NEVER TO GIVE UP 11

Oni dvaja spolu  sú ako časovaná bomba. Nikdy nevieš kedy vybuchne. Nieže zostaneš teraz zavretá celé dni medzi štyrmi stenami. Len buď trošičku opatrná. 
    Love you so much - Liam ♥
Po prečítaní tohto mailu ma chytil nekontrolovateľný záchvat smiechu. Ach Liam, keby si ty len vedel. Až mi tiekli slzy z toho ako som sa smiala. Vyrušilo ma však zaklopanie na dvere. 


Kto by mi mohol o tretej ráno klopať na dvere??? Ľudia tu asi nie sú normálny.
"Kto je tam??" "Hotelová služba" ozvalo sa spoza dverí.
"Ale ja som si nič neobjednala!!" Neviem, či je rozprávanie sa s dverami znakom únavy, ale pokiaľ je, tak by som si hneď mala ísť ľahnúť.
"Dvaja mladí páni vám niečo objednali."
"Tak potom to nechcem."
"Ako si želáte." 
Tak toto bolo až priveľmi jednoduché.  Dvaja páni boli určite Harry a Louis. Ale čo už len tí mohli pre mňa mať bolo záhadou. Ani si neviem predstaviť, čo na mňa vymysleli. 
Ľahla som si spať a po minúte som zaspala. 

Asi o hodinu som počula buchot, jačanie nejakého dievčatka a naliehavé klopanie na moje dvere, ktoré ma zobudilo.
"What's up??"
"Prosííím, Laura!! Pusti nás dnu. Prosííííím!!!"
Keď som začula ten hlas, tak som sa zahrabala naspäť do periny a karhala sa za to, že som sa vôbec ozvala.
"Laura tak otvor... Chceš aby nás tu udupali??"
"Kto už by len teba chcel udupať??"
"Asi tucet dievčat, ktoré nás s Louisom zbadali dole v hale. Tak rýchlo prosím otvor, lebo neznesiem ten jeho vreskot."
"To dievčenské pišťanie bol Louis??"  Posadila som sa na posteli so sánkou až niekde na zemi. 
"Yeah. To BOL Louis.  A ešte stále tu behá ako splašené kurča bez krídel a piští. Tak pusť nás dnu. Prosíííííím."
"Maximálne hodina. Pochopil si to??"
"Jasné, jasné. Len rýchlo odomkni tie dvere."
Postavila som sa z postele, prešla tých pár krokov k dverám, odomkla ich a otvorila. Harry sa na mňa vyrútil a ja som ho odstrčila smerom do izby... "A kde je to kurča??" 
Ani som to poriadne nedopovedala a spoza rohu sa vyrútil Louis.  Mával rukami ako ten malý chlapec vo filme Sám doma. Ale myslím, že ten malý nepišťal ako 5-ročné dievčatko, ktorému práve zobrali najobľúbenejšiu bábiku. Za to Louis hej. Keď bežal okolo, tak som ho stiahla za ruku do izby, zabuchla dvere a nenormálne sa rozosmiala. On prestal vrieskať ako dievčatko a pozeral na mňa nechápavým pohľadom.
"Prečo sa smeješ?? A prečo sme tu??"
"Sme tu kvôli tým stíhačkám. Čo nepamätáš ako nás pred 3 minútami začali naháňať?? Ten tvoj krik ti vymazal pamäť alebo čo??" Namiesto mňa odpovedal Harry.
"A prečo práve tu?? A ako si vedel, že Laura býva práve tu??"
"Mám túto prekrásnu tvár, všetci ma poznajú  a som strašne milý. Tak čo myslíš... Ako som zistil kde býva??"
"Ty si podplatil to malé, chutnučné a nevinné dievčatko na recepcii??"
"Nie!! Jasné, že nie. K niečomu takému by som sa nikdy neznížil. Len som sa milo usmial a ona bola celá namäkko. Keby som sa jej spýtal ako sa volá asi by mi to nevedela povedať." 
Čakala som, kedy sa ten nadutý egoista odlepí od zeme a vzlietne. Tak sa nadúval, že keby som ho pichla ihlou, tak bude lietať po izbe ako balón.
"Už si skončil??" spýtala som sa.
"Hej... Myslím, že hej."
"Tak zdvihni tú svoju riť a vypadni odtiaľto!!!" 
"Ale sweetie... Ty dobre vieš, že teraz z tejto izby odísť nemôžeme, pretože vonku behá húf báb, ktoré nás udupú... Prinajlepšom!" 
"Maximálne hodinu. Rozumel si??"
"Rozkaz šéfka!" Zasalutoval, otočil sa na päte a sadol si do kresla. Ja som si ľahla naspäť do postele a snažila sa nevnímať jeho prítomnosť. Louis mi vôbec nevadil. Ale Harry??!!  Ten ma dokázal tak vytočiť, že som si to ani nedokázala predstaviť.

