtala som sa zmierená s rýchlym pobalením sa a cestou na Floridu.
"Myslím, že ani ne," povedal a zase sa začal usmievať ako to slniečko.

Najedla som sa a vybrala som sa do izby. Akurát včas, aby som počula, že mi zvoní mobil. Rozbehla som sa hore tými super schodmi a nebola by som to ja, keby som trikrát poriadne nezakopla. S nadávkami som dobehla do izby a stihla zdvihnúť.
"Do riti.. Prosím??" Veľmi som si neuvedomovala, že bolo počuť aj moju poslednú, už menej vulgárnejšiu nadávku.
"Čo sa stálo??" spýtal sa rýchlo Liam.
"Ale nič. Len som párkrát zakopla cestou k mobilu."
Chvíľka ticha a potom múdre ´Aha´.
"Prežila si to?? Máš zaracha?? Čo ti povedal Max??" vyvalil sa na mňa prúd otázok.
"Liam... Liaaam ukľudni sa. Žijem pokiaľ počuješ. Zaracha nemám. Nooo.... Vlastne keď sa nad tým tak teraz zamyslím..."
"Čoo??" pýtal sa Liam, keď som ostala chvíľu ticho ponorená vo svojich myšlienkach.
"Keď sa nad tým tak zamyslím, tak mám zaracha. Asi tak na mesiac. Aj na školu. Aj na všetko čo je v Londýne," hovorila som pomaly a zamyslene.
"Ako to??" nechápal Liam.
"Zajtra odchádzam do tepla. Ako sa vyjadril Max. Taký mesiac na slniečku, na pláži. Vieš čo? Keď sa nad tým tak teraz zamyslím, už sa mi to trošku viac pozdáva. Možno sa aj opálim. Alebo skôr pripálim?? Nikdy neviem čo čakať od vlastného tela. Raz som trošičku bronzová, raz ako mliečna čokoláda a raz ako čili paprička, ktorej sa bojíš dotknúť. Je to so mnou na nič," mlela som a vôbec som si nevšímala zvuky na druhej strane, pokiaľ na mňa Liam nezvolal, aby som konečne na chvíľku zavrela ústa.
"Kam idete??"
"Noo... Tak sa zdá, že na Floridu," odpovedala som.
"Čožéé?? Pokiaľ si dobre pamätám na to, čo hovoril Louis, tak presne tam ide aj on s Harrym. To snáď ani nie je pravda," rozhorčoval sa.
"A to je problém, keď bude Harry a Louis na tom istom mieste kde aj ja?? Možno sa ani nestretneme," odporovala som mu.
"A čo keď áno?? S Louisom nemám problém, ale čo Hazza?? Vieš aký je?? Ani to nechceš vedieť!!!"
"Liam... Nič sa mi nestane. Po prvé budem tam s Maxom a po druhé... noo po druhé sa mi určite nič nestane. Možno si niečo zlomím ale nič hrozné... Môžeš si byť istý."
"No nie som si taký istý. Určite tam na tých dvoch narazíš."
"A čo sa mi môže stať, keď ich stretnem?? Znásilnia ma?? Rovno na pláži?? Pred všetkým tým obecenstvom?? Alebo je tu aj možnosť, že keď ich stretnem tak ma všetky tie baby, ktoré ich budú obletovať zakopú pod piesok?? Všetko je to veľmi reálne, to musíš samozrejme uznať. Musím končiť. Idem sa pobaliť, keďže zajtra letíme. Maj sa zatiaľ," povedala som a zložila.
Myslím, že som bola trošku tvrdšia ako by som mala byť, ale tak čo už. Nič sa nedá robiť, tak sa idem fakt baliť. Ďalšia múdra a pekná myšlienka po tej múdrej a peknej predchádzajúcej bola: Čo si mám do frasa frasového zbaliť???? Zase som sa ako ninja skotúľala až k Maxovi.
"Čo si mám zbaliť??"
""Koľko máš rokov??"
"To je čo za otázku toto?? Skoro 18. Pokiaľ ťa o tom nikto neinformoval tak 17."
"To sa nevieš zbaliť??" spýtal sa ma a už sa prehýbal od smiechu.
"Jasné, že viem. Len neviem kam ideme a čo si zobrať."
"V prvom rade plavky. Neviem, čo by si tam bez nich robila. Ideme do Jacksonvillu. Vieš kde to je?? Je to na Floride. A je to stráášne veľké mesto."
"Viem kde to je. Až taká blbá nie som pokiaľ viem. A už vieš presne ako dlho tam budeme?? Aby som vedela koľko si toho mám zobrať."
"Štyri týždne."
"Oooh God. OK. Idem sa baliť."

