pondelok 2. júla 2012

Call me maybe 16

Po krásnych chvíľach strávených s Louisom v našom starom dome, po srdcervúcom Harryho vyznaní, po bláznivej stanovačke, som sa rozhodla že sa vrátim späť do reality. Sadla som si na mäkkej posteli a rukou som si dala poriadnu facku. Je čas sa prebrať Rose. Kde si teraz? Tu, v Louisovej posteli. V jeho a Harryho byte. O  chvíľu musíš byť v práci a ešte ťa čakajú nemilé sedenia s právnikom o Benovi. Tvoj otec je na tom už lepšie, ale mala by si hi ísť pozrieť. Tak sa preber a nebuď sebecká. Nemôžeš myslieť len na to či si vyberieš Harryho alebo Louisa, pretože si si už vybrala. 
Pozrela som sa na miesto vedľa seba. Bolo prázdne.
Automaticky som vstala a prešla do kuchyne. Už som tu ako doma. Usmiala som sa na Louisa.
,,Dobré." veselo sa na mňa usmieval a premeriaval si ma.
,,Umm hmmm." už som si do úst strčila veľkú hrianku sa sadla si vedľa Louisa oproti Harrymu.
Obaja žuli ako odušu. Sadla som si na vlastné nohy. Položila som hrianku a utrela si ruky do Louisovho trička. Zopla som si vlasy gumičkou ktorú som mala na zápästí a natiahla sa po mobil, ktorý neviem prečo ležal práve tu. Mám správu. Najprv ma to potešilo, no potom ma napadlo : Čo ak je od Bena? On mi vždy posielal SMS-ky.
Myslím, že v tom momente by som mohla povedať: je to ešte horšie.
Je od Nory. Sestry.  Čo tá môže chcieť?
Dnes o 11:00 som v Londýne. Verím, že ma nejako dopravíš z letiska do môjho dočasného ubytovania. E.
Čože? Je v Londýne? A ja mám po ňu akože ísť na letisko a dokonca ju aj niekde strčiť. Ani len neviem na ako dlho.
,,Čo je?" spýtal sa Louis.
,,Nič." potláčala som zlosť. Zrejme to bolo vidno. Som nahovno herečka.
Harry mi vytrhol mobil z ruky.
,,Ouu, jej sestra je na ceste sem." povedal bez omáčok.
,,Ako to myslíš sem?" dvihla som obočie.
,,Kde ju chceš dočasne ubytovať?" teraz pre zmenu dvíhal obočie on.
Vstala som a bez odpovede som sa presunula ďalej. Upratať po sebe.
Počula som zvuk stoličky otierajúcej sa o podlahu. Vstal aj Harry. Pocítila som jemný závan vzduchu a jeho dokonalej vône.
,,Odpovedz mi." jeho hlas bol nebezpečne hlboký.
,,Nemusím a preto to nespravím." ani som naňho nepozrela , cítila som ho.
,,Ja si tiež myslím že by si ju mala zobrať sem. Je tu miesta dosť." podporil Harryho stupídny návrh Louis, bez toho aby odtrhol oči od raňajok.
,,Vďaka." zasyčala som. Otočila som sa že odídem avšak v ceste bol stále Harry.
,,Možem prejsť, vaše veličenstvo?" dívala som sa do jeho hrude.
,,Ešte si mi neodpovedala." ani neodpoviem, pomyslela som si.
Rukou som doňho strčila. Ani to ním nepohlo. Tak maximálne som si sama ublížila. Chytil moje zápästie, výrazne a pevne no pritom stále jemne a nežne.
,,Ako myslíš. Môžem po ňu ísť na letisko a doviezť ju sem sám." najprv som sa zľakla. Nie, len to nie. No potom prvotný ľak nahradil iný pocit. To neurobí.
,,Ha, to nespravíš Harry. Skapeš na letisku kým ju nájdeš." vycerila som naňho zuby a šklbla rukou. V skutočnosti sa mi páčilo ako ma držal, ale ešte pred chvíľou som si sľúbila že na jeho žiadostivé oči, nádherné kučery ktoré priam kričia : poď si ma pomaznať, jednoducho zabudnem.
Jemne sa ku mne naklonil a mňa pošteklila jeho kučera.
,,Stavíme sa ? Ja niesom slaboch." jeho oči ma vyzývali a ja som nemohla nesúhlasiť. Prikývla som.
,,Budeš mi dlžná poobedie v saune." pošepol mi do ucha a mne z toho naskočila husia koža. Než som sa stihla spamätať pustil moju ruku a odišiel.
Sakra, toto som pokašľala.

.