Nadránom som sa zobudila na to, že do izby svieti slnko a uvedomila som si, že som v noci nezatiahla záves. Chcela som sa postaviť, ale prišla som na to, že sa mi to tak skoro nepodarí. Cezo mňa totiž bola prehodená ruka a noha niekoho. A ten niekto tvrdo spal a spalo sa mu neuveriteľne dobre. 
Rozmýšľala som, čo sa stalo v noci. A potom mi došlo kto asi na mne spokojne odpočíva... 

Muhaha... Sorry, že dlho nebola časť, ale akosi som sa k tomu nedostala...

Btw ---> Harry to nebude... ;)

NEVER TO GIVE UP 10

To, aká hnusná bude Laura v tejto časti k Harrymu, by som chcela akože vyvážiť alebo ako to povedať týmto songom... Cause Love is easy ;)

"Keď som už dostal tú facku tak nech na to je aj pádny dôvod." Silno ma potiahol za ruku a pritiahol k sebe.
"A za čo by si ju chcel dostať??" Stála som oproti nemu a pozerala mu do očí.
"Presne za toto," povedal a vyhodil si ma na plece.


Vyhodil si ma na plece a ja som jačala ako zmyslov zbavená.
"Okamžite ma pusti!! Okamžite ma polož na zem, ty jedno hnusné, namyslené, nadržané prasa!!! Čo si to o sebe myslíš??!! Že si môžeš robiť čo sa ti len zachce??? Ak ma teraz hneď nepustíš na zem budem vrieskať ešte viac ako doteraz.. A nemysli si, že sa to nedá!!!"
"Ale, sweetie.. To mi snáď neurobíš. Predsa nechceš, aby nás tu naháňal zástup mojich verných ctiteliek??"
"Presne to, by mi teraz padlo vhod, ty nafúkané prasa. Prečo si ma ešte nepustil na zem??"
"Mám ťa pustiť na zem?? PUSTIŤ?? Tak dobre. Ako chceš." Ani som nestihla zareagovať a letela som vzduchom na zem. On ma normálne bez výčitiek svedomia pustil na zem!!! To nie je pravda!!!
"Budem sa zase opakovať, ale TY jedno hnusné hovado!! Prečo si ma pustil na zem?? Nemohol si ma zložiť normálne??"
"Veď ty si chcela, aby som ťa pustil na zem. Tak prečo hysterčíš??" spýtal sa ma a usmieval sa sladko a nevinne, akoby nič nespravil. A ja som sa rozhodla zmeniť taktiku. Týmto spôsobom mu určite zdrhnem a ani si to nevšimne. Už som sa milo, sladko a nevinne usmievala aj ja.
"Hmmm... A kde odišiel Louis?? Nikde ho tu nevidím. Azda nás tu nechal samých??" Harry bol najprv zaskočený zmenou mojej nálady, ale potom to prestal riešiť a zdá sa mi, že ho to aj potešilo. 1:0 pre mňa.
"Síce má rád zábavu, ale pre istotu sa stiahol, pretože si dokázal predstaviť, čo sa tu bude diať." To, ako sa usmial ma trochu vystrašilo. A potom mi došlo na čo myslí a ja som bola nesmierne rada, lebo mi to hralo do karát. 
Pomaly, ležérne som sa usmiala. "Tak to je perfektné." Pomalým krokom som sa blížila k Harrymu a ten sa stále viac usmieval. Keď som bola asi 30 centimetrov od neho, začala som dvíhať ruky a chytila ho okolo krku. Ten triumfálny úsmev na jeho tvári ma ešte viac povzbudil a prirátala som si ďalší bod. 2:0 ešte stále pre mňa, ty prasa!! Táto myšlienka ma z neznámeho dôvodu rozosmiala. Pomaly som sa  približovala k Harryho úsmevu a musela som sa postaviť na špičky a vytiahnuť sa hore k jeho hlave a k tomu egoistickému úsmevu. 
"Tak?? Čo budeme teraz robiť??" prerušil moju cestu k úteku Harry.
"To nechaj na mňa," povedala som a žmurkla naňho.
 Bože zachráň ma. Ty vieš, že som to nikdy nechcela urobiť, ale nemám na výber. Liam odpusť mi a dúfam, že sa toto k tebe v živote nedostane. Koniec monológu a ide sa na vec.
S úsmevom som sa pricapila na Harryho pery a začala som ho bozkávať. Najprv prekvapene nespolupracovala, ale po pár sekundách sa spamätal a začal ma  bozkávať aj on. Po pol minúte som sa musela od neho odlepiť, lebo som ledva dýchala a on, ako sa zdalo, tiež. Po rýchlom nádychu sa asi zľakol, že by som mu utiekla, tak sa rýchlo vrátil k mojim perám a ja som neverila vlastným nervovým zakončeniam, ústam a všetkému, čo som cítila, že bozk môže byť taký úžasný. Ešte chvíľu som sa pohrávala s jeho jazykom a potom som sa odtiahla. Že nadýchnuť sa. Verím tomu, že presne táto myšlienka preletela Harrymu hlavou. A pokiaľ sa on slastne usmieval a lapal dych, ja som mu stihla dať druhú facku za tento večer a utekať pokiaľ mi nohy a samozrejme moje prázdne pľúca stačili. 
Vďaka bohu za moje prirodzené bozkávacie schopnosti, inak by som teraz nemohla zdrhať pre tým nadržancom. V behu som sa ešte stihla otočiť a zbadala som, ako tam zarazene stojí a pozerá za mnou s neveriacim pohľadom. Nemyslela som si, že sa to dá, ale v behu som sa tak rozosmiala, že som nemohla pokračovať ďalej. Keďže som bola mimo jeho dosahu, mohla som si dovoliť zastaviť sa a nadýchnuť sa. Nenormálne šťastná som sa pohla z miesta a zamiešala sa do davu ľudí, kde ma už len tak ľahko nenájde. 

S pocitom výhry a úsmevom na perách, ktoré prednedávnom bozkával Harry (a vcelku schopne) som sa asi 3 hodiny prechádzala. Po vyčerpávajúcej prechádzke som sa vrátila späť do hotela. Na recepcii som si vypýtala kľúče a vybrala som sa vstupnou halou smerom k výťahom. Obzerala som sa po ľuďoch, ktorý v pokročilú nočnú hodinu sedeli v pohodlných kreslách, ticho konverzovali a popíjali. V tmavom rohu som zbadala dve nehybné postavy, ale radšej som ich neriešila a snažila som sa nemyslieť na to, že jedna z nich má účes ako Harold.  
V izbe som sa snažila zaspať, ale nedarilo sa mi to, tak som zapla svoj notebook a pozrela novinky na facebooku a twitteri. Prečítala som si maily a zaujal ma ten od Liama. 

Ahoj, zlato. 
Prosím, dávaj si na seba pozor. Hazza a Lou sa pred dvoma dňami odhlásili z hotela v Miami a zdá sa, že išli do Jacksonvillu. Nemyslím si, že by boli schopní niečo ti urobiť, ale pri tých dvoch nikdy nevieš. Keby sa ti náhodou ozvali tak mi prosím daj vedieť. Oni dvaja spolu  sú ako časovaná bomba. Nikdy nevieš kedy vybuchne. Nieže zostaneš teraz zavretá celé dni medzi štyrmi stenami. Len buď trošičku opatrná. 
    Love you so much - Liam ♥

Po prečítaní tohto mailu ma chytil nekontrolovateľný záchvat smiechu. Ach Liam, keby si ty len vedel. Až mi tiekli slzy z toho ako som sa smiala. Vyrušilo ma však zaklopanie na dvere. 

Hahaha :D Dúfam, že sa páčila... ;) 

NEVER TO GIVE UP 9

Došla som do izby a sadla si na posteľ. Vybrala som jeden z odkazov a otvorila ho. Stálo na ňom: "Ruské koleso   H.S." Otvorila som druhý, keďže tento mi vôbec nedával zmysel. Na druhom bol podobný nezmysel:" 21:12   L.T." Fakt by som chcela vedieť, kto si zo mňa robí blázna.