Konečne!!! Vzdychla som si, sadla na kufor a zapla ho. Asi 3 hodiny vyhadzovať zo skrine všetko čo mám a potom to tam hádzať naspäť je fakt fuška.

Ležala som a rozmýšľala. Bol to fakt hnusný a divný deň. Poobede tu bol Liam. Ešteže tu Max nebol, pretože musel ísť niečo vybaviť. Znie to divne, ale som rada, že sa nestretli. Neviem, čo by povedal na to, že som tu tak krátko a už...... Vlastne ani neviem, čo je medzi mnou a Liamom. Prišiel sa ospravedlniť. Čo som vlastne ale vôbec nechápala. Veď zložila som mu ja. Nahnevaný by mal byť ON a ospravedlňovať som sa mala JA.

Kto vie v ktorej knihe/knihách bol spomínaný Jacksonville?? Pomôcka: boli aj sfilmované...

Kto uhádne, tomu venujem ďalšiu časť... ;))

NEVER TO GIVE UP 6

Inšipirácia pre túto časť a zopár ďalších... Pustite si a môžete začať čítať ;) 

"Myslím, že máme rovnaký názor."
"Na čo??"
"Nádherná Laura." Stál tam, usmieval sa na mňa a pozeral tými najúžasnejšími očami.

"Dúfam, že nebudeš mať veľké problémy," povedal Liam, keď sme zastali pre domom.
"Tak to dúfam aj ja," zašepkala som a pozrela som sa smerom k oknám, kde bolo vidieť cez záclonu slabé svetlo vychádzajúce pravdepodobne isto z telky.
"Ehmm... Mala by som ísť."
"Jasné," odpovedal mi Liam. "Zajtra ti zavolám, aby som zistil, či si to prežila a či to prežijem aj ja. A to sa uvidí podľa toho, čo ti vymyslí Max."
"OK."
"Maj sa.... A dobrú noc," povedal a dal mi jemnú pusu na ústa.
"Aj tebe dobrú." Aj ja som mu dala pusu a už som bola na ceste k domu. Pred dverami som chvíľku zaváhala, ale nakoniec som tak či tak vsunula kľúčik do dverí odomkla a potichučky som sa ich snažila otvoriť a následne na to, aj zavrieť. Rýchlo som sa vyzula a nakukla som k telke, kde na gauči spal Max s ústami dokorán otvorenými a znel ako naplno rozbehnutá cirkulárka.
Keď som sa ako ninja konečne vyšplhala do svojej izby a s dúfaním, že som fakt znela ako ninja, ktorého nikto nepočuje, keď sa hýbe som sa rýchlo vyzliekla, osprchovala a ľahla si spať. Niekoľko znepokojivých minút som sa zamýšľala nad tým, že Max možno zaspal dosť skoro na to, aby som mu mohla povedať, že som prišla aspoň o hodinu skôr ako som naozaj prišla. Medzi ďalšie myšlienky patrila aj tá, ako by asi zareagoval, keby som mu povedala, že domov som prišla o pol dvanástej v noci. A s tou myšlienkou som aj zaspala.

