"Čo to je??"
"Pozri sa sama," povedal Max a žmurkol na mňa. A ja som nemala ani len tušenia, čo to bude.
Pomaly som otvárala tú topánkovú škatuľu a čo som našla keď som ju otvorila?? Šesť ďalších škatuliek. A každá inej farby. Proste šťastie. Stavím sa, že keby som ich otvárala ďalej, tak v každej jednej bude stále ďalšia menšia a zase menšia.
"Čo v tom je??"
"Veď to otvor a uvidíš." Bože, prečo mi jednoducho nepovie čo tam je??
Opatrne som vytiahla jednu z menších krabičiek a otvorila ju.
"Čaj??"
"A pozrela si si poriadne tú krabičku??" Vôbec som nechápala, prečo sa Max tak tupo usmieva. Veď som dostala len čaj v v drevených škatuľkách. Tak čo na nich môže byť také nezvyčajné?? To, že sú každá inej farby?? Tak to sú aj obyčajné čaje... To, že sú v drevených krabičkách?? Tak určite.
"Heeej!! Už som na to prišla. Tento je na chrípku. Čiže každý jeden sa používa na niečo iné. Som génius!!!"
"Nevšímavý génius. So blue=flu. And others??"
"Tak modrá je chrípka, červená láska, biela spánok, zelená je zdravie, tmavohnedá je pokoj a čierna..."
"Čo čierna??"
Tak toto som mu určite povedať nemienila. Čierna krabička obtiahnutá čipkou... Čo to asi tak môže byť?! Nech si to domyslí, pretože ja mu to nepoviem.
"Tak dozviem sa už konečne na čo je ten čaj v tej čiernej krabičke??" dožadoval sa mojej odpovede Max.
"Prečítaj si to sám," povedala som a hodila som mu krabičku. Max ju poľahky chytil a keď si prečítal ten nápis spustil nekontrolovateľnú vlnu smiechu.
"Tak sa už prestaň smiať!! Ja za to nemôžem. A prečo mám vlastne ísť späť do Londýna?? A sama??""Po prvé neideš tam sama. Po druhé, aby si nevymeškala hneď na začiatku toľko času v škole. A po tretie preto, lebo tu sa nudíš a nič nerobíš a stále sa ti môže niečo stať."
"S kým idem??"
"To nie je podstatné. Ideš naspäť do Londýna a táto debata končí. V lietadle sa dozvieš s kým cestuješ. Tak sa začni baliť, pretože letíš už zajtra. A ešte jedna vec. Nebudeš spať doma. A to, kde budeš spať sa dozvieš od toho, s kým cestuješ. Čiže pobaliť a spať. Ráno sa ešte uvidíme. Dobrú noc."
Postavil sa, odpochodoval k dverám, zabuchol ich za sebou a už ho nebolo. A ja som mohla len tušiť, že sa spriahol s tými exotmi a že budem bývať u nich. Rýchlo som sa pobalila a ľahla si spať. Snívalo sa mi, že som opila Harryho a keď sa potom olizoval s nejakou blondínkou, tak som ho nakopala tam, kde by to nechcel a nečakal ani v najhoršom sne. Zobudila som sa so spokojným úsmevom na tvári a bolo mi akosi jedno, že budem musieť stráviť asi aj mesiac v jeho spoločnosti.
V lietadle som najprv sedela sama a o chvíľu si ku mne prisadol Harry, vedľa neho Louis a potom Liam.
"Ja vedľa neho sedieť nebudem!! Chcem sedieť vedľa Louisa. A ak sa hneď nevymeníte, tak vystúpim z lietadla."
"A čo keď spadneme?? Ako identifikujú naše telá, keď nebudeme sedieť na svojich miestach??" spýtal sa optimisticky naladený Harry. Ten jeho nafúkaný úsmev a to, ako múdro sa tváril ma hnevalo. Keby sa v tom momente nepostavil, tak by som vystúpila z lietadla.
Asi štyri hodiny sa mi darilo predstierať spánok. Dve hodiny ma zabával Louis, ale potom zase zaspal on a ja som sa nudila. Keď som zase asi na pol hodiny zaspala, tak som sa zobudila na jemný dotyk. Sedel vedľa mňa Liam a milo sa usmieval.
"Bré ránko, Šípková Ruženka. Ako si sa vyspala??" spýtal sa Liam a dal mi jemný bozk na ústa.
"Spal si už niekedy v lietadle?? Tak potom musíš vedieť aké to je. Na nič spanie."
"Dobre. Tak toto bola zlá otázka. Teraz iná. Povedal ti Max, že budeš bývať u nás pokiaľ sa vráti??"
"Nie, ale domyslela som si to. Ešte niečo??"
"Nič. Maj sa." Postavil a Louis si sadol naspäť ku mne a bavil ma až do konca letu.
Okolo polnoci sme došli domov. Ja som síce domov nedošla, ale zvyšok osady, s ktorou som išla áno.
"Mohla by som ísť domov po nejaké veci??"
"Skočím tam s tebou," ponúkol sa Harry s lišiackym úsmevom.
"Nie, ďakujem. Beriem si Louisa."
O hodinu sme sa vrátili aj s Louisom a s mojimi knihami a oblečením. Chalani mi pridelili izbu a ja som bola rada, že si môžem konečne ľahnúť do postele a zavrieť oči. Ráno musím vstať do školy. To bola moja posledná myšlienka.
Skončilo sa to nudne, ale tak čo už... Hope u like it ;)
pekné :D
OdpovedaťOdstrániť