Prečítala som jednu knihu a prešla asi 200 kilometrov, kým som na hodinkách zbadala čas 21:05. V diaľke som videla vrch ruského kolesa a nijak som sa nesnažila ponáhľať sa. Ani som netušila, kto by to mohol byť, tak som si pomaličky prešľapovala z nohy na nohu. O 21:15 som bola asi 40 metrov od ruského kolesa a netušila som, kto z ľudí stojacích okolo neho by to mohol byť. A bolo ich tam teda dosť.
Postavila som sa neďaleko ruského kola a čakala... Asi o 3 minúty mi niekto zakryl oči a nejaké ďalšie ruky mi chytili tie moje. Fakt som nevedela kto to za mnou je, ale počula som tichý chichot akoby bolo niečo zábavné na tom, že sa ma niekto snaží uniesť, či čo to so mnou robia. A ešte som sa aj čudovala, že nikomu z okolostojacich alebo idúcich ľudí vôbec nezaujíma, čo sa deje. Všetci sa starajú len o seba. Tsss!!
Neviem ako ďaleko ma Niekto s Niekým tlačili, ťahali a vláčili za sebou, ale bolo tam oveľa tichšie.
Niekto, ktorý mi držal oči a bol na mne zozadu nalepený sa potichu Niekoho niečo spýtal. Aj keď som stála totálne a úplne blízko pri nich, nič som nerozumela.
"Ehm... Prepáčte, že vás ruším, ale nemohli by ste ma pustiť?? Netuším kto ste, uniesli ste ma alebo čo ste to vlastne urobili, tak ma, dočerta, pustite!!!" Takáto nahnevaná som nebola dosť dlho a to, ako som vybuchla prekvapilo aj mňa samú.
"Of course, sweetie," začula som za ľavým uchom a ruky som mala odrazu voľné.
"Thanks. A mohli by ste ešte prosím aj zasvietiť??"
"Čože??" Tentoraz sa hlas ozval z inej strany a bol totálne nechápavý.
"Či by Niekto mohol zložiť tie paprče z mojich očí. To hovorím po maďarsky??"
"A čo za to dostanem, zlato??" Zas ten úžasný hlas spoza ľavého ucha.
"A čo by si chcel, ty vydierač?? Uniesli ste ma a ešte za to niečo chcete?? Tak toto je veľa aj na mňa!!"
"Ale, sweetie. To budeš na mňa takáto zlá celý čas, ktorý tu budeme spolu?? To hádam nemyslíš vážne."
"Daj tie paprče preč. Možno sa ešte rozmyslím a budem milšia..."
"A nechceš si najprv aspoň tipnúť, kto tu je s tebou??"
"NIE, nechcem!!! A daj tie ruky konečne preč."
Cítila som, ako sa pomaly uvoľňuje tlak na mojich očiach, ale nechala som ich zatvorené, aby som nevybuchla. Keď som už na tvári necítila ruky pána Niekto, tak som sa rýchlo otočila o 180°.
"Ďakujem!!" Povedala som, ale pri tej rýchlej otočke som ešte dvihla ruku a z celej sily som zasiahla tvár Niekoho. Za mojim chrbtom sa ozval výbuch dievčenského smiechu a potom mi došlo, kto je momentálne za mojím chrbtom a kto mi držal ruky. Presne v tom istom momente som si spomenula aj na tie dva odkazy. L.S. mal byť Louis Tomlinson. A H.S. tým pádom jeho nerozlučná polovica Harry Styles. Prečo mi to, došľaka, nedošlo skôr?? Prečo som si nespomenula na toho vtipného Louisa?? Na Harryho som si spomenúť veľmi nemala ako, keďže som ho veľmi nestretávala a nedokázala som si teda predstaviť, že by to mohli byť oni. Viem, že mali byť tiež na Floride, ale aká je pravdepodobnosť, že sa stretneme?? Myslím, že nie veľká a my sme sa predsa stretli.
"Oh my God!! I´m sorry Harry. A vieš čo?? Ani ma to nemrzí... Čo ste si mysleli?? Že môžete len tak prísť a urobiť to, čo ste urobili??"
"Za ten pohľad, ako si mu dala tú facku to stálo," dostal zo seba Louis. Ešte stále sa prehýbal od smiechu a bolo mu úplne jedno, že ja som totálne vytočená a nahnevaná, a že Harry si drží líce, akoby dostal kladivom po hlave.
"Aj mne to urobilo dobre. Čo si budeme klamať... Však, Harry??" Poslednú vetu som adresovala Harrymu, pretože som mala chuť vytočiť ho ešte viac.
"Máte obaja pravdu. Neuveriteľná sranda. Prečo si nedala takú facku aj jemu??" Harry stál asi meter a pol odo mňa držal si líce a kýval hlavou smerom k Louisovi.
"Pretože ty si stál bližšie a pretože jeho tiež niečo čaká," povedala som a potmehúdsky som sa usmievala.
"A čo také milé ma čaká??"
"Nechaj sa prekvapiť," vyplazila som jazyk a otočila sa na odchod.
"Kam si sa teraz vybrala, sweetie??"
"Kam asi?? Čo si myslíš?? Do hotela. Nepotrebujem sa tu s vami vykecávať o ničom a strácať čas nezmyslami."
"Tak to teda nie," povedal Harry a už som cítila jeho ruku na mojom zápästí.
"Keď som už dostal tú facku tak nech na to je aj pádny dôvod." Silno ma potiahol za ruku a pritiahol k sebe.
"A za čo by si ju chcel dostať??" Stála som oproti nemu a pozerala mu do očí.
"Presne za toto," povedal a vyhodil si ma na plece.

Totálne som sa nemohla donútiť k tomu, aby som napísala túto časť :D 

A som zvedavá čo sa stane v ďalšej časti ... Lebo ani ja to zatiaľ neviem :D 

P.S. Neviem ani kedy bude ďalšia časť :D

P.P.S. Dúfam, že sa páčila ;)

NEVER TO GIVE UP 8

Časť venovaná mojej najväčšej láske :-*** Maťúš časť o ničom, ale just for U :**

Vlastne ani neviem, čo je medzi mnou a Liamom. Prišiel sa ospravedlniť. Čo som vlastne ale vôbec nechápala. Veď zložila som mu ja. Nahnevaný by mal byť ON a ospravedlňovať som sa mala JA.