Zobudila som sa do pekného rána. No aspoň som si to myslela prvých 10 sekúnd. Vonku snežilo. Fakt paráda. S mojou super akčnosťou si zlomím nohu.
"Bré ránko," pozdravila som Maxa, keď som akčne zletela zo schodov do kuchyne. Prečo musia byť tie schody TAKÉ stŕme?? (Pralinka .... Sigord :D)
"Dobré," odpovedal mi s úsmevom Max. Asi fakt spal, keď má takú dobrú náladu. Alebo ma nechce vystrašiť a potom na mňa vybalí, že viem kedy som prišla. A ja budem v keli. Sklapni mozog!!!! povedala som si. Viem si živo predstaviť ako sa ksichtím, keď sa rozprávam sama so sebou. Ako totálny korunovaný debil všetkých blbých debilov na svete.
"Čo si dáš na raňajky?" spýtal sa zase veselo.
"Jogurt?? Alebo cereálie s mliekom?? Našlo by sa tu niečo také??"
"Jasné.. Prečo nie?? A čo by si si dala radšej??"
"Asi ti cereálie." Nechápala som čo sa stalo. Fetoval?? Pil?? Nič som necítila, ale aj tak som mala pocit, že nie je úplne v poriadku.
"Hneď to bude, slečna," povedal a poklonil sa, ako keby bol nejaký sluha alebo niečo také, ako v tých starých filmoch.
"Maaax??" spýtala som sa opatrne a natiahla som jeho meno.
"Áno, zlatíčko??"
"Si..... v pohode??" Netuším, či som zvolila správne slovo, ale už je neskoro.
Rozrehotal sa na celý dom až sa prehýbal. A ja fakt neviem, čo také vtipné som povedala. Iba som sa ho spýtala, či je v pohode. Myslím.
"Jasné, že som. Prečo sa pýtaš??"
"Noo.... mmm.... aaaa... čo spôsobilo tvoju dobrú náladu??"
"Čo by si povedala na prázdniny niekde v teple?? Pláž. More. Piesok. Slnko." Ďalej pokračoval vo vymenovávaní ´teplých vecí´, ale ja som ho už veľmi nevnímala. Rozoberala som vo svojej dutej hlávke, čo tým myslel. Neprišla som na to.
"Max?? Ako si to myslel?? V teple?? Ako, že by sme sa teraz zbalili a zajtra by sme boli napríklad na Floride??"
"Ešte si to aj trafila," zaradoval sa Max a usmieval sa ako slniečko na hnoji. Vôbec ešte stále nechápem prečo. "Volali mi z práce. Vraj mám ísť niečo obzrieť na Floridu. Nooo.... Vlastne nie len obzrieť. Trošku sa tam zdržím s prácou, pretože treba nakresliť aj zopár plánov a dohliadnuť, aby bolo všetko tak, ako má byť. Čiže v teple nebudeš len na prázdniny, ale aj týždeň či dva zo školy. Už som to aj oznámil v škole."
"What the hell?!" zvolala som a Max sa na mňa udivene pozrel.
"Viem, že to mohlo byť aj horšie, ale prosím ťa takto sa predo mnou nevyjadruj. A vôbec!! Čo je zlé na dovolenke niekde v teple na Floride oproti prázdninám stráveným doma v zime??"
"Noo... Ani asi vlastne nič. Hmmmm aaaaa kedy by sme to mali ísť??"spýtala som sa, keďže som bola zmierená s tým, že iná možnosť neexistuje.
"Vadili by ti kedy sme išli hneď zajtra?? Vieš, na Štedrý večer sa mi veľmi cestovať nechce a čakať až bohvie dokedy by neprospelo tým, pre ktorých idem robiť tú vilu na tej Floride."
"Mám na výber??" spýtala som sa zmierená s rýchlym pobalením sa a cestou na Floridu.
"Myslím, že ani ne," povedal a zase sa začal usmievať ako to slniečko.

Predstava pláže niekde na Floride a s niekým z nich alebo so všetkými.... Rawrrr ;D

Big apology...

Netuším, či niekto číta Never to give up... Netuším, či si toto všimne... :D Ale aj tak to tu dám :)

Som totálne chorá na cucky... Ledva toto píšem. Ale pšt nikdy som tu nebola.

Čiže takto....... Ďalšia časť je v nedohľadne (čo žere aj mňa) lebo neviem čo mám robiť ://// 

Fakt sa Vám (Cicáá (áno presne teba tým myslím)) ospravedlňujem... 

Na ehm... odškodnenie (haha) pár fotiek :) + facts about Zayn  

(btw... všetko je to staré, o všetkom viete)

V prvom rade...... HAPPY B-DAY ZAYN ;))

1. Jeho obľúbená skupina je *NSYNC

2. Jeho obľubeným futbalovým klubom je Manchester United :) 

3. V X-factore bol už v roku 2009 ale na kasting neprišiel z dôvodu nervozity..ale dobre že išiel aj 2010 :D :)

4. Keď sa nudí, rád si kreslí :)

5. Jeho najobľúbenejšia pesnička z Up All Night je Tell Me A Lie, ktorú napísala Kelly Clarkson :)

6. Jeho obľúbený album je Graffiti od Chrisa Browna :)

7. Keby mohol ísť na večeru s niekým kto žije alebo už zomrel, išiel by s Michaelom Jacksonom :) 

8. Nikdy si nemyslel že by sa dostal do finále X-Factoru, išiel tam len kvôli skúsenostiam :)

9. Podľa Harryho, pobozkal najviac 1D fanúšikov :) ale nieje to pravda lebo keby áno tak pobozká aj slovenské a české directionerky! :D

10. Povedal že najbláznivejšiu vec ktorú videl ako robí fanúšička je to že sa skryla do smetiaka aby sa ukryla pred ochrankou :D :D 