Medzi tým ako Harry odišiel som stihla chorého Louisa natrepať do postele, zdvihnúť prichádzajúci hovor od Paula, ktorý mi len tak mimochodom chcel povedať, že dnes ma v práci nechce vidieť. Jasné, za to môže Harry. Tiež som si stihla hodiť ľahkú sprchu. Louis stihol zaspať a zobudiť sa kým Harry došiel. Bola som napätá. Dúfala som že príde sám.
Dvere sa otvorili a dnu vkĺzol Harry aj s obrovským kufrom. Venoval mi jeden posmešný úsmev.
Za ním vcupkala dnu Nora a afektovane ma objala. Pri neskutočne dlhom, falošnom objatí sa mi jej gélové nechty zarezávali do chrbta.
Keď sa konečne odtiahla, dívala sa na mňa ako by som jej neviem ako chýbala.
,,Och, rada ťa vidím Maria." pohľadom na nabádala aby som ju predstavila tým dvom, ktorý ako som si všimla, ju veľavýznamne očumovali.
,,Ehm, ehm." upútala som ich pozornosť. ,,Toto je moja sestra. Eleanor Calder."
,,Teší ma." podal si s ňou ruku Louis a nespúšťal z nej oči.
,,Prečo ju voláš Nora?" spýtal sa Harry a obzeral si Norin zadok ako dvíhala svoj kufor zo zeme.
,,Eleanor- dlhšie a oveľa menej pekne- Eleanora- skrátene Nora. Zvyk z detstva." hovorila som úsečne . Vôbec sa mi nepáčilo že je tu. Vedela som že si získa pozornosť chalanov na dosť dlhú dobu- kým sa s jedným nevyspí.
,,Áno." prikyvovala  El. ,,Rosemarie- Marie-Maria. Detstvo.To mi pripomína, už by si si mala dať zmeniť priezvisko. Mala si 18."
Melancholicky som sa zachichotala. Nikto mi nevenoval pozornosť. Louis ukazoval El hosťovskú izbu a Harry jej pomáhal s kufrom. Fajn, dnes v saune si Harry užije poriadne urazenú Rose.

.

Cestou po upršanom Londýne do Harryho obľúbenej sauny som sa naňho nedívala, a ani s ním nehovorila.
Pustil si rádio a jemne si pohmkával. Pristihla som sa ako ho pozorujem. Musela som sa ovládať aby som si nedala facku.
Zastavil. Už som chcela vystúpiť avšak zastavil ma.
,,Rose , počúvaj." zadíval sa mi do očí. ,, Dnešné poobedie si užijeme, a sľubujem, že keď sa vrátime budeš môcť byť opäť tá urazená Rose, bezhlavo zamilovaná do Louisa.
Smútok v jeho očiach mi pripomenul ten večer, keď neexistovalo nič iné iba on a pieseň ktorú spieval iba pre mňa.
,,Dobre." porazenecky som vzdychla. Nedokázala som odporovať.

Viedol  ma  chodbami až zastal pred jednými dverami.
,,Tu sa prezlečieš. Máš na to 5 minút. Po 5 minútach idem tam." vyplazil mi jazyk a ja jemu tiež.
Vošla som a prezliekala som sa ako o dušu do plaviek. Neriskujem saunu so Stylesom len v uteráku a k tomu tu je aj bazén, tomu by som neodolala.
Otvorila som dvere a on tam už stál ležérne opretý o stenu, pozorne sledujúci svoj mobil.
Mal na sebe iba uterák. Vďaka Bohu že bol taký zažratý do sledovania obrazovky, lebo ak by videl ako naň zízam, no neviem čo by si o mne pomyslel. Kľud Rose, ten si už aj tak myslí že si cvok. Veď raz sa s ním bozkávaš, potom si s Louisom...hej , určite si myslí že si dementná ježibaba. 
Akoby zacítil môj pohľad dvihol hlavu a pozrel na mňa.
,,Určité črty máte so sestrou podobné. Aj lepšie." začervenala som sa.
,,Toto nebudem brať ako kompliment, ale ani sa neurazím." sledovala som jeho ruku ako odkladá mobil. Hmmm.
,,Náhodou, tvoja sestra je kus." usmieval sa na mňa a sledoval moju reakciu. Na mojom pohoršenom pohľade sa skvelo zabával.
,,Poďme už." otočila som sa a kráčala. Keď neišiel za mnou obzrela som sa . Stále tam stál opretý o stenu ako poloboh.
,,Rose, sauna je opačným smerom." teraz sa zabával už geniálne.

Sauna prebiehala lepšie ako som čakala. Harry ovládal neskutočné množstvo vtipov, a takisto vedel urobiť vtip zo všetkého. Neskutočne som sa smiala. Cítila som sa ako malé dievčatko v škôlke. Nesnažil sa o nič. Len sedel a prepaľoval ma pohľadom.
,,Harry." prelomila som jeho hmkanie .
,,Rose." povedal ako v tých trápnych filmoch.
,,Nepôjdeme do bazéna?" moja otázka ho zjavne prebudila. Vstal a nečakane ma vzal do náručia.
,,Čo to..." nedokončila som pretože už bežal smerom k bazénu. Zmohla som sa len na výkrik.
Čľup, prásk. Mávala som rukami aby som sa mohla nadýchnuť. Harry sa vynoril neďaleko mňa.
Zasmial sa a šplechol mi vodu do tváre. Ja som necítila pod nohami dno, a zrejme tak blízko ani nebolo.
,,Harrrry, ja neviem...pláávať." začala som sa topiť.
Na Harryho tvári sa vystriedalo viacero emócii. Najprv prekvapenie, potom zdesenie a potom bol už príliš blízko a pevne ma držal .
Ľahkými a elegantnými pohybmi ma vytiahol hore. Jemne som pootvorila oči či tu nieje plavčík, ale ako som si stihla všimnúť, boli sme úplne sami. Oddelenie so saunami bolo vyľudnené.
Chytil moju tvár do dlaní a šepkal len sám pre seba.
,,Rose, nie, nie...toto sa nesmie stať....preboha som debil....čo som to urobil...." zjavne spanikáril.
,,Rose, prosím...dopekla....ani som ti nestihol povedať ako veľmi ťa ľúbim...."
ČO? Prekvapene som otvorila oči.



Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára