NEVER TO GIVE UP 19

O hodinu sme sa vrátili aj s Louisom a s mojimi knihami a oblečením. Chalani mi pridelili izbu a ja som bola rada, že si môžem konečne ľahnúť do postele a zavrieť oči. Ráno musím vstať do školy. To bola moja posledná myšlienka.


Prvý deň v škole. Prečo mám ten pocit, že na mňa všetci zízajú?? Rýchlo nájsť svoju triedu, nech už to skončí.
A je fakt mrzuté hľadať tú triedu po zvonení. Do pípového píp, prečo práve ja?? 
"Dobré ráno." Vbehla som do triedy bez zaklopania, všetky oči na mne a až potom som sa zastavila. Bože, prečo mám práve JA také spomalené myslenie?? 
"Hups.. Pardon. Hľadám svoju triedu." Učiteľka na mňa zazerala ako na niekoho, kto sa jej vôbec nepáči a má pomalé myslenie. Fakt trefné.
"Laura Kraigová??"
"Áno."
"Tak to ste tu správne. Sadnite si, prosím. A my budeme pokračovať."
Poobzerala som sa po triede. Jediné voľné miesto bolo vzadu a to, že bolo jediné voľné neznamenalo, že budem sedieť sama. Sedelo tam dievča. Vyzerala byť milá. Aspoň mi tak pripadala.
"Môžem si prisadnúť??"
"Jasné," pípla a usmiala sa na mňa. Možno si tu fakt nájdem nejakú kamarátku. Malé dievča, tipovala by som asi  meter šesťdesiat päť až sedemdesiat. Vlasy pod plecia, nijak zvláštne, ale páčilo sa mi aké sú kučeravé a ich farba. Niečo ako lieskový oriešok. Proste paráda.
"Som Kristen, ale všetci ma volajú Kris," zašepkala a znova sa na mňa milo usmiala. Teraz som si všimla, že sa jej pri úsmeve robia jemné jamky v lícach. To bolo rozkošné. 
"Laura." Musela som sa na ňu usmiať. Pôsobila na mňa tak optimisticky, že som mala pocit, že doraz budem vidieť jednorožce a dúhy a okolo mňa bude zelená lúka... Rýchlo som tú predstavu zahnala a vrátila sa späť do reálneho sveta. Bola matika. Túto hodinu som mohla ignorovať, pretože matiku mám v malíčku.

Ďalšiu hodinu sme mali s Kris zase spolu. Dohodli sme sa, že po škole si skočíme niekam sadnúť a pokecať. Ona mi povie niečo o sebe a o škole a ja poviem len niečo o sebe, pretože toto je moja prvá škola.

Neviem, kto vymyslel sedieť sedem hodín v tej mučiarni. Po zvonení som s pocitom voľnosti vybehla von a čakala Kristen. Ľudia si obzerali mňa a ja som si obzerala ich. Stála som čelom ku škole a pomaly sa otáčala. Periférnym videním som zahliadla skupinu dievčat, ktorá sa tlačila okolo nejakého auta. Otočila som sa tam a pri aute som zbadala aj nejakého chalana. Ale nevenovala som tomu pozornosť, pretože práve došla Kristen.
"Nevieš kto to je??" spýtala som sa jej.
"Jasné, že hej. Ty ho nepoznáš?? Aj z takej diaľky viem kto to je."
"Keď si taká múdra tak povedz kto," doberala som si ju.
"Zayn Malik predsa. Chceš mi povedať, že ho nepoznáš??"
Zastavila som sa uprostred cesty a Kris sa musela vrátiť a potiahnuť ma na chodník, aby ma neprešlo auto. Šofér zatrúbil a všetci sa otočili na nás. Aj Zayn. Začal sa predierať pomedzi dav dievčat, aby sa dostal k nám.
Kristen začala panikáriť, akoby videla nejakú hviezdu. Čo vlastne Zayn bol, ale nejak som si to neuvedomovala.
"Aké mám vlasy?? A nie som rozmazaná??" pýtala sa ma a pritom rozhadzovala rukami a došlo mi, že tým, ako nimi rozhadzuje sa upravuje. Fíha. Asi sa jej Zayn fakt páči... S tým bude treba niečo urobiť.
"Lauraa!!" kričal na mňa Zayn a ja som len nenápadne ustupovala, pretože som sa nechcela vrátiť k nim domov.
"Lauraa!!" panikárila Kris a keď ma dobehla, chytila ma za zápästie a nechcela ma pustiť. Zayn nás teda dobehol. Srdečná vďaka, Kris.
 "Mám ťa zobrať domov," povedal Zayn, keď sa mu podarilo nadýchnuť sa.
Kris na mňa vyvalila oči a drgla do mňa. Tak toto jej ešte budem musieť vysvetliť, ale najprv...
"Kris ide so mnou!!! Čo tam budem sama robiť??"
"To myslíš vážne?? Veď tam nebudeš sama. Budeme tam všetci," oponoval mi Zayn.
"Bude tam aj Harry??"
"Keď všetci tak všetci, nie?? Čiže, áno bude tam aj Harry."
"Tým pádom trvám na tom, aby so mnou išla Kris. Potrebujeme sa učiť."
Zayn sa pozrel na Kristen. Tá na nás vyvaľovala oči a nechápala o čom sa bavíme.
"Tak dobre," kapituloval Zayn a ja som potiahla Kris, aby nastúpila do auta. 

Massive thanks to my sweetie... :-* U know why ;) ♥ you Kris ;)