11. Chce sa oženiť pred 30-tkou (ešte má 10 rokov :D ale dúfam že to bude Perrie :))

12. Bol čašníkom v rodinnej reštaurácii a bola to jeho prvá práca :)

13. Má radšej iPhone ako Blackberry :)

14. Rád robí duck-face na fotkách :D :-*

15. Jeho obľúbená časť rande je večera a pozeranie filmu :) 

16. Svoje sólo vo WMYB si napísal sám :) (ale to asi viete :D) 

17. Chris Brown ho followuje na twitteri :) 

18. Povedal že nízke dievčatá sú najzlatšie :) (Nemám veľkú šancu ://)

19. Kebyže si môže zobrať na opustený ostrov len jedného človeka, zobral by Louisa :) to by dopadlo :DD

20. "Vždy mám najväčší poriadok, ostatní sú prasatá" :D :D

21. "Zayn má strašne veľké ruky" -Louis :DD

22. Na ďalšom albume chcel rapovať..ale na TMH to vôbec nebolo :/ škoda to muselo byť mega :D

23. Pokúšal sa prestať fajčiť pretože sa to fanúšikom nepáčilo..náhodou vyzerá sexy :D

24. Kým nebol slávny písal pesničky a básne :)

25. Keď mal 6, vyhodil telku z okna :DDDDDDDDDD 

NEVER TO GIVE UP 5

„JA som mal INÉ plány,“ povedal oduto Harry a odišiel preč.
„To by som bol zvedavý, aké tie plány boli,“ povedal Zayn a s Louisom sa rozosmiali.


HARRY
21. 12. 2012 Piatok... Koniec sveta... (vraj) Moji naj kamoši ma nechajú samého sedieť a zabávajú sa s tou Laurou, či kto to je. Naozaj teraz nechápem, prečo som ju sem dotiahol... Je fakticky pekná a tak... ale doviedol som si ju to JA... A jedine JA by som sa s ňou mal teraz baviť a ostatní by o tom nemali vedieť. Prečo som len, ja debil, nedával aspoň trochu pozor, čo sa vlastne deje v tej kúpeľni?!?! Ako mi mohla len tak újsť??

„To bolo super Lou,“ povedala som cez záchvat smiechu, ktorý spôsobilo niekoľko vtipov v Louisovom podaní.

„Ježiši Kriste,“ zvolala som, keď som sa pozrela na hodinky. Keď som odchádzala z domu mohlo byť asi pol siedmej.. A teraz je trištvrte na jedenásť. Bože... Max ma zabije.
„Čo sa deje??“ spýtal sa Zayn.
„Max..ehm... môj otec ma zabije...“ povedala som.
„Prečo by to robil??“ vyzvedal Lou.
„Pretože som tu druhý deň a povedala som mu, že sa len idem na chvíľu prejsť.“
„Hups... Asi bude prúser,“ povedal Niall.
„Chalani strašne rada som vás spoznala, ale fakt musím letieť. Keby ste ma náhodou už nikdy nevideli tak ma Max zabil...“ Pár sekúnd som mala naozaj vážny výraz a všetci sa pozerali, ako keby mal byť Max nejaký sériový vrah alebo čo. Potom som žmurkla, aby si nemysleli, že som to myslela vážne a vybrala sa ku dverám.
„A nemohla by si nám nechať číslo alebo radšej adresu aby sme ťa mohli prísť pozrieť, či si ešte nažive?? Naozaj by som bol nerád keby sa ti niečo stalo. Ani Liamovi by sa to nepáčilo... Však Liam??“ Stihla som ešte zazrieť Louisov úsmev, ktorý hovoril ´If you know what i mean´ a Liamov zabijácky pohľad. Viac som nevidela, pretože som sa začala súkať do bundy, ktorú mi džentlmensky podával Liam.
„Odveziem ťa?“ spýtal sa ma Liam.
„Radšej by som išla peši... Ešte stále sa ti chce ísť so mnou?“ vrhla som pochybovačný pohľad na Liama.
„Sama nepôjdeš určite, aj keby som mal ísť na trojkolke.“
„Tak môžeme ísť, aby som stihla prísť domov ešte dnes. Majte sa chalani. Dúfam, že sa ešte uvidíme.“
„To dúfame aj my,“ žmurkol na mňa Niall.
„Tak ideme??“ pýtal sa Liam.
„Jasné, jasné. Už letím. Čaute.“
Vyšli sme z domu  a Liam ma chytil aby som znovu niekde nespadla. Mala som taký príjemný pocit. Nemala som extra rada, keď sa ma niekto dotýkal, ale pri Liamovi mi to nevadilo. Dlhú chvíľu sme boli obaja ticho.
„Nestretli sme sa my dvaja už niekedy??“ spýtal sa Liam po chvíli ticha.
„Konečne nemám ten pocit len ja,“ zvolala som.
„Aj ty máš ten divný pocit?“
"V Londýne som bola len jediný raz. A stalo sa mi niečo podobné ako dnes. Nejaký blbec ma zvalil na zem. Mal nádherné oči... A ten úsmev..." zastavila som sa a usmievala som sa ako nejaký priblblý magor.
"Ehmm... I´m  so sorry, že ťa prerušujem, ale mne sa stalo niečo podobné ako tebe."
"Aj na teba spadol nejaký blbec??" spýtala som sa s otvorenými ústami a po chvíľke som sa začala smiať.
"Jasné, že nie nejaký blbec. Ja som ako nejaký blbec spadol na chúďa dievča. Pozerala na mňa ako na zjavenie. Bola taká zlatá. A ... hmmmm... podobáš sa na ňu..."
"Čožee??" zastavila som sa a s otvorenými ústami som naňho zízala.
"Noo... Naozaj... Vlasy mala trošku kratšie, ale také ako ty a vlastne bola celá nádherná. A potom utiekla. Ešte čosi zakričala, možno svoje meno a bola preč. Len ja môžem mať takú smolu," povedal Liam. Stál oproti mne a usmieval sa na mňa.
"Kedy asi to bolo??" spýtala som sa a ja som sa usmievala tiež.
"Pred rokom?? Alebo pred dvoma?? Nie som si istý..." odpovedal mi.
"Liam??"
"Áno??"
"Pred dvoma... A bola som to ja... Musela som ísť preč, preto som sa tak ponáhľala... Ani som sa ti nepoďakovala... A ty si za mnou ešte kričal svoje meno... Nevedela som si spomenúť ako sa volal ten chalan, ale teraz už viem, že to bol Liam. Nádherný Liam Payne."
"Myslím, že máme rovnaký názor."
"Na čo??"
"Nádherná Laura." Stál tam, usmieval sa na mňa a pozeral tými najúžasnejšími očami.

 

♥ I LOVE HIM SO MUCH ♥

 Happy New Year mrkvičky :)

NEVER TO GIVE UP 4

Myslela som, že mi povie kto je, ja ho poprosím aby sa mi niekde podpísal a koniec. On ma na moje prekvapenie však chytil za ruku a ťahal ma preč. Musela som za ním bežať, keď som nechcela, aby mi odtrhol ruku.

Ocitli sme sa pre dosť veľkým domom. Vytiahol z vrecka kľúče, pričom ma ešte stále držal za ruku. Nechápem, prečo ma nepustil. Vošli sme do domu a keď si zložil čiapku, na 99,99% by som každému odprisahala, že to je naozaj Harry Styles.  

„Všetci rýchlo sééém,“ zakričal Harry smerom do domu.  Pokiaľ sme stáli pod schodmi počula som stádo koní (alebo slonov) ako sa rúti po schodoch dole. Postavili sa pred nás a ja som vtedy na 210% vedela, že sa nachádzam v dome 1D.

„Máme problém,“ povedal Harry, strčil ma do kúpeľne a zamkol ma tam. Takto sa správa ku každému koho unesie k ním domov?? Najprv som si sadla na záchod. Asi 10 minút som sedela, hrala hry na mobile a strašne sa nudila. Neskôr som si ľahla do vane s pár šampónmi a začala čítať čo všetko obsahujú, na aké vlasy sú, a našla som aj pár návodov na použite. Načo sú komu na šampónoch návody na použitie?? To som ešte v živote nevidela a to čítam nálepky na šampónoch odmalička. Po prečítaní poslednej nálepky som sa vyhrabala z vane, ktorá bola zaprataná šampónmi všetkých značiek a boli použiteľné na akékoľvek vlasy. Postavila som sa do stredu kúpeľne a začala sa točiť dookola a pýtala sa sama seba jednoduchú otázku: „Čo teraz??“ Odpoveď už taká jednoduchá nebola. Keď som sa otočila okolo seba asi stý krát, uvedomila som si, že tu musí byť niekde okno a že som na prízemí. Prešla som okolo tých štyroch stien, ktoré boli pre mňa poslednú hodinu a pol väzením a našla som okno. Zdalo sa byť dosť veľké na to, aby som ním mohla vyliezť. Áno, všetci by sa pýtali, prečo som odišla z domu 1D. Koľko dievčat túži vidieť Malika na vlastné oči a ja krava sa s nimi všetkými ocitnem v jednom dome (síce ako väzeň) a chcem zdrhnúť. Nezdrhnem... Otvorila som okno a pozrela pod seba. Síce bola tma, ale videla som, že keď skočím nič hrozné sa mi nemôže stať. Tak som skočila. Skončila som do pol stehien v snehu. Začala som sa prehrabávať smerom k prednej časti domu. Trvalo mi to skoro 10 minút, ale aspoň som prišla na to, že nikdy sa nechcem ocitnúť v snehu, ktorého je viac ako po polovicu lýtok. Postavila som sa pred dvere a rozmýšľala. Dám im vedieť, že som zdrhla alebo nie?? Nakoniec ma premohol môj zmysel pre humor a potichu som zaklopala. Počula som ako rozhovor vo vnútri stíchol a počula som aj jemné kroky smerujúce ku dverám.