Ráno... 6:25. Neuveriteľne divné. To snáď ani nie je možné, aby som vstala tak skoro. Aha, už viem. To pravdepodobne kvôli tomu snu... Nenávidím, keď sa mi snívajú také hovadiny a ja potom nemôžem spať. Dnes to bolo o tom, že letíme niekde preč, že tam bude aj Hazza a Lou a..... Holy shit!!!! To nebol sen. Fakt dnes letím preč. To to asi neprežijem. Mesiac niekde v Amerike... Bez Liama...  Neviem, či sa mám tešiť, že tam bude aspoň Louis a Harry, alebo mám dúfať, aby tam neboli, pretože by som sa musela tváriť like vera happy person. A to sa mi momentálne nechce.
Sprcha.
Zápas so schodmi.
Raňajky... Dnes to bol jogurt... S cereáliami... Zase...

Letisko. 9:20. O 25 minút nám letí lietadlo. Prišli sa rozlúčiť aj chalani. Vraj som ešte poriadne ani neprišla a už idem preč. Všetci ma vyobjímali a nakoniec prišiel Liam. Bola som rada že Max sa pomohol pomaly smerom k lietadlu, pretože toto nebolo len také priateľské objatie... Muhahaha...
Aspoň som sa dozvedela, že Harryho s Louisom nestretnem, pretože oni idú do Miami.
9:40 .... Terminál 3 let 51 .... Kde sa vlastne môže nachádzať taký terminál 3?? Podľa akého systému je to tu usporiadané?? Keď zmeškám lietadlo tak sa Max asi veľmi nepoteší. Ale tá malá osôbka vo mne, ktoré sa teší z každej somariny, tak tá bude skákať až po strop.

Nepodarilo sa. Sedím v lietadle. Už asi 4 hodiny sedím v tomto prekliatom lietadle.

Presedela som 12 hodín. Aspoňže nemám klaustrofóbiu, lebo by som to nevydržala.
Vôbec som neverila, že sa mi to tu bude čo i len trošičku páčiť. Ale Jacksonville v noci je nádherný. Priam neuveriteľný. Možno krajší ako Miami. No dobre, tak to už trošku preháňam. Ako povedal Max... Teraz sa treba vyspať.



Sme tu už týždeň. Jeden dlhý týždeň, počas ktorého sa stalo veľké nič. Max stále niekde lieta alebo niečo kreslí a ja neviem a nemám ani len predstavu, čo robiť. Každý druhý deň som síce s Maxom na obede, ale ako si mám vymyslieť program na zvyšok voľného času?? Prechádzky, pláž a kopec ďalších vecí, ale sama. Tak do tej dvanástej si poležím a potom skočím na ten obed s Maxom. Veď komu už len bude vadiť, že celý deň prespím?! Nastavila som si budík a zakutrala sa späť pod perinu.

"Prepáč, moja, ale už musím ísť," ospravedlňoval sa Max, keď platil.
"Nevadí," povedala som statočne s úsmevom na tvári.
"Naozaj je to v pohode?? Si celé dni sama pokiaľ viem, a keby si s niekým bola vedel by som o tom, že??"
"Bol by si prvý. Neboj sa nič sa mi nestane a program si stále dokážem vymyslieť. Je tu toľko zaujímavosti, ktoré stojí za to vidieť. A prechádzky po pláži tiež nie sú zlé."
"Tak dobre. Maj sa zatiaľ," povedal a už kráčal preč.
Pomalým krokom som sa vybrala z reštaurácie späť do hotela, kde som bola ubytovaná. Nebolo to ďaleko, ale mojím pomalým tempom, to vyzeralo ako keby som sa išla už celú večnosť a nie tých 300 metrov. Na recepcii som si vypýtala kľuč od izby a ani som sa neobťažovala pýtať sa recepčného, či mám nejaké odkazy, pretože som si nedokázala predstaviť, kto by mi TU nechával odkazy. Samozrejme, zákon schválností platil aj tu a odkazy som mala. A hneď až dva. Mladý recepčný na mňa žmurkol, keď mi podával kľúč aj s odkazmi a ja som sa znovu zamyslela nad číslom svojej izby. Zaujímalo by ma, prečo som práve ja schytala túto izbu. 169. Fakt perfektné číslo. A ešte sa k tomu nenachádzala niekde blízko výťahu, ale na úplne opačnom konci. Došla som do izby a sadla si na posteľ. Vybrala som jeden z odkazov a otvorila ho. Stálo na ňom: "Ruské koleso   H.S." Otvorila som druhý, keďže tento mi vôbec nedával zmysel. Na druhom bol podobný nezmysel:" 21:12   L.T." Fakt by som chcela vedieť, kto si zo mňa robí blázna.

Trošku kratšia a chaotickejšia, ale mám chuť urobiť to trošku napínavé.... Muhahaha :D

Dúfam, že sa páčila... ;)

NEVER TO GIVE UP 7

"Vadili by ti kedy sme išli hneď zajtra?? Vieš, na Štedrý večer sa mi veľmi cestovať nechce a čakať až bohvie dokedy by neprospelo tým, pre ktorých idem robiť tú vilu na tej Floride."
"Mám na výber??" spýtala som sa zmierená s rýchlym pobalením sa a cestou na Floridu.
"Myslím, že ani ne," povedal a zase sa začal usmievať ako to slniečko.

