Výraz na Maxovej tvári ma totálne dostal. Vyvalené oči a sánka až niekde na zemi.
"Čo je také neuveriteľné?? A zavri prosím tie ústa, lebo ti do nich niečo vletí."
"To KTO bol??"
"Keby som povedala kamarát??"
"Tak myslím, že by som ti neveril."
"Ber to tak, že je to zložité a možno ti to niekedy vysvetlím. Dohodnuté??"
"Mám na výber??"
"Nie. Tak ideme??"
"Jasné."
Reštaurácia znovu útulná, príjemné osvetlenie a hlavne málo ľudí.
"Ako si sa dnes mala?? A čo si robila??"
"Tak vieš... Vlastne som sa vcelku nudila a bola som sa prejsť na pláži. A čo ty??"
"To čo stále. Práca, práca a zase práca."
"Neuveriteľne zaujímavý program."
Zastavil sa pri nás čašník.
"Prepáčte, slečna, ale hľadajú vás tu dvaja páni. Stoja tamto pri dverách."
Myslím, že otočiť sa v tejto chvíli bolo to najhoršie, čo som vo svojom biednom a krátkom živote urobila. Hneď som tušila, ktorí páni ma tu asi tak môžu hľadať, keďže ma tu nikto nepoznal. Ale môjmu rozumu to nedalo a dal povel krku otočiť sa. Harry a Liam. Obidvaja vysmiati, akoby objavili Ameriku alebo nejaký tretí mesiac pri našej planéte. Tak určite.
"Ja to vybavím," povedala som čašníkovi a už som vstávala, keď ma za zápästie chytila Maxova ruka.
"Nebozkávala si náhodou v hale toho brčkavého??"
"Hej. A teraz ma pusť. Musím ich poslať preč, pretože sa nenajeme."
Postavila som sa a zamierila k dverám. Úsmevy im z tvárí zmizli, len čo uvidela môj pohľad. Keby sa dalo, tak sú už dávno mŕtvi.
"Čo tu chcete??"
Harry:"Prečo si ma pobozkala v hale?? A kto to je??"
Liam:"Ty si ho pobozkala?? A prečo máš oblečené to, čo som ti nechal??"
"Po prvé vám nič nepoviem. Po druhé okamžite vypadnete. A po tretie.. Lebo som išla na večeru."
"Harry?? Vieš čo teraz, však??"
"Fakt to ideme urobiť??"
"Áno!!!"
Tento ich rozhovor som nechápala. Keď som sa ich išla spýtať, čo to má znamenať, už mierili smerom k nášmu stolu a Maxovi, ktorý na nich len pozeral s výrazom ´že čoo??´ Harry si sadol k nemu a Liam oproti. Rýchlo som sa spamätala a dobehla späť k nim. Na tých opätkoch to bolo naozaj srandovné.
"A nemohli by sme ti ju ukradnúť??" spýtal sa Maxa Harry.
Nie, nie, nie!!! Max prosím NIE!!! Keď sa Max na mňa pozrel a videl tú tichú prosbu v mojich očiach, tak sa pozrel na Liama, potom na Harryho a vyslovil otázku, na ktorú som aj ja chcela odpoveď.
"A načo ju potrebujete?? Ja som ešte nedojedol a ani Laura nie. A ešte mám pre ňu darček, ktorý by som jej rád dal ešte dnes."
"A čo si ty vlastne zač, kamarát?? Her boyfriend or what??"
Na moje veľké prekvapenie sa Max začal neuveriteľne smiať.
"Boyfriend?? Veď sa na nás pozrite. Nič vám nedochádza??"
Liam, ktorý sedel oproti, si nás mohol ľahšie obzrieť a zapálilo mu dosť rýchlo.
"Vy ste Max?? Laurin otec??" spýtal sa a sánku mal až na stole.
"Neuveriteľné čo?? Tak mohli by ste nám dať také dve hodinky a potom si môžete požičať Lauru??"
"Jasné. Hneď sa praceme. Rád som vás spoznal," vykoktal Liam a už ťahal Harryho preč.
Keď sme dojedli, tak sme sa vybrali späť do hotela a k Maxovej izbe, kde mal pre mňa darček.
"Nemal by som náhodou poznať tých dvoch?? Nie sú náhodou z Londýna??" Na toto som čakala celý večer. Rad otázok, na ktoré nemám chuť odpovedať.
"Vidíš ich na každom druhom plagáte v meste. To je všetko, čo ti poviem."
A komu sa nepáčilo predchádzajúce venovanie, tak tu je obrázok pre neho...
║
║
║
║
║
║
║
▼
You are fucking perfect :DDDDD I LOVE IT :DDD
OdpovedaťOdstrániť