„Ahoj. Čo by si potrebovala??“ spýtal sa ma Liam.

„Potrebovala by som vidieť toho debila, ktorý ma zamkol v kúpeľni a spýtať sa ho, prečo to urobil,“ povedala som a milo som sa usmiala.

„Harold Edward Styles,“ povedal Liam po elegantnej otočke opačným smerom ako bola moja ´milovaná´ kúpeľňa.

„Áno, Liam?“ bolo počuť Harryho odpoveď a o pár sekúnd sa objavil. Najprv pozrel na Liama a potom si všimol aj mňa. Ten jeho výraz, keď ma zbadal bol na nezaplatenie. A ja som tam stála, milo sa usmievala a ani jeden z nich nechápal, ako som sa tam dostala a čo som zač.

„Môžem ísť ďalej alebo tu chcete mrznúť??“ spýtala som sa, keď som si všimla, že ani jednému z nich nie je do reči.

„Jasné. Poď dnu,“ pozval ma Liam. Zase som sa ocitla v tej chodbičke pod schodmi. Teraz som mala aj čas poobzerať sa okolo seba. Mali to tu fakt pekné.

„Liáááám čo sa tam deje?? Kto tam bol??“ počula som otázku hlasom, ktorý by hluchší človek považoval za dievčenský.

„Ešte neviem čo sa deje a kto je tu sa pýtam aj ja. Možno nám to vysvetli tuto Harold.“ S týmito slovami sa všetky oči aj s tými mojimi upreli na Harryho.

„Hmmmm...“ začal Harry.

„Myslím, že bude jednoduchšie, keď vám to vysvetlím ja, pretože Harrymu nie je do reči a ani nevie kto som,“ skočila som do Harryho ´vysvetľovania´.

„Styles to nemyslíš vážne. Dopraceš sem niekoho ani nevieš koho, zamkneš ju v kúpeľni a nikomu nič nepovieš??“

„Môžem??“ spýtala som sa. Keď som videla ako všetci prikývli, začala som.

 „Volám sa Laura. Nedávno som sem prišla, čiže tu nikoho nepoznám. V Londýne som bola len raz a strašne sa mi tu páčilo a keď vás ušetrím všetkých somarín, tak vám poviem, že vtedy ma zrazil na chodníku niekto, kto sa nápadne podobal na teba, Liam. A teraz sa prisťahujem do Londýna a doma ma všetko nehorázne nudí tak sa idem prejsť. A ZASE ma niekto zrazí v zime, na chodníku pokrytom ľadom na zem, naštve ma to. Ale keď ma ten Niekto ešte k tomu aj doprace bohvie kam, zamkne do kúpeľne a nechá ma tam viac ako hodinu a pol ležať vo vani a čítať si nálepky na šampónoch, tak to musí mať sakra riadne dobrý dôvod. A ten by som teraz strašne rada počula.“

Po mojej siahodlhej reči, ktorú som mimochodom predniesla svetelnou rýchlosťou na mňa všetci pozerali s otvorenými ústami.

„Ták Harry?? Čo nám k tomu povieš??“ spýtal sa Lou a pošklbávalo mu kútikmi úst.

„Hmmm.. Nooo... Ako som vám už hovoril, tak ma prenasledovala banda fanúšičiek a ja som pred nimi utekal. A keď som sa otočil skontrolovať, či sú ešte za mnou alebo som ich striasol už som ležal tuto na ...ehm... Laure, lebo som sa šmykol na ľade. A keď sa mi podarilo konečne vstať tak si všimla kto som, čo mi nedalo na výber a musel som ju zobrať preč, pretože keby sme sa tam začali fotiť, podpisovať a neviem čo ešte, tak by nás dobehla tá banda,“  vysvetlil nám Harry svoj dôvod, prečo som tu.

„A to si ju musel zamknúť do tej kúpeľne? Nemohol si nám ju rovno ukázať a povedať čo sa stalo??“ kričal naňho Liam. Louis sedel a usmieval sa od ucha k uchu ako keby tu bolo niečo vtipné. Zayn ešte stále nezavrel ústa od kedy ich otvoril pri mojom svetelnom výkone. Niall sa tváril, že nás počúva pričom do seba pchal všetko, čo bolo po ruke.