Najedla som sa a vybrala som sa do izby. Akurát včas, aby som počula, že mi zvoní mobil. Rozbehla som sa hore tými super schodmi a nebola by som to ja, keby som trikrát poriadne nezakopla. S nadávkami som dobehla do izby a stihla zdvihnúť.
"Do riti.. Prosím??" Veľmi som si neuvedomovala, že bolo počuť aj moju poslednú, už menej vulgárnejšiu nadávku.
"Čo sa stálo??" spýtal sa rýchlo Liam.
"Ale nič. Len som párkrát zakopla cestou k mobilu."
Chvíľka ticha a potom múdre ´Aha´.
"Prežila si to?? Máš zaracha?? Čo ti povedal Max??" vyvalil sa na mňa prúd otázok.
"Liam... Liaaam ukľudni sa. Žijem pokiaľ počuješ. Zaracha nemám. Nooo.... Vlastne keď sa nad tým tak teraz zamyslím..."
"Čoo??" pýtal sa Liam, keď som ostala chvíľu ticho ponorená vo svojich myšlienkach.
"Keď sa nad tým tak zamyslím, tak mám zaracha. Asi tak na mesiac. Aj na školu. Aj na všetko čo je v Londýne," hovorila som pomaly a zamyslene.
"Ako to??" nechápal Liam.
"Zajtra odchádzam do tepla. Ako sa vyjadril Max. Taký mesiac na slniečku, na pláži. Vieš čo? Keď sa nad tým tak teraz zamyslím, už sa mi to trošku viac pozdáva. Možno sa aj opálim. Alebo skôr pripálim?? Nikdy neviem čo čakať od vlastného tela. Raz som trošičku bronzová, raz ako mliečna čokoláda a raz ako čili paprička, ktorej sa bojíš dotknúť. Je to so mnou na nič," mlela som a vôbec som si nevšímala zvuky na druhej strane, pokiaľ na mňa Liam nezvolal, aby som konečne na chvíľku zavrela ústa.
"Kam idete??"
"Noo... Tak sa zdá, že na Floridu," odpovedala som.
"Čožéé?? Pokiaľ si dobre pamätám na to, čo hovoril Louis, tak presne tam ide aj on s Harrym. To snáď ani nie je pravda," rozhorčoval sa.
"A to je problém, keď bude Harry a Louis na tom istom mieste kde aj ja?? Možno sa ani nestretneme," odporovala som mu.
"A čo keď áno?? S Louisom nemám problém, ale čo Hazza?? Vieš aký je?? Ani to nechceš vedieť!!!"
"Liam... Nič sa mi nestane. Po prvé budem tam s Maxom a po druhé... noo po druhé sa mi určite nič nestane. Možno si niečo zlomím ale nič hrozné... Môžeš si byť istý."
"No nie som si taký istý. Určite tam na tých dvoch narazíš."
"A čo sa mi môže stať, keď ich stretnem?? Znásilnia ma?? Rovno na pláži?? Pred všetkým tým obecenstvom?? Alebo je tu aj možnosť, že keď ich stretnem tak ma všetky tie baby, ktoré ich budú obletovať zakopú pod piesok?? Všetko je to veľmi reálne, to musíš samozrejme uznať. Musím končiť. Idem sa pobaliť, keďže zajtra letíme. Maj sa zatiaľ," povedala som a zložila.
Myslím, že som bola trošku tvrdšia ako by som mala byť, ale tak čo už. Nič sa nedá robiť, tak sa idem fakt baliť. Ďalšia múdra a pekná myšlienka po tej múdrej a peknej predchádzajúcej bola: Čo si mám do frasa frasového zbaliť???? Zase som sa ako ninja skotúľala až k Maxovi.
"Čo si mám zbaliť??"
""Koľko máš rokov??"
"To je čo za otázku toto?? Skoro 18. Pokiaľ ťa o tom nikto neinformoval tak 17."
"To sa nevieš zbaliť??" spýtal sa ma a už sa prehýbal od smiechu.
"Jasné, že viem. Len neviem kam ideme a čo si zobrať."
"V prvom rade plavky. Neviem, čo by si tam bez nich robila. Ideme do Jacksonvillu. Vieš kde to je?? Je to na Floride. A je to stráášne veľké mesto."
"Viem kde to je. Až taká blbá nie som pokiaľ viem. A už vieš presne ako dlho tam budeme?? Aby som vedela koľko si toho mám zobrať."
"Štyri týždne."
"Oooh God. OK. Idem sa baliť."

Konečne!!! Vzdychla som si, sadla na kufor a zapla ho. Asi 3 hodiny vyhadzovať zo skrine všetko čo mám a potom to tam hádzať naspäť je fakt fuška.