„JA som mal INÉ plány,“ povedal oduto Harry a odišiel preč.

„To by som bol zvedavý, aké tie plány boli,“ povedal Zayn a s Louisom sa rozosmiali.

 ♥ Them... 

NEVER TO GIVE UP 3

Skôr než zavrel dvere, vopchal medzi ne hlavu a dodal: „Keď budeš ešte niečo potrebovať, budem dole alebo u seba v izbe.“

Zavrel dvere, ja som sa zvalila na posteľ, zahľadela som sa do stropu a o pár minút som zaspala.

Zobudila som sa o štvrtej poobede. Cesta z NY ma veľmi unavila. Dala som si rýchlu sprchu a zbehla dole. Max zaspal v obývačke pri telke. Prehľadala som chladničku dala si čokoládový jogurt a potichučky sa priplazila k Maxovi.

„Spíš?“ potichučky som zašepkala.

„Mmmmmmm,“ znela odpoveď.

„Ideme ešte na tie nákupy alebo môžem ísť zase spať??“

„Koľko je hodín??“

„Pol piatej,“ odpovedala som pri pohľade na hodiny, ktoré viseli na kozube. Predtým som si ich nevšimla.

„Ideme.“
„Hmmm. A kedy??“

„Predsa teraz,“ povedal, keď už stál predo mnou ako keby pred dvomi minútami vôbec nespal.

„Dobre.“

Vrátili sme sa až o pol desiatej. Neverila by som, že obchody sú otvorené až tak dlho. A neverila by som, že je možné, aby ma tak boleli nohy ako ma boleli. Prišli sme ovešaný ako vianočné stromčeky, vysmiatí ako sfetované muchy, s perfektnou predvianočnou náladou a úsmevmi na perách. Všetky tašky sme vyniesli ku mne do izby a vrátili sme sa do kuchyne.

„Čo budeme jesť?“ spýtal sa Max, ako keby som tu bola doma ja, nie on.

„Čo chladnička dá,“ odpovedala som mu a on sa začal smiať.

„Chladnička asi nedá, pretože v nej nie je veľa jedlého.“

Po pár minútach sme naraz vykríkli: „Pizzááááááá“

Objednali sme si pizzu. Obidvaja svoju obľúbenú, obidvaja ananásovú. Asi to predsa len bude môj otec. Pokiaľ nám ju doniesli a pokiaľ sme ju zjedli, bolo jedenásť preč.

„Idem spať,“ zahlásila som.

„Zajtra môžeme pohľadať nejakú školu, ktorá je blízko, ktorá by sa ti páčila a do ktorej budeš chodiť. Dobre?“

„Súhlasím. Dobrú noc, Max.“

„Dobrú, Laura.“

Vyštverala som sa do svojej izby a zvalila sa na posteľ. Po chvíľke premýšľania, čo všetko sme robili a videli, som si spomenula na One Direction. Cestou na nákupy sme videli  obrovský bilboard, na ktorom bolo 5 chalanov. Všetci vyzerali všelijako pochybne a uškŕňali sa tak, ako my s Maxom. Ako tie sfetované muchy. Jeden jediný, ktorý vyzeral nejako povedome a bol menej ´sfetovaný´ my niekoho pripomínal.  Zobrala som si tablet, pustila som tú ich Little Things. Počula som ju len raz ale akosi mi prirástla k srdcu. Pokiaľ sa načítala, ešte som skúsila poprosiť uja Googla a tetu Wiki o nejaké informácie o One Direction.

Je to skupina, ktorá má 5 členov – Harry Styles, Louis Tomlinson, Zayn Malik, Naill Horan a Liam Payne. Súťažili v X-Factore ako jednotlivci, ale ani jednému to akosi nevychádzalo, tak porotca Simon Cowell ich zbúchal dohromady a tak sú tu. Názov One Direction vymyslel Harry. Harry má 18 a je romantik (vraj miestami aj perverzný). Louis má 20, je funny a je BFF s Harrym. Zayn má 19, je označovaný ako ´Bradford Bad Boy´ a nenávidí tancovanie. Prečo je to bad boy nechcem vedieť, ale naozaj by ma zaujímalo ako je možné, že nenávidí tancovanie a ja som našla video, kde tancuje ako že WooooW. Naill má 18, je z Írska, je plachý a strašne rád je. Máme niečo spoločné kamarát. Liam má 18 a je to mozog celého kŕdľa. A ja ako nejaký upípaný jastrab bez mozgu ho odkiaľsi poznám, ale neviem odkiaľ. Tak sa na to pozrime. Fotky 1D. Vianočný stromček (tuším že) Louis, pár modrých fotiek, fotky pre Vogue teen, a blá blá. Množstvo photoshotov a kopec fotiek s fanúšičkami. Asi sú fakt slávny. Majú až dva albumy. Tlieskam chalani. V priebehu roka dva albumy. Šikovní ste.

Asi 10 minút som ešte o nich niečo hľadala, pozerala fotky počúvala Little Things. Ľahla som si a zase si pustila LT. Ležala som so zatvorenými očami a rozmýšľala odkiaľ mi je Liam Payne povedomý. A s touto myšlienkou som aj zaspala.

Ráno ma prišiel zobudiť Max. Doniesol mi raňajky do postele. Aj granko. Milujem ho. Granko... Aj Maxa. Dohodli sme sa, že o hodinu pôjdeme zapísať ma do školy a potom sa budem udomácňovať. Spapala som tie úžasné raňajky, dala si sprchu, obliekla sa a vydali sme sa hľadať moju vysnívanú školu. Viem, nikdy som o žiadnej škole nesnívala, ale čo už. Dúfajme, že tá, ktorú si vyberiem bude v pohode.

Nehorázna nuda. Sedím v izbe. Stihla som prečítať jednu knihu odkedy sme sa vrátili z mojej vysnívanej školy, ktorú sme našli. Asi sa pôjdem niekde prejsť. Uvidíme, čo mi na to povie Max. Dúfam, že ma nenechá sedieť doma, pretože by som tu asi zomrela od nudy.

„Jasné. V pohode choď. Len si zober mobil a kľúče od domu. A predpokladám, že vieš kam ideš a nie že sa stratíš.“

„V poriadku.“

„Hmm. Ešte by som chcel vedieť, kedy sa vrátiš.“

„Neviem. Ale myslím, že sa nezdržím dlho.“
„Dobre.“

Obliekla som sa a vyšla von. Bola som rada že som si zobrala šál, pretože vonku dosť fúkal vietor. So sklonenou hlavou som sa pomaly prechádzala po zamrznutých londýnskych uliciach. Keď som dvihla hlavu, mohla som vidieť, že všetci sedeli doma v teple a len ja som sa nachádzala na tmavej, slabo osvetlenej ulici. Keď som prechádzala po časti chodníka, kde bola vrstva ľadu, na ktorej sa dalo šmyknúť tak, ako naposledy, hlavu som mala sklonenú a sledovala som, kde stúpiť, aby som tak ako predtým, neskončila na ľade. Všimla som si, že mi zostáva pár krokov, aby som sa ocitla na čistom chodníku, kde sa nemôžem zabiť. Celá natešená, že dnes to prežijem bez ujmy na zdraví som dvihla hlavu a začala si v hlave pospevovať niečo, čo nepoznám ani ja. V momente ako som dvihla hlavu som o pár metrov ďalej uvidela niekoho kto bežal ako o dušu spasenú a obzeral sa za seba. Samozrejme, že si ma nevšimol a ja som nestihla uhnúť, pretože pri akomkoľvek rýchlejšom pohybe by som skončila na zemi.  A je jasné, že som tam aj skončila. Tieň, ktorý bežal oproti mne bol niekto s treťou nohou a vážil naozaj dosť, čo som cítila, keďže na mne ležal.

„I´m so sorry,“ ospravedlňoval sa a snažil sa vstať. Tak ako vtedy, sa šmykol a zase bol na mne. Snažila som sa ho odtisnúť nabok, aby sa mohol postaviť niekde inde a nie na mne.

S mojou praxou som sa rýchlo dvihla a pozrela sa naňho.  Hoci mal čiapku zazrela som pár kučierok a celkovo nápadne sa podobal na jedného z 1D. Myslím, že sa volal Harry Styles??

„Nie si ty náhodou Ha...“ Nedopovedala som svoju otázku, pretože mi prilepil svoju ruku na ústa, rázne pokrútil hlavou, urobil ´Pšššššt´, na čo som ja prikývla a on konečne odlepil ruku z mojich úst. Jasné, že to, čo som si myslela sa nestalo. Myslela som, že mi povie kto je, ja ho poprosím aby sa mi niekde podpísal a koniec. On ma na moje prekvapenie však chytil za ruku a ťahal ma preč. Musela som za ním bežať, keď som nechcela, aby mi odtrhol ruku.   

Čo myslíte?? Kam ju Hazza ´unesie´?? Hope you like it... ;))

P.S. Alexandra... Takto sa bude tváriť, keď ťa večer uvidí :D :D 
P.P.S. Cicuš dúfam, že Ťa už nebolí zub... ;) I <3 U so much :-*