Ležala som a rozmýšľala. Bol to fakt hnusný a divný deň. Poobede tu bol Liam. Ešteže tu Max nebol, pretože musel ísť niečo vybaviť. Znie to divne, ale som rada, že sa nestretli. Neviem, čo by povedal na to, že som tu tak krátko a už...... Vlastne ani neviem, čo je medzi mnou a Liamom. Prišiel sa ospravedlniť. Čo som vlastne ale vôbec nechápala. Veď zložila som mu ja. Nahnevaný by mal byť ON a ospravedlňovať som sa mala JA.

Kto vie v ktorej knihe/knihách bol spomínaný Jacksonville?? Pomôcka: boli aj sfilmované...

Kto uhádne, tomu venujem ďalšiu časť... ;))

NEVER TO GIVE UP 6

Inšipirácia pre túto časť a zopár ďalších... Pustite si a môžete začať čítať ;) 

"Myslím, že máme rovnaký názor."
"Na čo??"
"Nádherná Laura." Stál tam, usmieval sa na mňa a pozeral tými najúžasnejšími očami.

"Dúfam, že nebudeš mať veľké problémy," povedal Liam, keď sme zastali pre domom.
"Tak to dúfam aj ja," zašepkala som a pozrela som sa smerom k oknám, kde bolo vidieť cez záclonu slabé svetlo vychádzajúce pravdepodobne isto z telky.
"Ehmm... Mala by som ísť."
"Jasné," odpovedal mi Liam. "Zajtra ti zavolám, aby som zistil, či si to prežila a či to prežijem aj ja. A to sa uvidí podľa toho, čo ti vymyslí Max."
"OK."
"Maj sa.... A dobrú noc," povedal a dal mi jemnú pusu na ústa.
"Aj tebe dobrú." Aj ja som mu dala pusu a už som bola na ceste k domu. Pred dverami som chvíľku zaváhala, ale nakoniec som tak či tak vsunula kľúčik do dverí odomkla a potichučky som sa ich snažila otvoriť a následne na to, aj zavrieť. Rýchlo som sa vyzula a nakukla som k telke, kde na gauči spal Max s ústami dokorán otvorenými a znel ako naplno rozbehnutá cirkulárka.
Keď som sa ako ninja konečne vyšplhala do svojej izby a s dúfaním, že som fakt znela ako ninja, ktorého nikto nepočuje, keď sa hýbe som sa rýchlo vyzliekla, osprchovala a ľahla si spať. Niekoľko znepokojivých minút som sa zamýšľala nad tým, že Max možno zaspal dosť skoro na to, aby som mu mohla povedať, že som prišla aspoň o hodinu skôr ako som naozaj prišla. Medzi ďalšie myšlienky patrila aj tá, ako by asi zareagoval, keby som mu povedala, že domov som prišla o pol dvanástej v noci. A s tou myšlienkou som aj zaspala.

Zobudila som sa do pekného rána. No aspoň som si to myslela prvých 10 sekúnd. Vonku snežilo. Fakt paráda. S mojou super akčnosťou si zlomím nohu.
"Bré ránko," pozdravila som Maxa, keď som akčne zletela zo schodov do kuchyne. Prečo musia byť tie schody TAKÉ stŕme?? (Pralinka .... Sigord :D)
"Dobré," odpovedal mi s úsmevom Max. Asi fakt spal, keď má takú dobrú náladu. Alebo ma nechce vystrašiť a potom na mňa vybalí, že viem kedy som prišla. A ja budem v keli. Sklapni mozog!!!! povedala som si. Viem si živo predstaviť ako sa ksichtím, keď sa rozprávam sama so sebou. Ako totálny korunovaný debil všetkých blbých debilov na svete.
"Čo si dáš na raňajky?" spýtal sa zase veselo.
"Jogurt?? Alebo cereálie s mliekom?? Našlo by sa tu niečo také??"
"Jasné.. Prečo nie?? A čo by si si dala radšej??"
"Asi ti cereálie." Nechápala som čo sa stalo. Fetoval?? Pil?? Nič som necítila, ale aj tak som mala pocit, že nie je úplne v poriadku.
"Hneď to bude, slečna," povedal a poklonil sa, ako keby bol nejaký sluha alebo niečo také, ako v tých starých filmoch.
"Maaax??" spýtala som sa opatrne a natiahla som jeho meno.
"Áno, zlatíčko??"
"Si..... v pohode??" Netuším, či som zvolila správne slovo, ale už je neskoro.
Rozrehotal sa na celý dom až sa prehýbal. A ja fakt neviem, čo také vtipné som povedala. Iba som sa ho spýtala, či je v pohode. Myslím.
"Jasné, že som. Prečo sa pýtaš??"
"Noo.... mmm.... aaaa... čo spôsobilo tvoju dobrú náladu??"
"Čo by si povedala na prázdniny niekde v teple?? Pláž. More. Piesok. Slnko." Ďalej pokračoval vo vymenovávaní ´teplých vecí´, ale ja som ho už veľmi nevnímala. Rozoberala som vo svojej dutej hlávke, čo tým myslel. Neprišla som na to.
"Max?? Ako si to myslel?? V teple?? Ako, že by sme sa teraz zbalili a zajtra by sme boli napríklad na Floride??"
"Ešte si to aj trafila," zaradoval sa Max a usmieval sa ako slniečko na hnoji. Vôbec ešte stále nechápem prečo. "Volali mi z práce. Vraj mám ísť niečo obzrieť na Floridu. Nooo.... Vlastne nie len obzrieť. Trošku sa tam zdržím s prácou, pretože treba nakresliť aj zopár plánov a dohliadnuť, aby bolo všetko tak, ako má byť. Čiže v teple nebudeš len na prázdniny, ale aj týždeň či dva zo školy. Už som to aj oznámil v škole."
"What the hell?!" zvolala som a Max sa na mňa udivene pozrel.
"Viem, že to mohlo byť aj horšie, ale prosím ťa takto sa predo mnou nevyjadruj. A vôbec!! Čo je zlé na dovolenke niekde v teple na Floride oproti prázdninám stráveným doma v zime??"
"Noo... Ani asi vlastne nič. Hmmmm aaaaa kedy by sme to mali ísť??"spýtala som sa, keďže som bola zmierená s tým, že iná možnosť neexistuje.
"Vadili by ti kedy sme išli hneď zajtra?? Vieš, na Štedrý večer sa mi veľmi cestovať nechce a čakať až bohvie dokedy by neprospelo tým, pre ktorých idem robiť tú vilu na tej Floride."
"Mám na výber??" spýtala som sa zmierená s rýchlym pobalením sa a cestou na Floridu.
"Myslím, že ani ne," povedal a zase sa začal usmievať ako to slniečko.

Predstava pláže niekde na Floride a s niekým z nich alebo so všetkými.... Rawrrr ;D

Big apology...

Netuším, či niekto číta Never to give up... Netuším, či si toto všimne... :D Ale aj tak to tu dám :)

Som totálne chorá na cucky... Ledva toto píšem. Ale pšt nikdy som tu nebola.

Čiže takto....... Ďalšia časť je v nedohľadne (čo žere aj mňa) lebo neviem čo mám robiť ://// 

Fakt sa Vám (Cicáá (áno presne teba tým myslím)) ospravedlňujem... 

Na ehm... odškodnenie (haha) pár fotiek :) + facts about Zayn  

(btw... všetko je to staré, o všetkom viete)

V prvom rade...... HAPPY B-DAY ZAYN ;))

1. Jeho obľúbená skupina je *NSYNC

2. Jeho obľubeným futbalovým klubom je Manchester United :) 

3. V X-factore bol už v roku 2009 ale na kasting neprišiel z dôvodu nervozity..ale dobre že išiel aj 2010 :D :)

4. Keď sa nudí, rád si kreslí :)

5. Jeho najobľúbenejšia pesnička z Up All Night je Tell Me A Lie, ktorú napísala Kelly Clarkson :)

6. Jeho obľúbený album je Graffiti od Chrisa Browna :)

7. Keby mohol ísť na večeru s niekým kto žije alebo už zomrel, išiel by s Michaelom Jacksonom :) 

8. Nikdy si nemyslel že by sa dostal do finále X-Factoru, išiel tam len kvôli skúsenostiam :)

9. Podľa Harryho, pobozkal najviac 1D fanúšikov :) ale nieje to pravda lebo keby áno tak pobozká aj slovenské a české directionerky! :D

10. Povedal že najbláznivejšiu vec ktorú videl ako robí fanúšička je to že sa skryla do smetiaka aby sa ukryla pred ochrankou :D :D 

11. Chce sa oženiť pred 30-tkou (ešte má 10 rokov :D ale dúfam že to bude Perrie :))

12. Bol čašníkom v rodinnej reštaurácii a bola to jeho prvá práca :)

13. Má radšej iPhone ako Blackberry :)

14. Rád robí duck-face na fotkách :D :-*

15. Jeho obľúbená časť rande je večera a pozeranie filmu :) 

16. Svoje sólo vo WMYB si napísal sám :) (ale to asi viete :D) 

17. Chris Brown ho followuje na twitteri :) 

18. Povedal že nízke dievčatá sú najzlatšie :) (Nemám veľkú šancu ://)

19. Kebyže si môže zobrať na opustený ostrov len jedného človeka, zobral by Louisa :) to by dopadlo :DD

20. "Vždy mám najväčší poriadok, ostatní sú prasatá" :D :D

21. "Zayn má strašne veľké ruky" -Louis :DD

22. Na ďalšom albume chcel rapovať..ale na TMH to vôbec nebolo :/ škoda to muselo byť mega :D

23. Pokúšal sa prestať fajčiť pretože sa to fanúšikom nepáčilo..náhodou vyzerá sexy :D

24. Kým nebol slávny písal pesničky a básne :)

25. Keď mal 6, vyhodil telku z okna :DDDDDDDDDD